Slovensko

	Slovenská republika
Vlajka	Znak
	Národné motto:; nie je
	Štátna hymna:; Nad Tatrou sa blýska
Miestny názov
• dlhý	Slovenská republika
• krátky	Slovensko
Hlavné mesto	Bratislava; 48°8′ s.š. 17°6′ v.d.
Najväčšie mesto	Bratislava
Úradné jazyky	slovenčina (od 1.9. 2009 čiastočne čeština[1])
Štátne zriadenie Prezident; Predseda vlády	republika; Ivan Gašparovič; Robert Fico
Vznik	1. január 1993
Susedia	Česko, Poľsko, Ukrajina, Maďarsko, Rakúsko
Rozloha; • celková; • voda (%)	; 49 035 km² (126.) ; 931 km² (1.9 %)
Počet obyvateľov; • odhad ([[]]); • sčítanie (2009); • hustota ()	; (109.) ; 5 416 958; 110,2 /km² (67.)
HDP; • celkový; • na hlavu (PKS)	2005; 86 753 mil. $ (59.); 16 041 $ (43.)
Index ľudského rozvoja (2003)	0,849 (42.) – vysoký
Mena	euro (EUR)
Časové pásmo; • Letný čas	CET/SEČ (UTC+1); CEST/LSEČ (UTC+2)
Medzinárodný kód	SVK / SK
Medzinárodná poznávacia značka	SK
Internetová doména	.sk, .eu (zdieľaná s ostatnými členmi Európskej únie)
Smerové telefónne číslo	+421
	^ "Štátny jazyk" je síce slovenčina, ale od 1.9.2009 je podľa novely tzv. jazykového zákona osobe, ktorej materinským jazykom je čeština, povolené namiesto "štátneho jazyka" v úradnom styku rovnocenne používať češtinu a akceptujú sa dokumenty vydané v češtine v Česku.

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Prejsť na: navigácia, hľadanie

O iných významoch výrazu Slovensko pozri Slovensko (rozlišovacia stránka).

Slovenský portál

Slovensko, dlhý tvar Slovenská republika, je vnútrozemská krajina v strednej Európe. Nezávislosť získala rozdelením Česko-Slovenska 1. januára 1993. Susedí s Českom, Rakúskom, Poľskom, Ukrajinou a Maďarskom. Hlavným mestom je Bratislava. Od 1. mája 2004 je Slovensko členom Európskej únie, od 21. decembra 2007 je členom Schengenského priestoru. Od 1. januára 2009 je 16. členom Európskej menovej únie - Eurozóny. Prijatím eura sa zavŕšil proces integrácie do Európskej únie.

Dejiny

Bližšie informácie v hlavnom článku: Dejiny Slovenska

Pozri články: Zoznam vládcov Slovenska, Vanniovo kráľovstvo, Veľká Morava, Uhorsko, Rakúsko-Uhorsko, Česko-Slovensko, Slovenská republika rád, Prvá Slovenská republika, Druhá Slovenská republika, Politický vývoj Slovenska od roku 1989

Rímsky nápis na hradnej skale v Trenčíne z prelomu rokov 178 a 179

Prvé zachované väčšie doklady o osídlení Slovenska pochádzajú z konca paleolitu približne spred 250 tis. rokov (nález lebky neandertálca - Gánovce, nález sošky Venuše v Moravanoch). Približne 5000 - 4000 rokov pred Kr. sa vyskytujú prví roľníci (nálezy kamenných sekier, klinov, škrabadiel a nádob - jaskyňa Domica).

Od konca 4 st. pr. Kr. prichádza na Slovensko vo viacerých vlnách prvé menovite známe etnikum - Kelti. O prítomnosti Keltov existujú písomné zmienky v rímskych prameňoch. V 1 st. pr. Kr prichádzajú na Slovensko Dákovia, Kelti ustupujú ďalej na sever, dochádza k miešaniu keltského a dáckeho obyvateľstva a kultúry.

Od počiatku nášho letopočtu sú dácke a keltské kmene vytláčané kmeňmi Germánov. Na dnešnom slovenskom území dočasne vzniklo napríklad ich Vanniovo kráľovstvo. Dunaj tvoril hranicu s Rímskou ríšou.

