Ústavný súd Slovenskej republiky

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Právo
Odvetvia práva
Verejné právo:
Ústavné · Trestné · Správne · Finančné · Európske · Medzinárodné · Kánonické · Konfesné

Súkromné právo:
Občianske · Pracovné · Rodinné · Obchodné · Medzinárodné právo súkromné
Deľba moci
Výkonná moc:
Hlava štátu · Panovník · Prezident (SR· Vláda (SR· Ministerstvo

Zákonodarná moc:
Parlament · Senát · Národná rada SR


Súdna moc:
Súd · Ústavný súd (SR· Najvyšší súd · Krajský súd · Okresný súd · Súdna rada · Prokuratúra · Ombudsman · NKÚ
Právne predpisy
Ústava (SR· Ústavný zákon · Zákon · Nariadenie vlády · Vyhláška · Opatrenie · Výnos
Ďalšie pojmy
Právna skutočnosť · Právny akt · Právny predpis · Právna norma

Štát · Forma štátu · Občan · Politická strana · Voľby · Referendum


Medzinárodná zmluva · Medzinárodná organizácia
z  d  u
Budova Ústavného súdu SR v Košiciach

Ústavný súd Slovenskej republiky je nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti (čl.124 Ústavy SR). Ústavný súd sídli v Košiciach.

Základné postavenie Ústavného súdu, sudcov Ústavného súdu upravuje Ústava SR. Okrem toho, že rozhoduje o súlade noriem nižšej právnej sily s normami vyššej právnej sily, Ústavný súd rozhoduje i kompetenčné konflikty medzi ústrednými orgánmi štátnej správy, ak zákon neustanovuje, že tieto spory rozhoduje iný štátny orgán. Ústavný súd rozhoduje i o rôznych sťažnostiach, podáva výklad ústavy alebo ústavných zákonov, ak je vec sporná. Podrobnosti o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky špecifikuje osobitná právna norma (zákon NR SR č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov). Iba Ústavný súd je kompetentný súdiť úradujúceho prezidenta Slovenskej republiky.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Ústavný súd existoval už v prvej česko-slovenskej republike v rokoch 1921-1931, ale pre bezvýznamnosť bol roku 1931 zrušený. De iure bol inštitút Ústavného súdu znova zavedený roku 1968 Ústavným zákonom o česko-slovenskej federácii, de facto ale nebol nikdy zriadený. Až v roku 1991 bol zriadený Ústavný súd Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky pozostávajúci zo 6 sudcov z Česka a 6 sudcov zo Slovenska. Od roku 1993 existuje Ústavný súd Slovenskej republiky. Pôvodne sa skladal z 10 sudcov menovaných na obdobie 7 rokov. Na základe novely Ústavy SR (ústavný zákon č. 90/2001 Z. z.) sa od roku 2002 Ústavný súd Slovenskej republiky skladá z 13 sudcov menovaných na obdobie 12 rokov.

2014[upraviť | upraviť zdroj]

Koncom volebného obdobia Ivana Gašparoviča má byť menovaný predseda Najvyššieho súdu a šiesti ústavní sudcovia. Prezidentovo volebné obdobie sa končí 15. júna, sudcovia budú svoje funkcie vykonávať od 4. júla. Podľa názora Daniela Lipšica by prezident nemal menovať do funkcie ľudí, ktorí nastúpia po konci jeho funkčného obdobia.[1] Kritizoval aj kandidátov na ústavných sudcov. Ján Bernát z Krajského súdu v Nitre (navrhnutý Jaromírom Čižnárom) má byť podľa neho „nomenklatúrny komunistický káder“.[1] Kandidáta Petra Filipa (navrhnutého predsedníctvom Slovenskej advokátskej komory) spája s obhajobou zločineckých skupín a pripomína, že počas mečiarovej vlády bol riaditeľom trestného odboru Generálnej prokuratúry v čase únosu Michala Kováča ml. či zmareného referenda.[1]

V apríli 2014 novozvolený prezident Andrej Kiska povedal, že Gašparovičovi vo veci napísal a požiadal ho o stretnutie. Myslí si však, že by ich mal menovať ten prezident, ktorý s nimi bude spolupracovať.[2]

Na schôdzi 3. apríla poslanci v tajnej voľbe zvolili piatich nominantov: Imrich Volkai získal 84 hlasov, Jana Baricová 78, Ján Bernát 78, Miroslav Duriš 77 a Eva Fulcová 79 hlasov. Posledného nominanta vyberú z ostatných účastníkov voľby: Rudolf Čirč, Ján Drgonec, Peter Filip, Vladimír Horváth, Peter Kresák, Ján Mazák, Robert Schronk a Ján Šikuta.[3]

Doterajší predsedovia

Členovia Ústavného súdu SR[upraviť | upraviť zdroj]

Súčasní členovia[upraviť | upraviť zdroj]

Bývalí členovia[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c Lipšic: Ak bude Gašparovič menovať ústavných sudcov, bude to protiústavné [online]. TA3, 03.04.2014, rev. 2014-04-03, [cit. 2014-04-10]. Dostupné online.
  2. Ak Malinovú odsúdia, Kiska jej dá milosť [online]. PEREX, 10.04.2014, [cit. 2014-04-10]. Dostupné online.
  3. Poslanci zvolili iba piatich kandidátov na ústavných sudcov [online]. webnoviny.sk, 03.04.2014, rev. 2014-04-03, [cit. 2014-04-10]. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]