Výbor regiónov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Výbor regiónov (VR) je politické zhromaždenie Európskej únie (EÚ) združujúce volených miestnych a regionálnych zástupcov. Výbor dáva orgánom na nižšej než celoštátnej úrovni (napr. regiónom, krajom, obciam a mestám) priamy hlas v inštitucionálnom rámci EÚ.

Výbor regiónov bol vytvorený v roku 1994 na riešenie dvoch hlavných problémov. Po prvé, približne tri štvrtiny právnych predpisov EÚ sa uplatňujú na miestnej a regionálnej úrovni, a preto bolo dôležité, aby sa zástupcovia miestnych a regionálnych samospráv mohli vyjadriť k tvorbe nových právnych predpisov EÚ. Po druhé, boli obavy, že sa medzi verejnosťou a procesom európskej integrácie vytvorí priepasť, takže zapojiť do činnosti EÚ volených zástupcov samospráv, ktoré sú najbližšie k občanom, bolo jedným zo spôsobov, ako túto priepasť preklenúť.

Výbor regiónov
Vznik 1994
Druh organizácie Orgán EÚ
Predseda [[Ramón Luis Valcárcel Siso]]
Počet členov 353
Zastupuje Miestne a regionálne samosprávy
Právomoci Poradný orgán; môže sa obrátiť na Súdny dvor vo veciach subsidiarity právnych predpisov
Sídlo Budova Jacques Delors, Brusel
Internetová stránka cor.europa.eu


Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Miestne a regionálne samosprávy Európskej únie lobovali za väčší vplyv na záležitosti EÚ. Výsledkom bolo, že sa na základe Maastrichtskej zmluvy vytvoril Výbor regiónov a členským štátom sa umožnilo, aby ich v Rade EÚ reprezentovali zástupcovia regionálnych vlád.

Zásady[upraviť | upraviť zdroj]

Jadrom práce výboru sú tieto tri hlavné zásady.

Subsidiarita

Táto zásada, ktorá bola do zmlúv EÚ zahrnutá v rovnakom čase, ako bol vytvorený Výbor regiónov, znamená, že rozhodnutia v Európskej únii by sa mali prijímať na úrovni, ktorá je podľa možnosti čo najbližšie k občanom. Európska únia by sa preto nemala zaoberať vecami, v ktorých môžu lepšie rozhodovať národné vlády, regionálne alebo miestne samosprávy.

Blízkosť občanom

Cieľom všetkých úrovní riadenia by mala byť blízkosť k občanom, ktorú možno dosiahnuť najmä transparentným konaním, aby ľudia vedeli, kto je za čo zodpovedný a ako môžu vyjadriť svoje názory.

Partnerstvo

Fungujúce európske riadenie znamená, že európske, celoštátne, regionálne a miestne orgány navzájom spolupracujú, lebo všetky štyri úrovne sú nevyhnutné a mali by byť zapojené do celého rozhodovacieho procesu v sústave viacúrovňového riadenia.

Oblasť činnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Zmluvy ukladajú Európskej komisii a Rade Európskej únie povinnosť konzultovať Výbor regiónov vždy, keď sa pripravujú nové návrhy v oblastiach, ktoré majú vplyv na regionálnu a miestnu úroveň. Okrem týchto oblastí sa Komisia, Rada a Európsky parlament môžu rozhodnúť požiadať Výbor regiónov o konzultáciu, ak sú presvedčené o tom, že legislatívny návrh má výrazné regionálne a miestne dôsledky. Výbor regiónov môže vypracovať aj stanovisko z vlastnej iniciatívy, čo mu umožňuje predkladať rôznu problematiku do rokovacieho programu EÚ.

Po nadobudnutí účinnosti Lisabonskej zmluvy jej ratifikáciou všetkými členskými štátmi EÚ získal výbor právo obrátiť sa na Súdny dvor Európskej únie (článok 8 protokolu č. 2 o uplatňovaní zásady subsidiarity a proporcionality).

Zloženie[upraviť | upraviť zdroj]

VR má 353 členov, pričom počet členov z každej krajiny EÚ približne odráža počet jej obyvateľov. Počty členov podľa krajín:


Krajina Počet členov
Nemecko, Francúzsko, Taliansko a Spojené kráľovstvo 24
Poľsko, Španielsko 21
Rumunsko 15
Belgicko, Česko, Grécko, Maďarsko, Holandsko, Rakúsko, Portugalsko, Švédsko, Bulharsko 12
Chorvátsko, Dánsko, Írsko, Litva, Slovensko, Fínsko 9
Estónsko, Lotyšsko, Slovinsko 7
Cyprus, Luxembursko 6
Malta 5
CELKOVO 353


Vnútorná štruktúra[upraviť | upraviť zdroj]

Predseda

Predseda je volený na dvaapolročné funkčné obdobie, riadi prácu výboru, predsedá plenárnym zasadnutiam a je oficiálnym predstaviteľom VR. V súčasnosti je predsedom Michel Lebrun (Belgicko, Európska ľudová strana), člen zastupiteľstva obce Viroinval, ktorý bol zvolený 26. júna 2014.