Koncom 4. storočia sa začalo sťahovanie národov, na Slovensku sa vystriedalo veľmi veľa národov. Prvé slovanské obyvateľstvo osídlilo hlavné územie Slovenska asi v 5. storočí. Slovensko sa stalo súčasťou Samovej ríše v 7. storočí, samostatného Nitrianskeho kniežatstva (koniec 8. storočia - 833) a Veľkej Moravy (833-cca. 907). Roku 862 veľkomoravský panovník Rastislav žiada Byzanciu o kresťanských misionárov, byzantský cisár Michal III. súhlasí a na Slovensko posiela solúnskych bratov Konštantína (rehoľným menom Cyril) a Metoda, ktorí zostavujú hlaholiku, prekladajú Písmo sväté a bohoslužobné zvitky a knihy, organizujú cirkevnoprávne pomery na Veľkej Morave. Po zániku Veľkomoravskej ríše sa stalo postupne súčasťou Uhorska (od 10. stor. až 13. stor. do 1918), v ktorom do začiatku 12. storočia tvorilo Nitrianske kniežatstvo (Nitriansko).

Po Osmanskej expanzii sa územie bývalého Uhorska v 16. a 17. storočí dočasne zredukovalo prakticky len na Slovensko, dnešný Burgenland a západné Chorvátsko (tzv. Kráľovské Uhorsko), čím sa Slovensko stalo jadrom tohto habsburského štátu. Bratislava sa stala hlavným (1536-1784/1848), korunovačným (1563-1830) mestom a sídlom snemu (1542 - 1848) Kráľovského Uhorska resp. neskôr Uhorska. Trnava sa stala sídlom ostrihomského arcibiskupa, čím sa stala centrálnym miestom uhorskej rímsko-katolíckej cirkvi.

Roku 1787 kodifikoval Anton Bernolák spisovnú slovenčinu založenú na západoslovenskom nárečí (bernolákovčina). Roku 1843 kodifikoval Ľudovít Štúr spisovnú slovenčinu na základe stredoslovenského nárečia, ktorá je s malými úpravami používaná dodnes.

V revolúcii rokov 1848-49 sa Slováci pridali na stranu Rakúšanov, aby sa oddelili od Uhorska ako samostatná časť Rakúskej monarchie, čo sa im však nepodarilo.

Najhoršiemu tlaku maďarizácie čelili Slováci po rakúsko-uhorskom vyrovnaní v rokoch 1867-1918.

V roku 1918 sa Slovensko stalo súčasťou Česko-Slovenska. Počas chaosu, ktorý nasledoval po rozpadnutí Rakúsko-Uhorska, krátkodobo existovala na časti slovenského územia tzv. Slovenská republika rád so sídlom v Prešove. Slovensko bolo súčasťou Česko-Slovenska do roku 1939, kedy vznikla Prvá Slovenská republika, spojenec Nemeckej ríše. Ako reakcia na vstup nemeckej armády na Slovensko roku 1944 vypuklo Slovenské národné povstanie (politické a vojenské centrum Banská Bystrica; povstanie porazené, povstalci prechádzajú na partizánsky spôsob boja). Slovensko je z východu oslobodzované Červenou armádou Po 2. svetovej vojne bolo Česko-Slovensko obnovené a dostalo sa do sféry vplyvu ZSSR.

V roku 1989 nežná revolúcia ukončila komunistický režim a Česko-Slovensko sa stalo opäť demokratickým štátom.

1. januára 1993 vznikla Slovenská republika, nástupnícky štát Česko-Slovenska. Stalo sa tak po 75 rokoch existencie spoločného štátu Čechov a Slovákov, na základe ústavného zákona schváleného Federálnym zhromaždením ČSFR. Od 29. marca 2004 je Slovensko členom NATO a od 1. mája 2004 členom Európskej únie.

Geografia

Mapa Slovenska s vyznačenými administratívnymi hranicami, mestami, cestnou a riečnou sieťou

Oravský hrad

Obiľné polia v Chvojnickej pahorkatine na Záhorí

Spišský hrad, na travertínovom hradnom kopci

Stredoveké centrum Bardejova

Kriváň, neoficiálny symbol Slovenska

Mestá

Na Slovensku je 138 miest, z toho 2 sú veľkomestá - Bratislava a Košice a 2 885 samostatných obcí. V mestách žije vyše 57 percent populácie.
Pozri: Zoznam miest na Slovensku

Povrch

Jednotlivé povrchové celky Slovenska patria do Panónskej panvy a Karpát. Zo Slovenska do Panónskej panvy patrí Záhorská nížina, Podunajská nížina. a Východoslovenská nížina.

