Správne právo
| Právo |
| Odvetvia práva |
| Verejné právo: Ústavné · Trestné · Správne · Finančné · Európske · Medzinárodné · Kánonické · Konfesné Súkromné právo: Občianske · Pracovné · Rodinné · Obchodné · Medzinárodné právo súkromné |
| Deľba moci |
| Výkonná moc: Hlava štátu · Panovník · Prezident (SR) · Vláda (SR) · Ministerstvo Zákonodarná moc: Súdna moc: Súd · Ústavný súd (SR) · Najvyšší súd · Krajský súd · Okresný súd · Súdna rada · Prokuratúra · Ombudsman · NKÚ |
| Právne predpisy |
| Ústava (SR) · Ústavný zákon · Zákon · Nariadenie vlády · Vyhláška · Opatrenie · Výnos |
| Ďalšie pojmy |
| Právna skutočnosť · Právny akt · Právny predpis · Právna norma
Štát · Forma štátu · Občan · Politická strana · Voľby · Referendum Medzinárodná zmluva · Medzinárodná organizácia |
Správne právo, administratívne právo alebo právo verejnej správy je osobitné odvetvie slovenského verejného práva, ktoré zahŕňa verejnoprávne normy upravujúce organizáciu a činnosť verejnej správy, vrátane administratívnoprávnych vzťahov, ktoré vznikajú medzi správnymi orgánmi a fyzickými osobami, právnickými osobami a medzi správnymi orgánmi navzájom. Tieto vzťahy majú spravovací charakter a zakladajú sa na nerovnosti subjektov, pričom správny orgán je vždy nadriadeným subjektom vzťahu.
Predmetom správneho práva je verejná správa, ktorej základnými zložkami sú štátna správa, územná a záujmová samospráva a tzv. ostatná verejná správa, ktorú prevažne vykonávajú verejnoprávne korporácie.
Systém správneho práva [upraviť]
Správne právo sa podľa obsahu delí na normy všeobecné a osobitné:
- Všeobecná časť je základom pre tvorbu, realizáciu a aplikáciu práva, zahŕňa inštitúty spoločné pre celú verejnú správu - sú to napríklad normy týkajúce sa výkonu verejnej správy, štruktúra orgánov verejnej správy, subjekty správneho práva, metódy a formy činnosti verejnej spávy, kontrola verejnej správy, zodpovednosť vo verejnej správe a pod.
- Osobitná časť upravuje inštitúty typické pre určité odvetvie verejnej správy, napr. vnútorná správa, policajná správa, správa zahraničných vecí, školstva, zdravotníctva, daní atď.
Ďalším delením je delenie na správne právo hmotné a procesné:
- Správne právo hmotné (materiálne správne právo) obsahuje normy upravujúce kompetenciu správnych orgánov, práva a povinnosti fyzických a právnických osôb a ich podmienky a predpoklady ich realizácie.
- Správne právo procesné (formálne správne právo) je tvorené normami, ktoré upravujú procesné postupy subjektov v súvislosti s aplikáciou hmotnoprávnej normy na konkrétny prípad v oblasti verejnej správy.
Pramene správneho práva [upraviť]
Prameňom správneho práva sú všeobecne záväzné právne predpisy, ktoré sú vydané štátnymi alebo štátom splnomocnenými orgánmi, a ktoré obsahujú aspoň jednu právnu normu správneho práva (správnu normu), ktorá upravuje vzťah výkonu verejnej správy (spravovacieho charakteru).
Poznáme tieto druhy prameňov správneho práva:
- Normatívne záväzné právne akty (správne akty, abstraktné akty) prijaté a vyhlásené spôsobom, ktorý určuje zákon
- ústava, ústavné zákony, zákony vydávané výlučne zákonodarným zborom
- nariadenie vlády, aproximačné nariadenie vlády
- vyhlášky, výnosy, opatrenia ministersiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy
- všeobecne záväzné nariadenia obcí a vyšších územných celkov
- vyhlášky krajských a obvodných úradov
- Právne záväzné akty Európskej únie a Európskych spoločenstiev (pozri aj európske právo)
- nariadenie Rady a Komisie
- smernice Európskeho parlamentu a Rady
- rozhodnutia Rady a Komisie
- Medzinárodné zmluvy, ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, a za predpokladu, že obsahujú správne normy
- Právoplatné rozhodnutia Ústavného súdu SR o nesúlade právnych predpisov
Normatívny správny akt je podzákonným, všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorého pôvodcom je orgán výkonnej moci, preto ho považujeme za prameň správneho práva. Normatívnym správnym aktom sú:
- nariadenia vlády
- vyhlášky, výnosy a opatrenia ústredných orgánov štátnej správy
- vyhlášky miestnych orgánov štátnej správy
- všeobecne záväzné nariadenia obcí a VÚC vo veci výkonu štátnej správy
Individuálny správny akt je vydávaný orgánom verejnej správy, ale nie je prameňom správneho práva. Zaväzuje len konkrétnu osobu v konkrétnom prípade, teda nevyvoláva právne záväzky voči ďalším osobám, a nie je určený na opakované použitie.
Kodifikácia [upraviť]
Špecifikom správneho práva je, že ako celok nie je kodifikované. Jeho nekodifikovateľnosť ovplyvňujú hlavne početnosť právnych noriem, početnosť, rôznorodosť a dynamika (časté zmeny) vzťahov obsiahnutých v administratívnoprávnych normách. V správnom práve hmotnom na rozdiel od hmotnoprávnych noriem ďalších základných právnych odvetví (napr. občianske a trestné právo hmotné) neexistuje unifikujúci zákon, tzv. kódex. Normy správneho práva hmotného sú preto obsiahnuté v desiatkach zákonov pre jednotlivé odvetvia verejnej správy. Zároveň tak tvoria čo do počtu a rozsahu aj najväčšiu časť slovenského práva. Príkladom rozsahu sú tieto zákony z jednotlivých oblastí verejnej správy:
- zákon o cestovných dokladoch - správa vnútra
- zákon o Policajnom zbore - policajná správa
- zákon o ozbrojených silách SR - správa obrany
- zákon o vysokých školách - správa školstva
- zákon o zdravotnej starostlivosti - správa zdravotníctva
- zákon o Slovenskom národnom divadle - správa kultúry
- zákon o poplatkoch za uloženie odpadov - správa daní a poplatkov
- zákon o ochrane spotrebiteľa - správa živností
- zákon o elektronickom obchode - správa informácií
- zákon o životnom prostredí - správa životného prostredia
- zákon o sudcoch a prísediacich - správa súdov
- zákon o civilnom letectve - správa dopravy
- zákon o sociálnom poistení - správa sociálnych vecí
Naproti tomu správne právo procesné je čiastočne kodifikovné správnym poriadkom - zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní.
