Výbor regiónov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Európsky výbor regiónov (VR) je politické zhromaždenie Európskej únie (EÚ) združujúce volených miestnych a regionálnych zástupcov. Výbor dáva orgánom na nižšej než celoštátnej úrovni (napr. regiónom, krajom, obciam a mestám) priamy hlas v inštitucionálnom rámci EÚ.

Európsky výbor regiónov bol vytvorený v roku 1994 na riešenie dvoch hlavných problémov. Po prvé, približne tri štvrtiny právnych predpisov EÚ sa uplatňujú na miestnej a regionálnej úrovni, a preto bolo dôležité, aby sa zástupcovia miestnych a regionálnych samospráv mohli vyjadriť k tvorbe nových právnych predpisov EÚ. Po druhé, boli obavy, že sa medzi verejnosťou a procesom európskej integrácie vytvorí priepasť, takže zapojiť do činnosti EÚ volených zástupcov samospráv, ktoré sú najbližšie k občanom, bolo jedným zo spôsobov, ako túto priepasť preklenúť.

Výbor regiónov
Vznik 1994
Druh organizácie Orgán EÚ
Predseda Markku Markkula
Počet členov 350
Zastupuje Miestne a regionálne samosprávy
Právomoci Poradný orgán; môže sa obrátiť na Súdny dvor vo veciach subsidiarity právnych predpisov
Sídlo Budova Jacques Delors, Brusel
Internetová stránka cor.europa.eu

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Miestne a regionálne samosprávy Európskej únie sa snažili o väčší vplyv na záležitosti EÚ. Výsledkom bolo, že sa na základe Maastrichtskej zmluvy vytvoril Európsky výbor regiónov a členským štátom sa umožnilo, aby ich v Rade EÚ reprezentovali zástupcovia regionálnych vlád.

Zásady[upraviť | upraviť zdroj]

Jadrom práce výboru sú tieto tri hlavné zásady.

Subsidiarita

Táto zásada, ktorá bola do zmlúv EÚ zahrnutá v rovnakom čase, ako bol vytvorený Európsky výbor regiónov, znamená, že rozhodnutia v Európskej únii by sa mali prijímať na úrovni, ktorá je podľa možnosti čo najbližšie k občanom. Európska únia by sa preto nemala zaoberať vecami, v ktorých môžu lepšie rozhodovať národné vlády, regionálne alebo miestne samosprávy.

Blízkosť občanom

Cieľom všetkých úrovní riadenia by mala byť blízkosť k občanom, ktorú možno dosiahnuť najmä transparentným konaním, aby ľudia vedeli, kto je za čo zodpovedný a ako môžu vyjadriť svoje názory.

Partnerstvo

Fungujúce európske riadenie znamená, že európske, celoštátne, regionálne a miestne orgány navzájom spolupracujú, lebo všetky štyri úrovne sú nevyhnutné a mali by byť zapojené do celého rozhodovacieho procesu v sústave viacúrovňového riadenia.

Oblasť činnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Zmluvy ukladajú Európskej komisii a Rade Európskej únie povinnosť konzultovať VR vždy, keď sa pripravujú nové návrhy v oblastiach, ktoré majú vplyv na regionálnu a miestnu úroveň. Okrem týchto oblastí sa Komisia, Rada a Európsky parlament môžu rozhodnúť požiadať Výbor regiónov o konzultáciu, ak sú presvedčené o tom, že legislatívny návrh má výrazné regionálne a miestne dôsledky. Výbor regiónov môže vypracovať aj stanovisko z vlastnej iniciatívy, čo mu umožňuje predkladať rôznu problematiku do rokovacieho programu EÚ.

Po nadobudnutí účinnosti Lisabonskej zmluvy jej ratifikáciou všetkými členskými štátmi EÚ získal výbor právo obrátiť sa na Súdny dvor Európskej únie (článok 8 protokolu č. 2 o uplatňovaní zásady subsidiarity a proporcionality).