Podnebie

Podnebie Slovenska sa nachádza ne rozmedzí medzi kontinentálnym a oceánskym. Podľa Köppena prechádza hranica kontinentálneho a oceánskeho podnebia východným, resp. stredným Slovenskom. Klíma Slovenska sa môže rozdeliť na 3 zóny:

Nížiny

A.a Nížinná podzóna s prevažujúcimi oceánskymi vplyvmi - priemerná ročná teplota je okolo 10 stupňov Celzia. Priemerná teplota najteplejšieho mesiaca je okolo 20 stupňov Celzia a teplota najchladnejšieho mesiaca neklesá v priemere pod -3 stupne Celzia. Ide o Podunajskú a Záhorskú nížinu. Typickými predstaviteľmi sú Bratislava a Hurbanovo
A.b Nížinná podzóna s prevažujúcimi kontinentálnymi vplyvmi - priemerná ročná teplota je okolo 9 stupňov Celzia. Priemerná teplota najteplejšieho mesiaca je okolo 20 stupňov Celzia a teplota najchladnejšieho mesiaca klesá v priemere pod -3 stupne Celzia. Jedná sa o Východoslovenskú nížinu a Košickú kotlinu. Typickým predstaviteľom sú Košice.

Kotliny

Priemerná ročná teplota je od 5 do 8,5 stupňa Celzia. Priemerná teplota najteplejšieho mesiaca je v priemere medzi 15 - 18,5 stupňov Celzia a teplota najchladnejšieho mesiaca sa v priemere pohybuje od -3 po -6 stupňov Celzia. Typickými predstaviteľmi sú Poprad, Sliač a Žilina.

Hory

Priemerná ročná teplota je pod 5 stupňov Celzia. Priemerná teplota najteplejšieho mesiaca je v priemere pod 15 stupňov Celzia a teplota najchladnejšieho mesiaca sa v priemere pohybuje pod -5 stupňov Celzia. Typickú klímu horskej zóny reprezentuje Štrbské Pleso, Chopok a Lomnický štít.

Vodstvo

Rieku u nás väčšinou pramenia a sú málo vodnaté. Všetky rieky sú najvodnatejšie na jar, keď sa roztápa sneh. Jedinou výnimkou je Dunaj, ktorý je najvodnatejší v lete, keď sa topí ľad v Alpách. Vodstvo Slovenska sa delí na úmorie Baltského a Čierneho mora. K úmoriu Baltského mora patria povodia riek Poprad a Dunajec. K úmoriu Čierneho mora patria povodia riek Morava, Dunaj, Tisa. Plesá na Slovensku vznikli ústupom horského ľadovca napr. Štrbské pleso, Veľké Hincovo pleso, Popradské pleso, alebo Skalnaté pleso.

Najviac priehrad je na Váhu. Sú to napr. Liptovská Mara, Sĺňava, Kráľová, Nosice a ďalšie iné. Účel priehrad je hydroenergetický, protizáplavový, na zavlažovanie, rekreáciu, alebo zásobovanie pitnou vodou. Najviac podzemnej vody je na Žitnom ostrove. Podzemná voda sa delí na 3 druhy. Sú to:

krasová voda - nachádza sa v jaskyniach;
minerálna voda;
termálna voda - najteplejšia termálna voda v SR je v Piešťanoch (69 stupňov);

Zemepisné extrémy

Svetové strany:

najsevernejší bod: Babia hora (obec Oravská Polhora) na štátnej hranici (49° 37' sev. g. šírky, 19° 28' vých. g. dĺžky)
najjužnejší bod: Patince (47° 44' sev. g. šírky, 18° 17' vých. g. dĺžky)
najzápadnejší bod: Záhorská Ves (48° 23' sev. g. šírky, 16° 50' vých. g. dĺžky)
najvýchodnejší bod: Nová Sedlica (hraničný trojmedzník) (49° 05' sev. g. šírky, 22° 34' vých. g. dĺžky)

Nadmorská výška

najvyšší bod: Gerlachovský štít (2 654,4 m n. m.)
najnižší bod: hladina rieky Bodrog pri Strede nad Bodrogom (94 m n. m.)

Stredy

stred Slovenska: kóta Ľubietovský Vepor-Hrb (+/- 5-10 km)(48° 44' sev. g. šírky, 19° 28' vých. g. dĺžky)
geometrický stred Slovenska: kóta Hájny grúň (1 207,7 m n. m.), ťažisko štátneho územia
stred Európy (zemepisný): kostol sv. Jána v Kremnických Baniach (+/- 5-10 km)(48° 45' sev. g. šírky, 18° 55' vých. g. dĺžky)

Hranice

celkovo 1 672 km
najkratšia s Ukrajinou (98 km)
najdlhšia s Maďarskom (669 km)
s Poľskom 547 km
s Rakúskom 106 km
s Českom 252 km
index štátnych hraníc : 2,1

Vzdialenosti (vzdušné)

najväčšia dĺžka: 428,8 km medzi obcami Záhorská Ves a Nová Sedlica
najkratšia šírka: 77,6 km medzi obcami Orlov a Hosťovce
najkratšia vzdialenosť k moru: 361 km k Rijeke pri Jadranskom mori

