Ukrajina

Ukrajina
Vlajka Znak
Národné motto: Воля, злагода, добро (Sloboda, zhoda, láskavosť)
Štátna hymna: Ще не вмерла України і слава, і воля
Kráľovská hymna: {{{Kráľovská hymna}}}
Miestny názov
• dlhý
• krátky	Україна
Hlavné mesto	Kyjev 50°27′ s.š. 30°30′ v.d.
Najväčšie mesto	Kyjev
Úradné jazyky	ukrajinčina
Regionálne jazyky	{{{Regionálne jazyky}}}
Demonym	{{{Demonym}}}
Štátne zriadenie Prezident Predseda vlády	republika Viktor Janukovyč Mykola Azarov
Vznik
Susedia	Ruská federácia, Bielorusko, Poľsko, Slovensko, Maďarsko, Rumunsko, Moldavsko
Rozloha  • celková  • voda (%)	603 628 km² (45.)    km² (7 %)
Počet obyvateľov  • odhad (2007)  • sčítanie (2007)  • hustota (2007)	46 490 400 (25.) 46 446 083 78 /km² (114.)
HDP  • celkový  • na hlavu (PKS)	2007 8 060 USD $ (29.) 5 493 USD $ (84.)
Index ľudského rozvoja (2003)	0,766 (78.) – stredný
Mena	hrivna (=100 kopejok) (UAH)
Časové pásmo  • Letný čas	EET (UTC+2) EEST (UTC+3)
Medzinárodný kód	UKR / UA
Medzinárodná poznávacia značka	UA
Internetová doména	.ua
Smerové telefónne číslo	+380

Ukrajina (po ukrajinsky: Україна) je štát vo východnej Európe hraničiaci so Slovenskom (94 km), Maďarskom (103 km), Poľskom (428 km), Moldavskom (939 km), Rumunskom (531 km), Ruskou federáciou (2245 km) a Bieloruskom (891 km). Jej celková dĺžka hraníc činí 4558 km.

Presný názov Ukrajiny znamená zem, ktorá leží na kraji. Leží na juhovýchodnom pohraničí Európy a prahu Ázie na okrajoch štátov Stredomoria a na križovatke dôležitých hraničných ciest medzi lesom a stepou.

Povrch

Významnou charakteristikou ukrajinského reliéfu je absencia umelých bariér. Takmer polovicu (48 %) prevažne rovinatej krajiny pokrývajú stepi a 95 % rovina a nížiny. Značná časť z nich sa obrába („rozoraná celina“), iba niektoré oblasti ostali nedotknuté (Chomutovská step zapísaná na zozname svetového dedičstva UNESCO).

Výraznejšie horstvá sú iba na západe (Karpaty) a na juhu (Krymské pohorie). Najvyšším vrchom Ukrajiny je karpatská Hoverla (po ukrajinsky: Говерла) vysoká 2061 metrov. Krymské pohorie je podstatne nižšie - jeho najvyšší vrch Roman-koš (po ukrajinsky: Pоман кош) dosahuje 1545 metrov. Turistickou atrakciou a symbolom pohoria je o čosi nižší vrch Ai Petri (po grécky: Svätý Peter) nad Jaltou, z ktorého sú prekrásne výhľady.

Vodstvo

Najväčšou riekou, pretekajúcou na území Ukrajiny, je Dneper. Pramení v Rusku vo Valdajskej vrchovine, preteká cez Bielorusko – tvorí aj spoločnú hranicu s Ukrajinou a napokon na Ukrajine ústi do Čierneho mora. Na ukrajinskom území je na rieke takmer súvislý reťazec vodných nádrží a elektrární. Jeho veľkými prítokmi sú Pripiať a Desna.

Dnester pramení pri hraniciach s Poľskom, na istom úseku tvorí hranicu Ukrajiny a Moldavska, ďalej preteká Moldavskom (na jeho ľavom brehu leží Podnestersko), napokon však ústi do Čierneho mora na ukrajinskom území, kde vytvára až 41 km dlhý Dnesterský liman. Rieka je západnou hranicou ázijskej stepi. Najvýznamnejšou riekou, ktorej celý tok sa nachádza na území Ukrajiny, je Južný Bug. Vo východnej časti Ukrajiny dominuje Donec, ktorý pramení v Rusku, preteká najvýchodnejším cípom Ukrajiny, a opäť prechádza na územie Ruska, kde sa vlieva do Donu.

