Štát
Z Wikipédie
Štát má dve hlavné (podobné) definície. Jedna je zo spoločenských vied a jedna z medzinárodného práva.
Obsah |
[upraviť] Spoločenské vedy
V politológii a histórii je to právna organizácia zvrchovanej politickej moci spoločnosti na určitom území. Ide teda o formu organizácie ľudskej spoločnosti. Základnými a nevyhnutnými prvkami štátu sú:
- obyvateľstvo - takzvaný osobný podklad
- územie - takzvaný vecný podklad
- štátna moc
- suverenita
Pre štát je charakteristické: a. [suverénne] mocensko-politické postavenie v politickom systéme spoločnosti b. hierarchická štruktúra c. spôsob vznikania buď zdola nahor /demokracia/ alebo zhora nadol /despocia/ d. skladobnými časťami štátneho systému sú štátni úradníci a inštitúcie e. riadiace operácie sa uskutočňujú buď prostredníctvom práva alebo politických príkazov či zastrašovania f. [štátne donútenie]
[upraviť] Formy štátov
Politológia sa zaoberá okrem iného diskusiou na tému, aké vlastnosti by mal štát mať. Štrukturálna analýza štátov sa zaoberá rôznymi formami štátov (spôsobmi organizácie a fungovania štátnej moci), ktorými sú najmä:
- z hľadiska formy vlády:
- z hľadiska podielu občanov na štánej moci:
- demokratický štát
- nedemokratický štát
- z hľadiska zloženia najvyšších štátnych orgánov:
- z hľadiska vzťahu medzi najvyššími štátnymi orgánmi:
- z hľadiska podielu občanov na štánej moci:
- z hľadiska vzťahu medzi ústrednými orgánmi a orgánmi prípadných územných častí:
- unitárny štát vs . federatívny štát
- centralizovaný štát vs. decentralizovaný štát
- z hľadiska štátneho režimu:
- totalitarizmus
- netotalitarizmus
ŠTÁT AKO PRÁVNA INŠTITÚCIA
- štát je právna inštitúcia /verejno-právna korporácia, kt. inštitúcie, ich usporiadanie, funkcie, vzájomné vzťahy, vzťahy k obyvateľstvu a ich práva a povinnosti ustanovuje právo – vnútroštátne i medzinárodné/ - štát vzniká na základe spoločenskej zmluvy, ktorá je právnym dokumentom /ústava, zákony, pr.systém štátu/ - spoloč. zmluva sa v demokracii obnovuje pravidelnými voľbami - v právnom štáte vládnu zákony,nie ľudia Znaky štátu: a. najvyššia suverénna moc nad štátnym územím a obyvateľstvom b. personálny, vecný, organizačné-normatívny substrát Personálny – obyvateľstvo, občania štátu, št. funkcionári, úradníci Vecný - teritórium štátu, nerastné bohatstvo, vodné toky, hnut/nehn.veci Organizačno-normatívny – právny systém štátu Všetky tri substráty sú východiskom pre určenie znakov štátu.
[upraviť] Funkcie štátu
Štát predstavuje systém orgánov a inštitúcií, medzi ktorými existujú predne definované funkcionálne vzťahy. Takto určené vzťahy má štát k iným štátom, i k spoločnosti spoločnosti, ktorú riadi. Funkcie štátu sa členia nasledovne:
- vonkajšie:
- hospodárska a politická spolupráca s inými štátmi a medzinárodnými organizáciami
- pomoc iným štátom
- agresia za účelom rozšírenia územia
- obrana pred napadnutím iného štátu
- plnenie záväzkov podľa medzinárodného práva
- boj za mier
- regulácia zahraničného obchodu
- vnútorné:
- právne (regulácia základných spoločenských vzťahov a riešenie sporov)
- bezpečnostné (ochrana pred napadnutím zvonka, ochrana jedntlivých občanov)
- hospodárske (spravovanie rozpočtu, regulácia hospodárskych vzťahov)
- sociálne (robenie sociálnej politiky)
- kultúrna (robenie kultúrnej politiky)
[upraviť] Teórie vzniku štátu
- staršie: vznik magickou silou kmeňových náčelníkov,zásahom Božím, vnútronou potrebou ľudí podriadiť sa vládcovi s pod.
- novšie:
- teória zmluvy: Štáty vznikli uzatvorením istej nepísanej zmluvy medzi jednotlivcami, ktorí sa vzdali svojich prirodzených práv a podriadili sa autorite štátu z dôvodu ochrany pred vonkajším nepriateľom
- vládna teória (teória násilia): Štát vzniká tak,že si určitá skupina ľudí podmaní určité územie a prinúti obyvateľov prijať ich vládu
- organická teória: Štát vznikol postupným organickým začleňovaním kmeňov (predtým rodov) do stále väčšieho administratívneho celku.