Geológia

Geologická stavba

Geologická mapa Západných Karpát a priľahlých jednotiek

Bližšie informácie v hlavnom článku: Geológia Slovenska

Väčšinu územia Slovenska zaberajú Západné Karpaty, pásmové pohorie s výraznou príkrovovou stavbou, ktoré je súčasťou alpsko-himalájskej sústavy. Západné Karpaty sa podľa platného členenia delia na viacero pásiem^[2]. Vonkajšie Západné Karpaty (ležiace na vonkajšej strane Karpatského oblúka), ktoré bol vrásnené na konci paleogénu a v neogéne. Tvorí ich čelná priehlbina a flyšové pásmo. Geologicky komplikované bradlové pásmo tvorí vonkajšiu hranicu Centrálnych Západných Karpát. Do Centrálnych Západných Karpát patrí okrem bradlového aj pásmo jadrových pohorí, veporské a gemerské pásmo, ktoré dovedna budujú najväčšiu a najvyššiu časť Slovenska. Južne od nich sa nachádzajú Vnútorné Západné Karpaty, tvorené meliatským a bükkským pásmom. Spomedzi ostatných južnejších pásiem Západných Karpát na územie Slovenska zasahuje iba zemlpínske pásmo. Jednotlivé pásma sú na seba nasúvané, približne smerom z juhu na sever. Najdôležitejšie orogenetické pohyby postihli Západné Karpaty vo vrchnej jure, strede kriedy a miocéne. Po skončení hlavných orogenetických pohybov alpínskeho vrásnenia došlo v paleogéne a neogéne k vzniku viacerých zlomov, pozdĺž ktorých niektoré bloky poklesli a vytvorili tak paleogénne a neogénne kotliny. Na niektorých zlomoch došlo tiež k výlevom sopečných hornín, najmä na strednom a východnom Slovensku. Začiatkom štvrtohôr sopečná činnosť postupne ustala. Počas ľadových dôb vznikli v najvyšších pohoriach horské ľadovce. Od konca treťohôr možno sledovať prejavy eróznej a transportnej činnosti vetra a riek tak ako ich poznáme dnes.

Nerastné bohatstvo

Magnezit z Lubeníka. Tento minerál patrí medzi najvýznamnejšie suroviny v súčasnosti ťažené na Slovensku

Spomedzi energetických surovín sa dnes na území Slovenska ťažia ropa, zemný plyn, hnedé uhlie a lignit. Ťažba ropy pokrýva iba okolo 1 % a ťažba zemného plynu 3 % domácej spotreby. Spotreba hnedého uhlia pokrýva 80 % domácej spotreby, zvyšok je podobne ako celá spotreba čierneho uhlia zabezpečená dovozom z Česka. Ďalšie energetické suroviny ako urán, antracit, bitumenózne bridlice a neživičné plyny nie sú pri dnešných cenách vhodné pre rentabilnú ťažbu. Spomedzi rúd bola na Slovensku donedávna ťažená už iba železná ruda (siderit), ktorej ťažba pokrývala 11 % domácej spotreby. V priebehu leta 2008 však ťažba ustala. Na Slovensku sa na rozdiel od okolitých krajín nachádzajú zásoby antimónu, ktorý sa však v súčasnosti neťaží. Krajina má značné zásoby nerudných surovín, z ktorých veľký význam má hlavne ťažba magnezitu, ktorý je exportovaný a predstavuje okolo 6 % svetovej ťažby tejto suroviny. Z celosvetového merítka je významná aj ťažba perlitu a zeolitov. Významným je i novo otvárané ložisko mastenca pri Gemerskej Polome. Medzi ostatné na Slovensku ťažené nerudné suroviny patrí barit, bentonit, kaolín (pokrýva asi 26 % domácej spotreby), keramické íly, petrurgický bazalt, stavebný a obkladový kameň, dolomit, vápenec, kamenná soľ (pokrýva asi 20 % domácej spotreby), anhydrid (pokrýva asi 45 % domácej spotreby), živce, zeolity, kremenné piesky a ďalšie. V minulosti bola krajina významným producentom zlata, striebra, medi a ďalších rúd, ktorých ložiská sú v dnešnej dobe vyťažené. V malej miere pokračuje iba ťažba zlata v Kremnici.

