Eugen Gindl

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Eugen Gindl
slovenský novinár, scenárista a aktivista.
Narodenie2. február 1944
Bratislava, Slovensko
Úmrtie14. november 2021 (77 rokov)
Bratislava, Slovensko
Alma materFilozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave
ManželkaZuzana Gindl-Tatárová

Eugen Gindl (* 2. február 1944, Bratislava – † 14. november 2021, Bratislava)[1][2] bol slovenský novinár, scenárista a aktivista.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa 4. februára 1944 v Bratislave do lekárskej rodiny. Krátko po jeho narodení sa presťahovali do Liptovského Mikuláša, kde strávil detstvo aj mladosť. Absolvoval štúdium publicistiky na Katedre žurnalistiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, ktoré ukončil v roku 1968.[3] Potom študoval publicistiku a politológiu na univerzite v Západnom Berlíne.[4]

Do roku 1983 pôsobil ako reportér týždenníka Život a v rokoch 1983 – 1989 ako publicista a scenárista v slobodnom povolaní.

V roku 1979 napísal scenár úspešného televízneho filmu z horolezeckého prostredia Vynes na horu svoj hrob (réžia Jozef Zachar).[1]

Ako aktivista občianskych a ekologických protitotalitných združení bol spoluautorom samizdatu Bratislava/nahlas (1987). Bol tiež členom prvého Koordinačného výboru VPN a v roku 1989 založil časopis Verejnosť a stal sa jeho prvým šéfredaktorom.

Od roku 1989 bol šéfredaktorom časopisu Kozmos. V rokoch 1994 – 2000 bol šéfredaktorom slovenského vydania Stredoeurópskych novín (príloha Denníku SME). V rokoch 1997 – 2000 bol jedným zo zakladateľov mesačníka OS (Občianska spoločnosť) a bol jeho prvým redaktorom.[5]

V roku 1995 sa zúčastnil na tvorbe publikácie Šok z prosperity – čítanka z globálnej problematiky. Bol autorom niekoľkých rozhlasových hier (spolu s Ondrejom Sliackym), scenárov pre televíziu i Kolibu (napríklad v roku 1985 Hĺbkový rekord, 1989 Právo na minulosť).

Bol manželom scenáristky a dramaturgičky Zuzany Gindl-Tatárovej.[6]

Tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

Scenáre k realizovaným hraným filmom[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1979Vynes na horu svoj hrob
  • 1980Celý svet nad hlavou
  • 1981Hĺbkový rekord
  • 1982Chuť vody
  • 1988Právo na minulosť
  • 1989Keď hviezdy boli červené
  • 2005Návrat bocianov

Scenáre k dokumentárnym filmom[7][upraviť | upraviť zdroj]

  • 1983 – Malebná cesta dolu Váhom
  • 1980 – Smetisko
  • 1980 – Víkendy na druhom svete
  • 1980 – Ťažké plechovky, kontrola, ľahký koniec

Scenáre k divadelným hrám[upraviť | upraviť zdroj]

Publikačná činnosť[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1977Indický kľúč (spolu s P. Kováčikom, zbierka poviedok zo športového prostredia)
  • 1992Unbekannte Slowakei
  • 2005Piknik na lietajúcom koberci
  • 2006Two up (spolu s F. Gálom)

Ocenenia[upraviť | upraviť zdroj]

  • 2022 – Štátna cena Alexandra Dubčeka in memoriam.[8]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Eugen Gindl [online]. Bratislava: Literárne informačné centrum, 2019-03-11, [cit. 2021-11-14]. Dostupné online.
  2. FILO, Jakub. Zomrel novinár, publicista a spolupracovník SME Eugen Gindl. SME (Bratislava: Petit Press), 2021-11-14. Dostupné online [cit. 2021-11-14]. ISSN 1335-4418.
  3. Eugen Gindl. In: Osoby, ktoré získali titul na UK [online]. Bratislava: Univerzita Komenského, [cit. 2021-11-14]. Dostupné online. Archivované 2021-11-14 z originálu.
  4. Eugen Gindl [online]. pametnaroda.cz, [cit. 2021-11-14]. Dostupné online.
  5. Zomrel novinár a publicista Eugen Gindl [online]. Správy RTVS, [cit. 2021-11-22]. Dostupné online.
  6. Gindl-Tatárová, Zuzana, 1956-. In: Heslár SFÚ [online]. Bratislava: Slovenský filmový ústav, [cit. 2021-11-18]. Dostupné online.
  7. Eugen Gindl [online]. csfd.sk, [cit. 2021-11-22]. Dostupné online.
  8. TASR. Cenu Alexandra Dubčeka udelili ôsmim ľuďom, medzi nimi aj Zelenskému. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-03-27. Dostupné online [cit. 2022-03-28]. ISSN 1335-4418.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • HUČKO, Tomáš. Eugen Gindl : Na hrane možného. 1. vyd. Bratislava : kapitalks, 2022. 304 s. ISBN 978-80-974085-3-4.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]