Zoznam predsedov Výboru regiónov

predseda VR

funkčné obdobie

štátna príslušnosť

európska politická skupina

Michel Lebrun

Valónsko

2014 – súčasnosť

belgická

Európska ľudová strana

Ramón Luis Valcárcel

Murcia

2012 – 2014

španielska

Európska ľudová strana

Mercedes Bresso

Piemont

2010 – 2012

talianska

Strana európskych socialistov

Luc Van Den Brande

Flámsko

2008 – 2010

belgická

Európska ľudová strana

Michel Delebarre

Dunkerque, Nord-Pas de Calais

2006 – 2008

francúzska

Strana európskych socialistov

Peter Straub

Bádensko-Württembersko

2004 – 2006

nemecká

Európska ľudová strana

Sir Albert Bore

Birmingham

2002 – 2004

britská

Strana európskych socialistov

Jos Chabert

Región hlavného mesta Brusel

2000 – 2002

belgická

Európska ľudová strana

Manfred Dammeyer

Severné Porýnie-Vestfálsko

1998 – 2000

nemecká

Strana európskych socialistov

Pasqual Maragall I Mira

Barcelona, Katalánsko

1996 – 1998

španielska

Strana európskych socialistov

Jacques Blanc

Languedoc-Roussillon

1994 – 1996

francúzska

Európska ľudová strana

Prvý podpredseda

Aj prvého podpredsedu, ktorý predsedu zastupuje počas jeho neprítomnosti, volí plenárne zhromaždenie na dva a pol roka. Za prvú podpredsedníčku bola 26. júna 2014 vymenovaná Catiuscia Marini (Strana európskych socialistov, predsedníčka talianskeho regiónu Umbria).

Predsedníctvo

Predsedníctvo je riadiacim orgánom výboru. Skladá sa z: predsedu, prvého podpredsedu, 28 podpredsedov (jeden za každý členský štát), predsedov politických skupín výboru a ďalších členov z národných delegácií, vďaka čomu odráža národné a politické zloženie výboru. Predsedníctvo spravidla zasadá sedem alebo osemkrát do roka, zostavuje politický program a vydáva administratíve pokyny o uplatňovaní jeho rozhodnutí.

Plenárne zhromaždenie

Členovia výboru sa stretávajú šesťkrát do roka na plenárnom zasadnutí v Bruseli, aby prerokovali a schválili stanoviská, správy a uznesenia.

Komisie výboru

VR organizuje svoju prácu v interných komisiách, ktoré sa zameriavajú na tieto tematické oblasti: politika územnej súdržnosti; hospodárska a sociálna politika; životné prostredie, klimatické zmeny a energetika; prírodné zdroje a poľnohospodárstvo; kultúra, vzdelávanie a výskum; občianstvo, riadenie, inštitucionálne a vonkajšie záležitosti. Komisie pripravujú návrhy stanovísk a usporadúvajú konferencie a semináre, ktoré súvisia s oblasťami ich pôsobnosti. Každá komisia má približne 100 členov a v rámci administratívy jej pomáha sekretariát.

Komisia pre finančné a administratívne záležitosti (CAFA)

Táto komisia má osem členov. Radí predsedníctvu v administratívnych a finančných otázkach.

Politické skupiny

Výbor má päť politických skupín: Európsku ľudovú stranu (EĽS), Európskych konzervatívcov a reformistov (EKR), Stranu európskych socialistov (SES), Alianciu liberálov a demokratov za Európu (ALDE) a Európsku alianciu (EA). Členovia každej politickej skupiny sa stretávajú pred dôležitými schôdzami, aby sa dohodli na spoločnom postoji. Predseda výboru, prvý podpredseda a predsedovia politických skupín sa stretávajú pred každým plenárnym zasadnutím a inými dôležitými schôdzami, aby dosiahli politický konsenzus v zásadných otázkach.

Národné delegácie

Vo VR tiež pôsobí 28 národných delegácií. Pred plenárnymi zasadnutiami a inými udalosťami sa členovia stretávajú v rámci svojich národných delegácií, aby prerokovali spoločný postoj.

Generálny tajomník

Generálneho tajomníka vymenúva na obdobie piatich rokov predsedníctvo. Ako vedúci administratívy nesmie byť držiteľom žiadneho politického mandátu. Zodpovedá za uplatňovanie rozhodnutí predsedníctva a bezproblémový chod administratívy. V súčasnosti je generálnym tajomníkom VR Jiří Buriánek.

Generálny sekretariát

Generálny sekretariát pozostáva zo siedmich riaditeľstiev: pre administratívu a financie; organizačné záležitosti a asistenciu členom; konzultačné práce; komunikáciu, tlač a podujatia; horizontálne politiky a siete. Riaditeľstvo pre logistiku a riaditeľstvo pre preklady spravuje VR spoločne s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom.