Príroda

Rastlinstvo

Bližšie informácie v hlavnom článku: Rastlinstvo Slovenska

Živočíšstvo

Bližšie informácie v hlavnom článku: Živočíšstvo Slovenska

Administratívne rozdelenie

Bližšie informácie v hlavnom článku: Administratívne členenie Slovenska

Slovensko je od roku 1996 rozdelené na osem krajov, ktoré sú od roku 2002 zároveň samosprávnymi krajmi (v Ústave sa nazývajú vyššie územné celky (VÚC)):

Bratislava, pohľad z petržalskej strany na nábrežie

Druhé najväčšie mesto Slovenska - Košice

Administratívne rozdelenie Slovenska v dejinách

Obyvateľstvo

Bližšie informácie v hlavnom článku: Demografia Slovenska

Najvyšší počet obyvateľov majú kraje: Prešovský, Košický a Nitriansky.
Najvyšší počet obyvateľov majú mestá: Bratislava, Košice a Prešov.
Najväčšiu hustotu zaľudnenie majú kraje: Bratislavský, Trenčiansky a Trnavský.
Najväčšiu rozlohu majú mestá: Vysoké Tatry (mesto), Bratislava a Košice.

Najväčší úbytok obyvateľstva je v Bratislavskom, Myjavskom, Košickom, Medzilaborskom a Sobraneckom okrese. Najväčší prírastok obyvateľstva je na Spiši, Orave, Above a Zemplíne.

Národnosti

Národnostné uloženie v roku 2006: Slováci (85,8 %), Maďari (9,5 %) - najmä v pásme pri hraniciach s Maďarskom, Rómovia (1,8 %), menšími menšinami sú Česi (0,8 %), Rusíni (0,4 %) a Ukrajinci (0,2 %), Nemci (0,1 %) a Poliaci.

Podiel Rómov podľa posledného sčítania (čiže na základe ich vlastnej deklarácie) je 1,7 %, no podľa rozhovorov s komunálnymi predstaviteľmi a starostami (čiže na základe definície zvyšného obyvateľstva) 5,6 %. Treba si však uvedomiť, že v prípade uvedených 5,6 % treba znížiť hore uvedené percento Slovákov a Maďarov celkovo o 4 percentuálne body.

Menšinové jazyky sa môžu používať v styku s úradmi v obciach, kde podiel obyvateľstva prevyšuje 20 %. V praxi sa to týka stoviek maďarských, niekoľko rusínskych/ukrajinských a nemeckých obcí.

Náboženstvo

Katedrála svätého Martina v Bratislave

Slovenská ústava zaručuje slobodu vierovyznania. Väčšina obyvateľov sú rímski katolíci (68,9 %); druhou najväčšou skupinou sú bez vyznania (13%), treťou evanjelici a.v.(6,9%), štvrtou grécki katolíci (4,1%), piatou reformovaní (2,0%) a šiestou pravoslávni (0,9).

Politika

Bratislavský hrad a sídlo parlamentu

Pozri:

Prezident: Ivan Gašparovič
Predseda vlády: Robert Fico (predseda Smer-SD)
Zloženie vlády: SNS, HZDS-ĽS,Smer-SD
Orientácia vlády: ľavicová
Predseda parlamentu: Pavol Paška
Podpredsedovia parlamentu: Anna Belousovová (SNS), Tibor Cabaj (ĽS-HZDS), Miroslav Číž (Smer-SD), Milan Hort (SDKÚ-DS)
Podpredsedovia vlády: Dušan Čaplovič (Smer-SD), Róbert Kaliňák (Smer-SD), Ján Mikolaj (SNS), Viera Petríková(ĽS-HZDS)

Opozícia

SMK - predseda - Pál Csáky
SDKÚ-DS - predseda - Mikuláš Dzurinda
KDH - predseda - Ján Figeľ

Počet politických strán v parlamente: 6

Predchádzajúca vláda (2002-2006), bola pravicová a tvorili ju: SDKÚ-DS, SMK, KDH a ANO. Premiérom bol Mikuláš Dzurinda.

Politický systém

Slovenská republika je parlamentná demokracia premiérskeho typu.

Legislatíva

Parlament (NR SR) je najvyšším legislatívnym orgánom štátu. Má 150 členov – poslancov volených v demokratických voľbách, ktoré sa konajú (okrem prípadu predčasných volieb) raz za štyri roky. Volebný systém pre voľby do Národnej rady Slovenskej republiky je pomerný, výsledky volieb a prerozdelenie hlasov na poslanecké kreslá teda do veľkej miery kopírujú pomer hlasov voličov. Poslanci svoj mandát získavajú ako jednotlivci na kandidátke, nemôže im teda by byť odobratý v prípade, že sa ich názory rozchádzajú z názorovou líniou strany, t.j. neexistuje tu imperatívny mandát

Exekutíva

Vláda sa skladá z ministrov, ktorí vzišli z politických strán, ktoré vytvorili väčšinovú koalíciu, t.j. takú ktorá má viac ako 75 poslancov v pléne NR SR. Na čele vlády stojí premiér, ktorý nedisponuje vlastnou ministerskou agendou. V prípade, že sa poslanci stanú ministrami svojho poslaneckého mandátu sa dočasne vzdávajú a na ich miesto nastúpia náhradníci (napr. v Českej republike im zostáva, čo následne spôsobuje vysoké absencie ministrov na hlasovaniach v Poslaneckej snemovni). V prípade, že rezignujú alebo sú odvolaní, mandát sa im vráti a oni nastúpia do parlamentu ako radoví poslanci.