Dejiny

Obdobia dejín Ukrajiny:

• Začiatky osídľovania Ukrajiny (150 000 pr. Kr. - 370 po Kr.)
• Obdobie Kyjevskej Rusi (882 - 1132)
• Obdobie pred Poľsko-litovským štátom
• Ukrajina ako súčasť Poľsko-litovského štátu (1569 - 1797)
• Doba kozákov
• Ukrajina ako súčasť dvoch impérií
• Ukrajina v 20. storočí
• Ukrajina v 21. storočí

Pôvod názvu krajiny

V Haličsko-volynskom letopise je o Ukrajine z roku 1213 takýto zápis:

„Данилу же возвратившоуся к домови, и Ђха c братом й прия Берестий, и Угровеск i Верещин, Столпе, Комов и всю Оукраинoу.“

Po preklade tohto letopisu do staroruského jazyka ruskí historici označili tento text za prvú písomnú zmienku o Ukrajine a slovo „Оукраинoу“ označili za označenie štátu Ukrajina vo význame krajina alebo vlasť. Toto vysvetlenie má analógiu aj v iných slovanských jazykoch, napríklad v poľštine (Krajowa). V súčasnom ruskom jazyku slovo окраина ostalo, má však iný význam, a to predmestie alebo okraj.

V tom istom letopise sa v roku 1268 objavilo aj slovo украйняни v dvoch variantoch - на вкраинЂ (1280) a на вкрайницЂ (1282). Vo všetkých prípadoch tieto slová vyjadrujú slovo Ukrajina, ktorej územie sa nachádzalo prevažne v pohraničnej časti mocného centra Kyjeva. Pre toto územie sa udomácnili dva názvy - Ukrajina a Rus.

Obyvateľstvo

Národnostné zloženie obyvateľstva

Národnostné zloženie obyvateľstva Ukrajiny podľa posledného sčítania obyvateľstva z 5. decembra 2001:

Umiestnenie	Národnosť	Počet (tisíce)	%
1	Ukrajinci	37 541,7	77,82
2	Rusi	8 334,1	17,28
3	Bielorusi	275,8	0,57
4	Moldavci	258,6	0,54
5	Krymskí Tatári	248,2	0,51
6	Bulhari	204,6	0,42
7	Maďari	156,6	0,32
8	Rumuni	151,0	0,31
9	Poliaci	144,1	0,30
10	Židia	103,6	0,21
11	Arméni	99,9	0,21
12	Gréci	91,5	0,2
13	Tatári	73,3	0,2
14	Rómovia	47,6	0,1
15	Azerbajdžanci	45,2	0,1
16	Gruzínci	34,2	0,1
17	Nemci	33,3	0,1
18	Gagauzi	31,9	0,1

Vierovyznanie

Najrozšírenejším náboženstvom je kresťanstvo predstavené pravoslávím, protestantizmom a katolicizmom (1 000 000). Menej je judaistov a moslimov. Existujú ešte tri pravoslávne cirkvi (ukrajinská, nezávislá ukrajinská a ruská) a ukrajinská grécko-katolícka cirkev (po ukrajinsky: Українська Греко-Католицька Церква, УГКЦ), ktorá obradovo patrí k východnému rítu, ale uznáva jurisdikciu rímskeho pápeža. Ukrajinská pravoslávna cirkev moskovského patriarchátu (po ukrajinsky: Українська Православна Церква Московського Патріархату, УПЦ МП) podriadená moskovskému patriarchovi je teritoriálne rozšírenejšia a podľa jej vlastných štatistík sa k nej hlási údajne až 35 000 000 ukrajinských pravoslávnych.

Ukrajinská pravoslávna cirkev kyjevského patriarchátu (po ukrajinsky: Українська Православна Церква Київського Патрiархату, УПЦ КП) sa hlási k ukrajinskej autokefálnej pravoslávnej cirkvi (po ukrajinsky: Українська Автокефальна Православна Церква, УАПЦ), ktorá vznikla v roku 1921. Jej aktivita ožila po osamostatnení Ukrajiny a sprevádzalo ju isté náboženské napätie. Cirkev dosiaľ nedosiahla uznanie zo strany východných patriarchov. Grécko-katolícka cirkev (tzv. uniati) formálne vznikla vyhlásením Brestskej únie v roku 1596 a dnes má cca 3 000 000 - 5 000 000 veriacich. Okrem týchto náboženstiev existuje aj Ukrajinská autonómna pravoslávna cirkev Ľvova (po ukrajinsky: Українська автономна православна церква Львова), ktorá sa právne označuje ako Ukrajinská autonómna pravoslávna cirkev (po ukrajinsky: Українська Aвтономна Православна Церква).