Práca[upraviť | upraviť zdroj]

Stanoviská

Európska komisia, Rada ministrov a Európsky parlament konzultujú s VR pripravované legislatívne texty (smernice, nariadenia atď.) týkajúce sa oblastí, ktoré majú vplyv na miestne a regionálne samosprávy. Návrhy znení sa potom predkladajú príslušnej komisii VR. Potom sa vymenuje spravodajca, ktorý je poverený vypracovaním návrhu stanoviska výboru. Návrh stanoviska musí príslušná komisia VR prijať ešte pred jeho prerokovaním na plenárnom zasadnutí. Po prijatí plenárnym zhromaždením sa stanovisko zašle všetkým európskym inštitúciám a uverejní sa v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uznesenia

Prostredníctvom uznesení môže Výbor regiónov vyjadriť svoj názor na dôležité a aktuálne témy. Môžu ich vypracovávať politické skupiny VR alebo 32 členov VR.

Štúdie a iné publikácie

VR realizuje štúdie o rôznych aspektoch miestneho a regionálneho rozmeru EÚ (vzdelávanie, doprava, sociálne otázky, rozšírenie atď.). Tieto štúdie sa pripravujú s pomocou externých odborníkov. VR tiež vydáva publikácie určené buď širokej verejnosti, alebo regionálnym a miestnym aktérom s cieľom vysvetliť svoju činnosť a informovať o politickom vývoji.

Podujatia

Výbor regiónov umožňuje stretávanie regiónov a miest, a tiež organizuje, v spolupráci s ostatnými regionálnymi a miestnymi partnermi a inými inštitúciami EÚ, konferencie, semináre a výstavy. Každý rok privíta počas Európskeho týždňa regiónov a miest (OPEN DAYS) vo svojich priestoroch tisícky účastníkov, ktorí sa zapájajú do diskusií alebo hľadajú partnerov na uskutočnenie spoločných projektov.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

1992: Maastrichtská zmluva. Najvyšší predstavitelia EÚ sa rozhodli ustanoviť Výbor regiónov ako konzultačné zhromaždenie, ktoré by umožnilo regiónom a mestám účasť na rozhodovacom procese EÚ a súčasne bolo priamym prepojením medzi Bruselom a občanmi. Zmluva stanovuje, že Európska komisia a Rada ministrov sú povinné konzultovať VR v kľúčových oblastiach regionálneho záujmu. Členovia Výboru regiónov sú nominovaní vládami členských štátov a ich funkčné obdobie je štvorročné. V marci 1994 sa v Bruseli uskutočnilo prvé plenárne zasadnutie VR.

1995: rozšírenie EÚ. Po vstupe Rakúska, Fínska a Švédska do Európskej únie sa počet členov Výboru regiónov zvýšil zo 189 na 222.

1997: Amsterdamská zmluva rozšírila oblasť kompetencií VR na približne dve tretiny legislatívnych návrhov EÚ. Zmluva taktiež umožnila, aby Európsky parlament konzultoval s Výborom regiónov.

2001: Zmluva z Nice zdôraznila demokratickú legitímnosť VR tým, že vyžaduje, aby jeho členovia mali volebný mandát alebo sa politicky zodpovedali volenému regionálnemu či miestnemu zhromaždeniu. Maximálny počet členov Výboru regiónov bol stanovený na 350.

2002 – 2003: Konvent o budúcnosti EÚ. Členovia VR sa zapojili do práce konventu, ktorý bol zodpovedný za vypracovanie návrhu Zmluvy o Ústave pre Európu. V texte sa výslovne uznáva úloha a právomoci miestnej a regionálnej samosprávy. Taktiež dala výboru právo obrátiť sa na Súdny dvor Európskych spoločenstiev v prípade, že sa domnieva, že európsky právny predpis porušuje zásadu subsidiarity.

Máj 2004: rozšírenie EÚ. Počet členov VR sa po vstupe 10 nových členských štátov do EÚ zvýšil z 222 na 317.

Február 2006: nové funkčné obdobie. Začalo sa nové štvorročné funkčné obdobie VR. Politické priority tohto obdobia zahŕňali: zvýšenie úlohy miestnych a regionálnych orgánov v súlade s Lisabonskou stratégiou, posilnenie súdržnosti a solidarity a vedenie kampane „Sprostredkovanie Európy na miestnej úrovni“, ktorá mala EÚ priblížiť k jej občanom.

Január 2007: rozšírenie EÚ. Vstupom Bulharska a Rumunska do EÚ sa počet členov VR zvýšil z 317 na 344.

December 2007: Lisabonská zmluva. Lisabonská zmluva potvrdila právo VR podať na Súdnom dvore Európskej únie žalobu v záujme ochrany svojich výhradných práv a uplatňovania zásady subsidiarity. Toto nové oprávnenie upevní politické postavenie VR, pretože mu umožňuje účinnejšie pôsobenie na úrovni EÚ v prospech regionálnych a miestnych orgánov. Lisabonská zmluva predlžuje funkčné obdobie členov výboru zo štyroch na päť rokov.

Júl 2013: rozšírenie EÚ. Vstupom Chorvátska do EÚ sa počet členov VR zvýšil na 353.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]