Prezident

Grasalkovičov palác v Bratislave, sídlo prezidenta Slovenskej republiky

Prezident Slovenskej republiky je spolu s premiérom a predsedom parlamentu najvyšším ústavným činiteľom v krajine (Z tohto dôvodu, napríklad, nemôžu títo páni nikdy letieť spolu v jednom lietadle). Jeho funkcia je však skôr formálna. Medzi jeho právomoci patrí napríklad poverovanie budúceho premiéra zostavením vlády, ktorú následne vymenuje. Ďalej disponuje tzv. malým vetom, to značí, že môže vrátiť zákon na opätovné posúdenie Národnou radou. Na prehlasovanie tohto malého veta treba Národnej rade nadpolovičnú väčšinu všetkých poslancov, tj minimálne 76. Pred malým prezidentským vetom im stačila nadpolovičná väčšina prítomných poslancov, v prípade, že bol parlament uznášaniaschopný, t.j. potrebovali minimálne 38 poslaneckých hlasov. Okrem toho vyberá ústavných sudcov spomedzi dvojnásobného počtu kandidátov schválených Národnou radou, či udeľuje vyznamenania. Prezident je hlavou štátu. Terajším prezidentom je Ivan Gašparovič.

Ekonomika

Výškové budovy na Nivách v Bratislave

Bližšie informácie v hlavnom článku: Ekonomický vývoj Slovenska od roku 1995

V súčasnosti prebieha trend posilňovania slovenskej koruny voči euru i voči českej korune. 1. januára 2009 sa oficiálnou menou stalo euro.

Priemysel

Kia cee'd, model auta vyrábaný v žilinskom závode Kia Motors Slovakia

Slovenskú ekonomiku ťahá hlavne automobilový priemysel, sú tu závody spoločnosti Volkswagen v Bratislave, PSA Peugeot-Citroën v Trnave a Kia v Žiline. Druhý najdôležitejší priemysel je elektrotechnický priemysel. Pri Nitre má továreň spoločnosť Sony, pri Galante spoločnosť Samsung. Slovenský priemysel má priaznivé vyhliadky na rozvoj a mal by rásť aj v nasledujúcich rokoch. Na Slovensku sa v roku 2007 vyrobilo 571 071 automobilov, čo je najviac automobilov na svete v prepočte na jedného obyvateľa, konkrétne 105,7 áut na tisíc obyvateľov^[3].

Poľnohospodárstvo

Slovensko má rozvinuté poľnohospodárstvo. Pestuje sa hlavné obilie, v okolí Bratislavy a v regióne Tokaj víno. Vo vyšších polohách je rozvinutý chov domácich zvierat, hlavne ovcí a dobytka. V južných oblastiach sa pestuje hlavne paprika, na severe zemiaky.

Doprava

Letecká doprava

Letisko Košice

Na Slovensku sa nachádza 36 letísk (z toho 18 s tvrdým povrchom). Slovensko má celkovo 6 medzinárodných letísk, konkrétne v Bratislave, Košiciach, Piešťanoch, Poprade, Sliači, Žiline. Najväčšie letisko na Slovensku je Letisko Milana Rastislava Štefánika v Bratislave. V roku 2006 prepravilo 1,93 milióna cestujúcich, v roku 2007 vyše 2 milióny.

Počet letísk podľa dĺžky

viac ako 3 047 m: 7
od 2 438 do 3 047 m: 29
od 1 524 do 2 437 m:0
od 914 do 1,523 m: 0
menej ako 914 m: veľa športových letísk

Potrubná doprava

Cez Slovensko prechádzajú dva ropovody - Družba (506,6 km) a Adria (8.5 km).

Železničná doprava

ŽSR spravujú 6 877 kilometrov (km) koľají normálneho, širokého a úzkeho rozchodu tratí a 1 923 km tratí so zabezpečovacím zariadením. Ďalej majú v správe 1 159 priecestí so signalizáciou, 8 773 výhybiek, 76 tunelov s dĺžkou 43,3 km, 2 283 mostov s dĺžkou 46,7 km a 2 344 železničných priecestí. Spoločnosť ŽSR je podľa zákona prevádzkovateľom dráh na území Slovenska. Najdôležitejšími železničnými uzlami sú: Bratislava, Žilina, Košice, Zvolen a Nové Zámky.