[upraviť] Medzinárodné právo
V medzinárodnom práve a v medzinárodných vzťahoch politický subjekt, ktorý má zvrchovanosť – nie je podriadená žiadnej vyššej politickej autorite. Dnes existuje asi dvesto štátov.
V mnohých jazykoch sú k termínu štát ako synonymné niekedy chápané termíny krajina, národ alebo vláda (v angličtina slovo vláda znamená približne štátna moc).
Za právne kritériá sú všeobecne uznávané kritériá definované v Konvencii o právach a povinnostiach štátov z Montevidea, ktorá bola podpísaná v roku 1933. V 1. článku sa píše, že štát ako subjekt medzinárodného práva by mal splňovať nasledujúce kritériá:
- stále obyvateľstvo,
- definované územie,
- vláda,
- schopnosť vstupovať do vzťahov s inými štátmi.
Montevideo je oblastná americká konvencia, ale princípmi obsiahnutými v tomto článku boli všeobecne uznané v medzinárodnom práve. Je otázka, či tieto kritériá sú dostatočné. Praktickou podmienkou pre existenciu štátu je samozrejme jeho uznanie ostatnými štátmi.
[upraviť] Iné názory na štát
- Jozef Prusák: Štát je spoločenstvo ľudí integrované nutnosťou sociálneho života, a preto aj nutnosťou existencie verejnej štátnej moci, určujúcej správanie ľudí pomocou práva.
- Aristoteles:Štát je rozvinuté spoločenstvo obcí (29) alebo politické spoločenstvo ľudí, ktorí sa spojili na dosiahnutie určitého blaha. Základné úlohy štátu spočívajú v zabraňovaní nadmernému hromadeniu majetku občanov a nadmernému rastu politickej moci jednotlivca a udržiavaní otrokov v podriadenosti. Ideálny je taký štát, ktorý zabezpečuje maximálnu mieru šťastného života pre čo najviac otrokárov. Otroci a slobodní chudobní sú politicky bezprávni. Ostatní slobodní občania (majetní) majú potom povinnosť podieľať sa na správe štátu. Existujú tri dobré a tri zlé formy štátu (zlé vznikli deformáciou dobrých); dobrými formami štátu sú: monarchia, aristokarcia a politea. Zlými formami štátu sú: tyrania (vznikla deformáciou monarchie), oligarchia (deformácia aristokracie) a demokracia (deformácia politey).
- Platón: Štát je sa zakladá na deľbe práce a sociálnej nerovnosti medzi ľuďmi upravenej zákonmi. Existuje päť druhov štátu - ústav - a im zodpovedajúcich politických vzťahov: 1. aristokracia a monarchia, 2. timokracia, 3. oligarchia, 4. demokracia, 5. tyrania. Každá z nasledujúcich v tomto poradí je horšia. Ideálnou politickou organizáciou spoločnosti je aristorkacia alebo monarchia. Demokracia oproti tomu je zlo, ktoré môže ľahko prerásť do najhoršej zo všetkých foriem vlády - do tyranie. Prílišná sloboda vedie často k anarchii a umožňuje vládu občanov nie najlepších, ale najhorších. Štát sa delí na jednotlivé stavy:
- filozof, štátnik na čele štátu, archón, má reprezentovať chápanie a poznanie,
- strážca, fylax, má reprezentovať odvahu a statočnosť,
- remeselník, demiurgos, reprezentuje túžbu a sebadisciplínu.
- Hegelova definícia štátu vychádza z teórie politiky založenej na právach: podľa Hegela je štát uskutočnenie mravnej idey.
- Cicero:Štát je vec verejná (res publica), ktorá vzniká v dôsledku družnej povahy ľudí. Štát tvoria občania spojení právami, povinnosťami a spoločenským záujmom o dosiahnutie všeobecného prospechu. Na udržanie štátu je nevyhnutná politika (v zmysle sapientia), usmerňujúca činnosť štátu, aby nedal prednosť bezpráviu a dočasnému prospechu pred spravodlivosťou.
[upraviť] Iné projekty
Wikicitáty ponúka citáty od alebo o Štát
[upraviť] Zdroje
- Cibuľka, Ľ. a kol.: Vybrané kapitoly z dejín a náuky o spoločnosti, PFUK, Bratislava 2004 ISBN 80-7160-181-0

