Nežná revolúcia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Prejsť na: navigácia, hľadanie
tribúna na Václavskom námestí

Nežná revolúcia (v češtine sametová revoluce) (16. november - 29. december 1989) označuje nekrvavé udalosti, ktoré prebehli v Česko-Slovensku s cieľom odstrániť komunistickú vládu a zorganizovať slobodné voľby.

Obsah

[upraviť] Predchádzajúce udalosti

V roku 1988, keďže uplynulo 20 rokov od začiatku okupácie Česko-Slovenska a tiež vzhľadom na tradovanú mystiku rokov končiacich osmičkou v našich dejinách - 1848, 1868, 1918, 1938, 1948, 1968, sa očakávali občianske nepokoje a pokus o politický zvrat. Represívne zložky moci pripravili rad preventívnych opatrení a celkovo sa takmer nič nestalo, ale „pod pokrievkou to už pomaly vrelo“.

V Sovietskom zväze prebiehala perestrojka, hlásala sa zásada glasnosti, čo vytváralo tlak aj na komunistické strany v iných socialistických krajinách. KSČ sa oficiálne k svojmu sovietskemu vzoru hlásila, ale prakticky sa vedenie strany tieto procesy snažilo brzdiť.

Z Nemeckej demokratickej republiky začali obyvatelia hromadne utekať cez Maďarsko-Rakúske hranice, pričom Maďarsko im v tom nijako nebránilo.

Na veľvyslanectve Spolkovej republiky Nemecko v Prahe sa zhromaždilo veľké množstvo utečencov z NDR. Po rokovaniach bolo vypravených niekoľko vlakov, ktoré ich dopravili do SRN.

[upraviť] 16. november 1989

V tento deň slovenskí vysokoškolskí a stredoškolskí študenti zorganizovali protestnú demonštráciu v podvečerných hodinách v Bratislave, ktorej sa zúčastnilo asi 300 osôb. Miestom stretnutia bolo dnešné Hodžovo námestie (vtedy Mierové), potom protestný sprievod pokračoval na Námestie SNP a k vtedajšiemu ministerstvu školstva. Demonštrácia plynule prerástla do verejnej diskusie na Hviezdoslavovom námestí, kde sa dav študentov postupne rozišiel. Oficiálnym cieľom bol protest proti vtedajšiemu návrhu vysokoškolského zákona a za akademické slobody.

[upraviť] 17. november 1989

  • Pamätná doska na Albertove
    V piatok 17. novembra sa na Albertove zišli študenti pražských vysokých škôl pri pietnom akte na pamiatku zatvorenia českých vysokých škôl v roku 1939. Stretnutie zorganizoval Socialistický zväz mládeže. Po skončení oficiálnej časti sa dav neplánovane vydal do centra mesta. Na Národnej tříde bola demonštrácia natlačená do úzkeho priestoru a rozohnaná políciou, ktorá časť demonštrantov zbila obuškami.
    Pamätná doska na Národnej tříde
    .

[upraviť] 18. november

Po udalostiach predchádzajúceho dňa sa v divadlách a na vysokých školách začali organizovať štrajkové výbory požadujúce vyšetrenie a potrestanie osôb zodpovedných za brutálny zásah, hlavne keď sa rozšírila fáma o tom, že pri zásahu údajne zomrel študent Martin Šmíd. Cez víkend chodili ľudia zapaľovať sviečky na Národní třídu.

[upraviť] 19. november

KSČ zamlčovalo brutálny zásah polície. Predseda vlády František Pitra obvinil domáce kruhy zo zneužívania pietneho zhromaždenia a vyvolávania rozvratu. V pražskom Činohernom klube bolo založené Občianske fórum. V OF boli zastúpení predstavitelia Charty 77, zastupovali verejnosť, ktorá nesúhlasila s vedením štátu.Žiadali odstúpenie členov KSČ spokených s okupáciou - Gustáv Husák, Karel Hoffman, Miloš Jakeš, Jan Fojtík, Alojs Jindra. Požadovali aj odstúpenie šéfa KSČ v Prahe Miroslava Štepánka a ministra vnútra Františka Kincla zodpovedných za brutalitu voči študentom na Národnej triede.Požiadali aj o prepustenie politických väzňov.

[upraviť] 25. november

Prezident republiky Gustáv Husák udelil amnestiu siedmim politickým väzňom: JUDr. Ján Čarnogurský, PhDr. Miroslav Kusý, CSc., Jiří Ruml, Ing. Petr Uhl, Rudolf Zeman, Ivan Jirous, Ivan Polanský a amnestovaný bol tiež šéfredaktor časopisu VOKNO František Stárek.

  • v Prahe demonštrovalo okolo 750 000 ľudí, deň predtým ich bolo okolo pol milióna.

[upraviť] 27. november

Dvojhodinový generálny štrajk.

Pod tlakom demonštrácií a rozpadu ostatných komunistických režimov sa ocitla i Komunistická strana Československa. Rastúca nespokojnosť občanov prispela k jej rozhodnutiu vzdať sa mocenského monopolu.

Po generálnom štrajku odstúpilo vedenie KSČ a za generálneho tajomníka bol zvolený Karel Urbánek.

[upraviť] 28. november

Začali sa rozhovory medzi česko-slovenskou vládou na čele s predsedom vlády Ladislavom Adamcom a Občianskym fórom na čele s Václavom Havlom. Strany sa dohodli na zrušení článku ústavy o vedúcej úlohe strany a dohodli sa na novom zložení vlády, v ktorom však mali komunisti väčšinu, proti tomu však ludia na uliciach a tak Adamec rezignoval, na zostavenie novej vlády. Gustáv Husák poveril rokovaniami o zostavení vlády Mariána Čalfu.

[upraviť] 10. december

Gustáv Husák vymenoval novú vládu "Vláda národného porozumenia", v ktorej bol pomer 10 komunistov a 11 nekomunistov. Po vymenovaní vlády Gustáv Husák podal demisiu.

[upraviť] 28. december

Za predsedu Federálneho zhromaždenia bol zvolený Alexander Dubček.

[upraviť] 29. december

Za prezidenta Československej socialistickej republiky bol zvolený Václav Havel.

[upraviť] Názov

Názov „Sametová revoluce“ sa od jedného českého novinára dostal do zahraničných médií, aby sa neskôr rozšíril i v Česko-Slovensku. Na Slovensku sa však revolúcia od začiatku udalostí nazývala "Nežná revolúcia".

[upraviť] Pozri aj

[upraviť] Iné projekty

Zdroj: „http://sk.wikipedia.org/wiki/Ne%C5%BEn%C3%A1_revol%C3%BAcia“