Prezident Slovenskej republiky

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Štandarda prezidenta Slovenskej republiky
Politika na Slovensku

Coat of arms of Slovakia.svg

Ústava Slovenskej republiky
Ústavní činitelia

Prezident SR: Andrej Kiska
Predseda vlády SR: Robert Fico
Predseda NR SR: Pavol Paška


Národná rada · Vláda

Voľby na Slovensku
Prezidentské voľby:

1999 · 2004 · 2009 · 2014


Parlamentné voľby:
1990 · 1992 · 1994 · 1998
2002 · 2006 · 2010 · 2012


Krajské voľby:
2001 · 2005 · 2009 · 2013


Komunálne voľby:
1990 · 1994 · 1998
2002 · 2006 · 2010 · 2014


Európske parlamentné voľby:
2004 · 2009 · 2014


Referendá:
1994 · 1997 · 1998 · 2000
2003 · 2004 · 2010

Politické strany a hnutia
KDH · NOVA · SDKÚ-DS · SaS
OĽaNO · MOST-HÍD · SMK – MKP
SMER-SD · ďalšie...
Zahraničná politika

Európska únia · NATO · OSN · WTO
OECD · OBSE · Vyšehradská skupina

Prezident Slovenskej republiky je hlavou Slovenskej republiky. Reprezentuje republiku navonok i dovnútra a svojim rozhodovaním zabezpečuje riadny chod ústavných orgánov.

Súčasným prezidentom Slovenskej republiky je od 15. júna 2014 Jeho excelencia Ing. Andrej Kiska.[1] Dovtedy bol od 15. júna 2004 prezidentom Ivan Gašparovič.[2][3] Sídlom prezidenta je Grasalkovičov palác v Bratislave.

Prezident SR ako symbol svojej funkcie používa štandardu prezidenta Slovenskej republiky. Štandarda sa používa na označenie trvalého alebo dočasného sídla hlavy štátu a môže sa tiež použiť pri výkone jeho funkcií.

Právomoci prezidenta SR[upraviť | upraviť zdroj]

Právomoci prezidenta Slovenskej republiky možno rozdeliť na:

  1. právomoci prezidenta vo vzťahu k zahraničiu;
  2. právomoci prezidenta vo vzťahu k NR SR;
  3. právomoci prezidenta vo vzťahu k vláde SR;
  4. kreačné právomoci prezidenta;
  5. právomoci prezidenta v oblasti obrany a bezpečnosti štátu;
  6. ostatné právomoci a prerogatívy hlavy štátu.

Právomoci prezidenta SR vo vzťahu k zahraničiu[upraviť | upraviť zdroj]

Prezident predovšetkým zastupuje SR navonok, dojednáva a ratifikuje medzinárodné zmluvy. Túto svoju právomoc môže preniesť na vládu resp. s jej súhlasom na jednotlivých členov vlády (a doteraz tak urobili všetci slovenskí prezidenti). Prezident tiež prijíma, poveruje a odvoláva vedúcich diplomatických misií. Ide o realizáciu práva suverénneho štátu na diplomatické styky. Prezident SR udeľuje agrément pre vedúcich misií cudzích štátov prichádzajúcich na Slovensko. Pri vysielaní diplomatov prezident vydá týmto osobám poverovacie listiny pre hlavy cudzích štátov. Tomuto aktu prirodzene predchádza rozhodnutie o menovaní občana do funkcie diplomatického zástupcu.

Právomoci prezidenta vo vzťahu k NR SR[upraviť | upraviť zdroj]

Prezident zvoláva ustanovujúcu schôdzu NR SR. Ide o formálnu právomoc vyplývajúcu z jeho reprezentatívneho postavenia. Prezident má právo veta voči zákonom NR SR. V súlade s ústavnou koncepciou ide o právo relatívneho - suspenzívneho veta, ktoré možno prelomiť alebo akceptovať opatovným prerokovaním a schválením nadpolovičnou vačšinou všetkých poslancov. Zákon schválený prezidentom môže byť schválený v pôvodnej podobe bez akejkoľvek akceptácie pripomienok prezidenta, v podobe so zapracovanými pripomienkami alebo nemusí byť schválený vôbec. S právom veta úzko súvisí právo prezidenta podpisovať zákony NR SR. Odmietnutie alebo faktická prekážka podpísania zákona nemôže zabrániť ich vyhláseniu v Zbierke zákonov. Prezident podáva NR SR správy o stave SR a o závažných politických otázkach, toto právo využíva podľa vlastného uváženia a bez viazanosti na určitú pravidelnosť. Prezident má tiež právomoc rozpúšťať parlament, môže, teda nie je povinný tak urobiť v prípadoch: ak NR SR v lehote 6 mesiacov od vymenovania vlády SR neschválila jej programové vyhlásenie, ak sa NR SR do 3 mesiacov neuzniesla o vládnom návrhu zákona, s ktorým vláda spojila hlasovania o vyslovenie dôvery vláde, ak NR SR nebola dlhšie ako 3 mesiace uznášaniaschopná hoci jej zasadanie nebolo prerušené a bola opakovane zvolávaná na schôdzu, ak zasadanie NR SR bolo prerušené na dlhšie obdobie, ako dovoľuje Ústava SR, t. j. na dlhšie ako sú 4 mesiace. Túto právomoc prezident nemôže uplatniť v posledných 6 mesiacoch svojho volebného obdobia, počas vojny, vojnového stavu alebo výnimočného stavu. Prezident obligatórne rozpustí NR SR v prípade, že v ľudovom hlasovaní o odvolaní prezidenta nebol prezident odvolaný.

