Európsky parlament
 |
Tento článok je potrebné aktualizovať, pretože môže obsahovať zastarané informácie. Prosím, pozrite si stránky v kategórii návody a článok vhodne aktualizujte. Odsek slovenských europoslancov (4. 8. 2009) |
Európsky parlament je jedným z orgánov Európskej únie (EÚ). Poslanci Parlamentu sú volení priamou voľbou každých päť rokov. Prvé priame voľby do Európskeho parlamentu boli v júni 1979. Poslanci sú volení systémom pomerného zastúpenia v tajnej voľbe všetkými občanmi EÚ staršími ako 18 rokov. V Belgicku, Luxembursku a Grécku majú občania povinnosť voliť.
Parlament má (po rozšírení Európskej únie na 27 členov) 785 poslancov (pred rozšírením bolo 732). Vo volebnom období 2009 až 2014 klesol tento počet na 736 poslancov. Počet zástupcov z jednotlivých štátov je určený Zmluvou o Európskom spoločenstve (Maastrichtská zmluva). Maastrichtská zmluva taktiež určila, že každý občan členskej krajiny EÚ, ktorý žije v inej krajine EÚ, môže v tejto krajine taktiež voliť poslanca EP. Zmluva z Nice zvýšila maximálny počet poslancov na 732 a zmenila početné zastúpenie jednotlivých štátov, aby tak vytvorila miesto pre budúcich nových členov EÚ (Slovensko má 13 poslancov). Sídlom EP je Štrasburg, ale Parlament pracuje taktiež v Bruseli a Luxembursku.
Hoci Európsky parlament nevytvára zákony ako národné parlamenty, zmluvy prijaté od roku 1992 značne rozšírili právomoci EP. Základné právomoci EP sú legislatívna, rozpočtová a kontrolná právomoc. Taktiež politická rola Parlamentu v EÚ postupne rastie.
Obsah |
Legislatívna právomoc [upraviť]
Maastrichtská zmluva umožnila Parlamentu spolurozhodovať s Radou EÚ o návrhoch zákonov. Parlament tak spoločne s Radou prijíma zákony navrhnuté Európskou komisiou. Parlament musí s návrhom zákona súhlasiť, inak takýto návrh nevstúpi do platnosti. Spolurozhodovanie sa vzťahuje, mimo iného, aj na voľný pohyb pracovníkov, ustanovenia vnútorného trhu, výskum a technologický rozvoj, životné prostredie, ochranu zákazníka, vzdelanie, kultúru a zdravie. V ďalších oblastiach parlament len vyjadruje svoj názor (napr. dane).
Rozpočtová právomoc [upraviť]
Parlament rozhoduje o rozpočte EÚ spoločne s Radou EÚ. Rozpočet nevstúpi do platnosti, pokiaľ ho nepodpíše predseda EP. Parlament má posledné slovo v mnohých rozpočtových položkách, no poľnohospodárske výdavky môže len doplniť; posledné slovo pri tejto položke má Rada EÚ. Parlament môže rozpočet zamietnuť, vtedy sa jednania o rozpočte začínajú odznova. EP v minulosti rozpočet zamietol dvakrát, ale od roku 1986 túto silnú právomoc nevyužil. Parlament taktiež kontroluje, ako sú rozpočtové výdavky využité.
Kontrolná právomoc [upraviť]
Parlament dohliada na všetky aktivity Európskej únie. Táto právomoc bola pôvodne vyhradená len pre aktivity Európskej komisie, teraz je ale rozšírená aj o Radu EÚ a orgány zodpovedné za zahraničnú a bezpečnostnú politiku. Parlament má kľúčovú rolu pri menovaní komisie: ratifikuje prezidenta komisie a vedie rozhovory o každom navrhnutom komisárovi; potom rozhoduje o menovaní Komisie ako celku v hlasovaní o dôvere. EP má taktiež právo vyjadriť komisii nedôveru a tak ju prinútiť k rezignácii. Túto právomoc parlament zatiaľ nikdy nevyužil.