Umiestnenie	Náboženstvo	%
1	Pravoslávie
2	UPCMP	69
3	UPCKP	21,8
4	UAPC
5	UGKC (Uniati)
6	UAPCĽ
7	Katolicizmus	2,19
8	Protestantizmus	2,19
9	Islam

Výsledky parlamentných volieb z roku 2007.

Súčasné politické pomery

Ukrajina je parlamentnou demokraciou, forma vlády - republika s poloprezidentským systémom. Zmeny Ukrajinskej ústavy, ktoré vstúpili do platnosti 1. januára 2006, znamenali oslabenie pozície prezidenta a posilnenie právomocí parlamentu. Hlavou štátu je prezident, ktorý sa volí vo všeobecných voľbách. Predsedu vlády – i vládu – menuje a odvoláva parlament, Najvyššia Rada Ukrajiny (po ukrajinsky: Верховна Рада України), v ktorom zasadá 450 poslancov. Existuje celý rad menších strán, ktoré sa pred voľbami spájajú do koalícií.

Po voľbách v marci 2006 trvalo niekoľko mesiacov, kým sa podarilo vytvoriť vládu tzv. veľkej koalície z komunistov, Janukovyčovej Strany Regiónov a Socialistickej strany Alexandra Moroza, ktorý opustil Oranžovú koalíciu Tymošenkovej a Juščenka. Krehká rovnováha sa narušila v kríze v máji 2007, ktorá vyústila do predčasných parlamentných volieb 30. septembra 2007.

Podľa výsledkov parlamentných volieb zo dňa 7. decembra 2008 sa do ukrajinského parlamentu dostali tri strany - Blok Júlie Tymošenkovej, Blok Vladimira Litvina a tiež polovica prezidentskej frakcie Naša Ukrajina-Národná domobrana.

Administratívne delenie

Územie Ukrajiny sa delí na najvyššej úrovni na 1 autonómnu republiku (Krym) 24 oblastí a 2 mestá so špeciálnym statusom (Kyjev a Sevastopoľ). Na nižšej úrovni sa delí na rajóny a (niektoré) mestá a na najnižšej úrovni na (niektoré) mestá, sídliská a dediny.

Osobitá poznámka

• V rámci štátu existuje Krymská autonómna republika s hlavným mestom Simferopoľ.
• Po vyhlásení nezávislosti bol ukrajinskou menou karbovanec, ktorý v dôsledku hyperinflácie stratil hodnotu a roku 1996 ho nahradila hrivna (vymieňala sa v pomere 1:100 000).
• O Ukrajine môžeme tvrdiť, že je najbohatšou krajinou Európy spomedzi všetkých, ktoré majú zásoby prírodných zdrojov.

Poznámky

1. ^ Slovo „Ukrajina“ sa prvýkrát v letopisoch objavilo v roku 1187 a spočiatku slúžilo na geografické označenie hraníc Kyjevskej Rusi.
2. ^ Šíre pláne rovín, ktoré sú pre Ukrajinu charakteristické opísal jeden geograf 20. storočia takto: „Deväť z desiatich Ukrajincov nikdy nevideli hory, ba dokonca ani nevedia, ako vyzerajú.“
3. ^ Na väčšine z nich sa nachádzajú úrodné ukrajinské černozeme a na severe a severovýchode menej úrodné pôdy.
4. ^ Vtedajšie letopisy hovoria, že ak sa niekto vybral z Novgorodu, Rostovsko-suzdaľského, Černigovského alebo Perejaslavského kniežatstva do Kyjeva, považovalo sa to za skutočnosť, že „ide na Rus“. Tak na území budúcej Moskovskej Rusi pod názvom Rus rozumeli dnešné územie Ukrajiny. Novgorod, Perejaslav-Zalesský a niektoré iné provincie Kyjevskej Rusi, nakoľko v nich vládla ruská kniežacia a cirkevná administrácia, sa považovali za ruské zeme, no oni sami sa pojmom Rus nikdy nenazývali.
5. ^ Príklady dvojitého označenia krajín sú v Európe bežným javom aj dnes: Anglicko (Veľká Británia), Holandsko (Niderlandia), Fínsko (Suomi).

Pozri aj

• Dejiny Ukrajiny

Iné projekty

• Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ukrajina

Zdroj

• Matejko, Ľ.: Poznámky k predmetu Východná Európa - krajiny a ľudia, Bratislava, 2007.