Právomoci prezidenta vo vzťahu k vláde[upraviť | upraviť zdroj]

Prezident SR vymenúva a odvoláva predsedu vlády, čo je spravidla vedúci predstaviteľ víťaznej resp. najsilnejšej politickej strany z hľadiska počtu získaných mandátov v národnej rade. Vymenúva a odvoláva ostatných členov vlády, pri ich vymenúvaní je viazaný návrhom predsedu vlády, viazanosť platí aj pri ich poverovaní určitým rezortom. Pri odvolaní predsedu alebo ostatných členov vlády musí dôjsť k ústavou predvídaným situáciám - parlament musí vysloviť nedôveru vláde alebo jej členovi, vláda, predseda vlády alebo jej člen musí podať demisiu alebo predseda vlády navrhne odvolanie člena vlády. Prezident má právo vyžadovať od vlády informácie nevyhnutné na plnenie svojich úloh.

Kreačné právomoci prezidenta[upraviť | upraviť zdroj]

Kreačné právomoci prezident uskutočňuje spravidla na návrh parlamentu, vlády alebo iného orgánu. Prezident vymenúva a odvoláva vedúcich ústredných orgánov, vyšších štátnych funkcionárov a ďalších funkcionárov, ktorých ustanoví zákon, vymenúva a odvoláva rektorov vysokých škôl, vymenúva vysokoškolských profesorov, vymenúva a povyšuje generálov. Prezident vymenúva a odvoláva sudcov ako aj predsedu a podpredsedov Ústavného súdu a prijíma sľub týchto sudcov. Prezident vymenúva a odvoláva sudcov, predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu, generálneho prokurátora, prijíma sľub sudcov a generálneho prokurátora, menuje a odvoláva troch členov Súdnej rady. Generálneho prokurátora menuje a odvoláva na návrh NR SR. Sudcov menuje a odvoláva na návrh Súdnej rady.

Právomoc prezidenta v oblasti obrany a bezpečnosti štátu[upraviť | upraviť zdroj]

Prezident SR je hlavným veliteľom Ozbrojených síl SR, ako takému mu patrí oprávnenie vydávať rozkazy pre podriadených, rozhodovať o žiadostiach občanov SR vykonávať vojenskú službu v cudzom vojsku, vydávať povolenia cudzincom na dobrovoľné prevzatie brannej povinnosti v ozbrojených silách SR a rozhodovať o ďalších otázkach súvisiacich s výkonom služobného pomeru v ozbrojených silách. Prezident SR vypovedá vojnu na základe rozhodnutia Národnej rady SR, ak je SR napadnutá alebo ak to vyplýva zo závazkov z medzinárodných zmlúv o spoločnej obrane proti napadnutiu. Prezident má oprávnenie uzatvárať mier. Prezident môže na návrh vlády SR nariadiť mobilizáciu ozbrojených síl, vyhlásiť vojnový stav alebo vyhlásiť výnimočný stav.

Ostatné právomoci a výsady (prerogatívy) hlavy štátu[upraviť | upraviť zdroj]

Prezident má právo udeľovať milosť a amnestiu, udeľuje vyznamenania. Prezidentovi SR patria najvyššie triedy všetkých vyznamenaní s výnimkou Radu Bieleho Dvojkríža (ten sa udeľuje iba občanom iných štátov). Prezident SR vyhlasuje referendum ak sa na tom uznesie 3/5 vačšinou NR SR alebo ak o to petíciou požiada najmenej 350 000 občanov SR. Prezident SR má právo predkladať návrhy na začatie konania pred Ústavným súdom SR. Prezident tiež podáva správu o stave krajiny.[4]

Zabezpečenie prezidenta[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 2013 mal prezident čistý mesačný plat 5 267,85 € spolu s paušálnymi náhradami to bol príjem 6 595,61 € mesačne. Zniženie platu prebehlo v roku 2011, rok predtým mal prezident plat 8 036 €, celkovo tak prišiel o 2 304 € ročne.[5]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Minúta po minúte: Máme nového prezidenta, Kiska zložil sľub [online]. Petit Press, 15.06.2014, rev. 2014-06-15, [cit. 2014-06-15]. Dostupné online.
  2. Životopis [online]. Kancelária prezidenta, [cit. 2014-03-31]. Dostupné online.
  3. ŠMIHULA, V.. Ivan Gašparovič protektorom EAVU [online]. Slovenská akadémia vied, 24.04.2006, [cit. 2014-03-31]. Dostupné online.
  4. HRABKO, Juraj. Správa o správe prezidenta Ivana G. [online]. Petit Press, 15.01.2014, [cit. 2014-01-18]. Dostupné online.
  5. Plat prezidenta [online]. Kancelária prezidenta SR, [cit. 2014-05-03]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]