Politická rola [upraviť]
Politická rola Európskeho parlamentu stále rastie. Rada EÚ konzultuje s parlamentom svoje dôležité zahranično-politické rozhodnutia. Parlament vznáša dotazy na Radu EÚ a môže vydávať odporúčania. Medzinárodné udalosti sú predmetom parlamentných debát, ktoré sú zakončené prijatím rozolúcií požadujúcich určitý zahranično-politický prístup EÚ. Každé prijatie nového člena EÚ a väčšina medzinárodných zmlúv musí byť odsúhlasená Parlamentom. Európsky parlament prisudzuje značnú dôležitosť ochrane ľudských práv. Používa svoju právomoc súhlasu ako jeden z prostriedkov podpory vážnosti základných ľudských práv. Túto právomoc použil pri zamietnutí niekoľkých finančných protokolov s istými nečlenskými krajinami na základe nedodržiavania ľudských práv, čím tieto krajiny prinútil prepustiť politických väzňov, alebo prijať medzinárodné zásady ochrany ľudských práv. V roku 1988 parlament založil Sacharovu cenu za slobodu myslenia, ktorá sa každoročne udeľuje jednému, viacerým jednotlivcom, alebo skupine, ktorí sa vyznamenali v boji za ľudské práva. V roku 1989 bola táto cena udelená Alexandrovi Dubčekovi.
Každý občan členskej krajiny EÚ je zároveň občanom Európskej únie. Občianstvo EÚ doplňuje, ale nenahrádza, národné občianstvo. Občania EÚ majú právo podávať petície EP, právo predkladať svoje sťažnosti európskemu ombudsmanovi a právo osloviť akúkoľvek inštitúciu, alebo orgán EÚ v jednom z úradných jazykov EÚ (jazyky všetkých členských krajín EÚ) a obdržať odpoveď v rovnakom jazyku.
Politické skupiny v Európskom parlamente [upraviť]
V rokovacej sále sedia poslanci v politických skupinách a nie v národných delegáciách. V súčasnosti je v Parlamente 8 politických skupín a niekoľko “nezávislých“ poslancov. Tieto politické skupiny tvoria poslanci z viac než 100 národných politických strán.
| Politická strana | Popis | Počet miest v EP |
|---|---|---|
| EPP-ED | Skupina Európskej ľudovej strany a Európskych demokratov (kresťanskí demokrati, konzervatívci, ľudovci) | 277 |
| PES | Skupina Strany európskych socialistov (sociálni demokrati, socialisti) | 218 |
| ALDE | Aliancia liberálov a demokratov v Európe (liberáli) | 108 |
| UEN | Únia za Európu národov (nacionalisti) | 44 |
| Greens/EFA | Zelení / Európska slobodná aliancia (zelení, regionálne strany) | 42 |
| GUE/NGL | Konfederálna skupina európskej zjednotenej ľavice / Severskí ľavicoví zelení (komunisti) | 41 |
| ID | Nezávislosť – demokracia (euroskeptici) | 23 |
| ITS | Nezávislosť – tradícia – suverenita ("anti-európania") | 20 |
| NA | Nezaradení poslanci | 14 |
Najsilnejším subjektom je EPP-ED, ktorá je súčasne jedinou frakciou s členmi zo všetkých 25 členských krajín. Socialisti (PES) utrpeli síce značné straty v Nemecku a Veľkej Británii, ale túto porážku vyvažuje ich zisk vo Francúzsku a Španielsku. Obe najsilnejšie frakcie si tak v porovnaní s výsledkami eurovolieb v r. 1999 v podstate udržali svoje doterajšie pozície.
Slovenskí europoslanci v politických skupinách EP [upraviť]
Volebné obdobie 2004 – 2009 [upraviť]
Volebné obdobie 2009 – 2014 [upraviť]
Posledné Európske voľby sa uskutočnili v dňoch 4. až 7. júna 2009.
Iné projekty [upraviť]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Európsky parlament
Externé odkazy [upraviť]
Európsky parlament [upraviť]
- Webstránka Európskeho parlamentu
- Slovensko v EU
- Základné informácie o Európskom parlamente
- Politické zloženie EP