Cestná doprava

Diaľnica D1 na Einsteinovej v Bratislave

Celková dĺžka cestných komunikácií je 42 993 km. S tvrdým povrchom 37 533 km (vrátane 316 km diaľníc) a s nespevneným povrchom 5 460 km. Kategórie cestných komunikácií: cesty I. triedy, cesty II. triedy, cesty III. triedy, rýchlostné komunikácie, diaľnice (D1, D2, D3, D4).

Vodná doprava

Vodná doprava sa na Slovensku vykonáva na riekach:

Dunaj (172 km)
Váh (78, 8 km)
Bodrog (7, 8 km)

Na ostatných vodných plochách sa vykonáva prevažne rekreačná a technologická plavba.

Školstvo

Povinná, pôvodne 6 ročná školská dochádzka bola na území dnešného Slovenska zavedená v roku 1868. Od roku 1922 8 ročná, neskôr v priebehu éry socializmu rozšírená na 10 ročnú povinnú školskú dochádzku, ktorú môžu žiaci absolvovať na základných a stredných školách, resp. 8 ročných gymnáziách. Negramotnosť obyvateľstva sa pohybuje okolo 0,6 % populácie nad 15 rokov. Nachádzajú sa tu štátne, cirkevné ako aj súkromné školy. Vzdelávanie je poskytované aj v jazykoch viacerých národnostných menšín. Základnú školu navštevujú od deti od 6 (alebo 7) po 14 (alebo 15) rokov.

Všetky štandardné stupne vzdelania, vrátane vysokého sú štátom poskytované bezplatne. Na Slovensku existuje niekoľko desiatok vysokých škôl a univerzít. V roku 2006 absolvovalo vysokoškolské štúdium na Slovensku 34 535 absolventov^[4]. Ani jedna zo slovenských univerzít sa nedostala medzi 500 najlepších univerzít na svete^[5].

Medzi najkvalitnejšie univerzity a vysoké školy v rámci východoeurópskeho regiónu (podľa hodnotenia vedeckého publikovania na internete) na Slovensku patria Univerzita Komenského, Technická univerzita v Košiciach, Slovenská technická univerzita v Bratislave, Poľnohospodárska univerzita v Nitre a Univerzita Pavla Jozefa Šafárika^[6].

Veda a výskum

Veda a výskum sú na Slovensku spojené najmä so štátom financovanými vysokými školami, odbornými ústavmi a Slovenskou akadémiou vied. Súkromný sektor sa vo sfére vedy a výskumu zatiaľ prakticky nevyskytuje. Všeobecne kvalitnú úroveň, porovnateľnú so svetovou majú technické odbory a fyzika. Výdavky na vedu a výskum napriek snahám o zvýšenie na hranicu 3 % HDP do roku 2010 na Slovensku nestúpajú a už niekoľko rokov sa pohybujú okolo 0,5 % HDP, pričom podiel mierne klesá a v roku 2008 bol 0,47%)^[7] (pri tom ešte v roku 1989 dávalo 3,9 % HDP, čo bolo na svetovej úrovni).^[8]^[9]

Média

Televízia

Sídlo Slovenskej televízie v Mlynskej doline

Od zániku Česko-slovenskej televízie vysiela na Slovensku verejnoprávna - Slovenská televízia, ktorá má tri kanály (Jednotka, Dvojka a Trojka). V roku 2006 oslavuje Jednotka (do roku 2004 STV 1) svoje 50. výročie. Dvojka (do roku 2004 STV 2) prevažne vysiela slovenské dokumenty, slovenské filmy a aj zahraničné filmy (nekomerčné). Riaditeľom STV je Štefan Nižňanský. Roku 1996 začala vysielať aj komerčná TV Markíza, ktorá je dodnes najsledovanejšou televíziou, a v roku 2006 oslavovala 10. narodeniny. Jej riaditeľom je Václav Mika. Z televízie Global vznikla nová TV JOJ. Riaditeľom je Richard Flimel. Okrem týchto štyroch televízií s dominantným postavením na trhu sú na Slovensku aj monotématický, TVA (obchodné správy), Nautik TV (pôvodne podmorský svet, v súčasnosti predovšetkým interaktívne relácie), MusicBox (hudobná stanica), TA3 (vysiela spravodajstvo z domova i zahraničia), Ring TV (v noci vysiela na kanáli TA3 interaktívne relácie).

