Nikita Sergejevič Chruščov

Nikita Sergejevič Chruščov
sovietsky komunistický politik, vodca ZSSR v rokoch 1953-1964
Narodenie	17. apríl, 1894 Kalinovka, Kurská oblasť, Rusko
Úmrtie	11. september, 1971 Moskva, ZSSR
Pozri aj Biografický portál

Stretnutie Chruščova s Nixonom

Nikita Sergejevič Chruščov (rus. Никита Сергеевич Хрущёв; * 17. apríl 1894, Kalinovka – † 11. september 1971, Moskva) bol sovietsky politik. Prvý tajomník ÚV KSSZ v rokoch 1953–1964 a predseda rady ministrov (premiér) ZSSR v rokoch 1958–1964.

Život

Začiatok politickej kariéry

Pochádzal z roľníckej rodiny. Od 12 rokov pracoval ako robotník a neskôr predák baníkov v Donbase. Počas ruskej občianskej vojny slúžil ako politický komisár v Červenej armáde. Po jej skončení získal ďalšie vzdelanie v donbaskej pobočke robotníckej fakulty a od roku 1924 pracoval v komunistickom aparáte. Od roku 1927 sa zúčastnil všetkých zjazdov komunistickej strany. V 30. rokoch ho Lazar Kaganovič odporučil na miesto obvodného straníckeho tajomníka v Moskve, kde Chruščov uskutočnil očistu aparátu od „nepriateľov ľudu“. Za odmenu ho roku 1934 zvolili do ústredného výboru strany.

Vzostup

V období vrcholiacich stalinských represií bol 44-ročný Chruščov ustanovený za prvého tajomníka Komunistickej strany Ukrajiny, kde sa stranícky aparát v dôsledku zatýkania prakticky rozpadol. V roku 1939 sa stal členom politbyra, čím zaujal pevné miesto medzi novou sovietskou byrokratickou elitou.

Počas druhej svetovej vojny sa ako vykonávateľ nezmyselných rozkazov nemalou mierou podieľal na katastrofických porážkach sovietskych vojsk pri Kyjeve a Charkove. Bol členom vojenských sovietov Stalingradského, Voronežského, Juhozápadného a 1. ukrajinského frontu. Okrem iného dohliadal na politickú korektnosť rozhodnutí Radiona Malinovského a celkovo sa počas Stalingradskej bitky podieľal na politickej činnosti a udržiavaní morálky Stalingradského frontu. V prvej fáze ťažkých bojov sa Chruščov skutočne nachádzal v prvej línii podobne ako veliteľ 62. armády Čujkov, s ktorým úzko spolupracoval počas bojov o mesto.

Nástup k moci

Po vojne Stalin povolal Chruščova späť do Moskvy, aby vyvážil rastúci vplyv Georgija Malenkova. Chruščov tam v tomto období prišiel s myšlienkou revolučnej premeny vidieka – výstavbou „agrokomplexov“, akýchsi vidieckych továrenských sídiel. Týmito myšlienkami si však vyslúžil len kritiku. Po Stalinovej smrti v marci 1953 inicioval odstránenie Lavrentija Beriju, šéfa NKVD, ktorý po Stalinovej smrti nadobudol veľkú moc. Najvyšším predstaviteľom ZSSR sa stal však až potom, čo sa mu podarilo odstaviť predsedu rady ministrov Malenkova, dva roky po Stalinovej smrti. Malenkovovo odstránenie bolo v určitej forme revolučné, pretože bol prvý sovietsky vysoký politik, ktorého strata vysokých funkcii automaticky neznamenala aj jeho smrť.

Spolu s ďalšími začal a predstavoval politiku destalinizácie, ktorá o niečo neskôr umožnila podobné uvoľnenie aj vo vtedajších sovietskych satelitoch. Na XX. zjazde strany predniesol (tajný) prejav „O kulte osobnosti a jeho následkoch“, v ktorom kritizoval Stalinove zločiny. Dal takisto prepustiť milióny nevinne odsúdených z gulagov, sovietskej sústavy pracovných táborov. Neskôr po XX. zjazde pre vlnu nepokoja ktorá vládla po zverejnení informácii o Stalinových zločinoch spolu s ostatnými vysokými predstaviteľmi strany zmenil rétoriku a hovoril ďalej len o chybách Stalina. Napriek nesporným zásluhám o zmiernenie totalitného režimu v Sovietskom zväze uvažoval Chruščov vždy v dimenziách marxisticko-leninskej ideológie. Pevne veril v konečné víťazstvo komunizmu a „socialistické vymoženosti“, čo ho privádzalo k výrokom typu „My vás (Západ) pochováme“ a podpore ľavicových povstalcov po celom svete. Za jeho éry vznikla takzvaná kubánska kríza a bol vybudovaný berlínsky múr.

Odvolanie z funkcií a neskorší život

Chruščova odvolali poprední predstavitelia sovietskej nomenklatúry, ktorých ohrozovali jeho neustále administratívne reformy a personálne presuny. Za nového prvého tajomníka zvolili Leonida Brežneva. Všetky pokusy o zmenu skončili, a to až do polovice 80. rokov.

Po odstránení Chruščova z verejného života „zo zdravotných dôvodov“, bol fakticky v domácom väzení, kde žil na svojej dače a nesmel voľne cestovať. Čoskoro upadol do hlbokých depresií, keďže kvôli tomu, že bol neustále sledovaný ho postupne prestali navštevovať jeho starí priatelia.

Zomrel na infarkt 11. septembra 1971, pochovaný je na Novodevičiom cintoríne v Moskve.

Rodinný život

Nikita Sergejevič Chruščov bol dvakrát ženatý. Z prvého manželstva s Jefrosiňjou Ivanovnou Pisarevovou († 1920) mal dcéru Júliu a syna Leonida, ktorý padol počas 2. svetovej vojny. S Ninou Petrovnou Krucharčukovou († 1984) mal dcéru Radu a Jelenu a syna Sergeja.

Pozri aj

• Zoznam predstaviteľov Sovietskeho zväzu

Iné projekty

• Wikicitáty
• Commons

• Wikicitáty ponúka citáty od alebo o Nikita Sergejevič Chruščov
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Nikita Sergejevič Chruščov

Externé odkazy

• Článok o Chruščovovi po Slovensky