Tlač

Najpredávanejšie denníky na Slovensku sú: Nový Čas, Pravda, SME, Új Szó , Hospodárske noviny a Plus Jeden Deň. Nový Čas pre ženy, Plus 7 dní, Báječná žena, Život a Eurotelevízia patria medzi najčítanejšie týždenníky. Najpredávanejšie mesačníky sú: Nový Čas krížovky, Záhradkár, Zdravie, Eva, Emma, Kamarát a Rebecca.

Rozhlas

Sídlo Slovenského rozhlasu

Najpočúvanejšie rádiá na Slovensku sú Rádio Expres, Rádio Slovensko (SRo 1), Fun Rádio, Rádio Okey, Rádio Regina (SRo 4), Jemné melódie a Rádio FM (SRo 3).

Slovenský rozhlas vysiela už 80 rokov, na Slovensku má 5 rádiových staníc - Rádio Slovensko, Rádio FM, Rádio Devín, Rádio Regina, Rádio Patria a v bližšom čase chce začať vysielať na krátkych vlnách do zahraničia. Riaditeľkou je Miroslava Zemková. Sídlo Slovenského rozhlasu je v Bratislave.

Šport

Vzhľadom na to, že Slovensko sa nachádza v miernom podnebnom pásme, je možné vykonávať športy s letným ako aj zimným zameraním. Medzi populárne športy na Slovensku patria: futbal, ľadový hokej, tenis, hádzaná, basketbal, vodný slalom, lyžovanie, cyklistika, florbal a ďalšie.

Slovenská národná futbalová reprezentácia nikdy podľa hodnotení nepatrila k svetovej, či európskej špičke, futbal sa však teší pomerne veľkej obľube. Slovenský futbalový zväz riadi slovenský futbal a pod jeho záštitou sa organizujú oficiálne futbalové súťaže na Slovensku ako Corgoň liga, I. liga a ďalšie.

Slovenská národná reprezentácia v ľadovom hokeji má za sebou viacero úspechov (napr. strieborná medaila na majstrovstvách sveta v roku 2000, zlato v roku 2002 či bronz v roku 2003). Slovenský zväz ľadového hokeja je hlavný riadiaci orgán slovenského ľadového hokeja. Slovensko má viacero oficiálnych mužských hokejových súťaží, napr. Slovnaft Extraligu, 1. hokejovú ligu, zastúpený je aj ženský hokej v 1. lige žien a juniorský a dorastenecký hokej v príslušných ligách.

Gastronómia

Slovenská kuchyňa je veľmi rôznorodá líši sa v závislosti od regiónov. Je ovplyvnená okolitými kuchyňami, najmä českou, poľskou a maďarskou. V slovenskej gastronómii prevládajú jedlá vidieckeho pôvodu. Pre severné oblasti Slovenska sú typické jedlá pastierskeho pôvodu ako bryndzové halušky, na rozdiel od juhu Slovenska, kde sú silno zastúpené jedlá z maďaskej kuchyne, ako napríklad guláš. Národným jedlom sú bryndzové halušky.

Médiá (foto, audio, dokumenty)

Prešov	Košice	Žilina	Banská Bystrica
Trenčín	Nitra	Trnava	Bratislava

Referencie

↑ http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=5639
↑ Kováč, M., Plašianka, D., 2003: Geologická stavba oblasti na styku Alpsko-karpatsko-panónskej sústavy a priľahlých svahov Českého masívu. Univerzita Komenského, Bratislava, 88 s.
↑ Slovensko vyrába najviac áut na obyvateľa [online]. hnonline.sk, 10:45 8.4.2008, [cit. 18-10-2009]. Dostupné online.
↑ Řádek, M. a kolektív, 2007: Vysoké školstvo na Slovensku. Realita, problém, možné riešenia. EPPP, 38 s.
↑ Academic Ranking of World Universities - 2008 - Top 500 World Universities [online]. arwu.org, [cit. 18-10-2009]. Dostupné online.
↑ Top Eastern Europe Universities [online]. webometrics.info, [cit. 13-07-2009]. Dostupné online.
↑ Výdavky na výskum a vývoj [online]. Štatistický úrad Slovenskej republiky, [cit. 15-10-2009]. Dostupné online.
↑ BALÁŽ, Vladimír. Slovenská ekonomika je malá, otvorená a hlúpa [online]. sme.sk, 16. 9. 2009 22:00, [cit. 16-09-2009]. Dostupné online.
↑ Slovensko: každý rok menší podiel HDP na vedu a výskum [online]. euractiv.sk, 11.03.2008, [cit. 16-09-2009]. Dostupné online.

Iné projekty

Wikicitáty ponúka citáty od alebo o Slovensku
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Slovensko

Externé odkazy