Zloženie[upraviť | upraviť zdroj]

VR má 350 riadnych členov a rovnaký počet náhradníkov, pričom počet členov z každej krajiny EÚ približne odráža počet jej obyvateľov. Počty členov podľa krajín:

Krajina Počet členov
Nemecko Nemecko, Francúzsko Francúzsko, Taliansko Taliansko a Spojené kráľovstvo Spojené kráľovstvo 24
Poľsko Poľsko, Španielsko Španielsko 21
Rumunsko Rumunsko 15
Belgicko Belgicko, Česko Česko, Grécko Grécko, Maďarsko Maďarsko, Holandsko Holandsko, Rakúsko Rakúsko, Portugalsko Portugalsko, Švédsko Švédsko, Bulharsko Bulharsko 12
Chorvátsko Chorvátsko, Dánsko Dánsko, Írsko Írsko, Litva Litva, Slovensko Slovensko, Fínsko Fínsko 9
Lotyšsko Lotyšsko, Slovinsko Slovinsko 7
Estónsko Estónsko 6
Cyprus Cyprus, Luxembursko Luxembursko, Malta Malta 5
CELKOVO 350

Vnútorná štruktúra[upraviť | upraviť zdroj]

Predseda

Predseda je volený na dvaapolročné funkčné obdobie, riadi prácu výboru, predsedá plenárnym zasadnutiam a je oficiálnym predstaviteľom VR. Od 12. februára 2015 je predsedom Markku Markkula z Fínska (Európska ľudová strana).

Zoznam predsedov Európskeho výboru regiónov

predseda VR funkčné obdobie štátna príslušnosť európska politická skupina
Markku Markkula, Espoo 2015 – súčasnosť fínska Európska ľudová strana
Michel Lebrun, Wallonia 2014 – 2015 (dočasne) belgická Európska ľudová strana
Ramón Luis Valcárcel, Murcia 2012 – 2014 španielska Európska ľudová strana
Mercedes Bresso, Piemont 2010 – 2012 talianska Strana európskych socialistov
Luc Van den Brande, Flámsko 2008 – 2010 belgická Európska ľudová strana
Michel Delebarre, Dunkerque, Nord-Pas de Calais 2006 – 2008 francúzska Strana európskych socialistov
Peter Straub, Bádensko-Württembersko 2004 – 2006 nemecká Európska ľudová strana
Sir Albert Bore, Birmingham 2002 – 2004 britská Strana európskych socialistov
Jos Chabert, Región hlavného mesta Brusel 2000 - 2002 belgická Európska ľudová strana
Manfred Dammeyer, Severné Porýnie-Vestfálsko 1998 - 2000 nemecká Strana európskych socialistov
Pasqual Maragall i Mira, Barcelona, Katalánsko 1996 – 1998 španielska Strana európskych socialistov
Jacques Blanc, Languedoc-Roussillon 1994 – 1996 francúzska Európska ľudová strana


Prvý podpredseda

Aj prvého podpredsedu, ktorý predsedu zastupuje počas jeho neprítomnosti, volí plenárne zhromaždenie na dva a pol roka. Prvým podpredsedom je Karl-Heinz Lambertz z Belgicka (Strana európskych socialistov).

Predsedníctvo

Predsedníctvo je riadiacim orgánom výboru a má 63 členov. Skladá sa z: predsedu, prvého podpredsedu, 28 podpredsedov (jeden za každý členský štát), predsedov politických skupín výboru a ďalších členov z národných delegácií, vďaka čomu odráža národné a politické zloženie výboru. Predsedníctvo spravidla zasadá sedem alebo osemkrát do roka, zostavuje politický program a vydáva administratíve pokyny o uplatňovaní jeho rozhodnutí.

Plenárne zhromaždenie

Členovia výboru sa stretávajú šesťkrát do roka na plenárnom zasadnutí v Bruseli, aby prerokovali a schválili stanoviská, správy a uznesenia.

Komisie výboru

CIVEX – občianstvo, riadenie, inštitucionálne a vonkajšie záležitosti COTER – politika územnej súdržnosti a rozpočet EÚ ECON – hospodárska politika ENVE – životné prostredie, klimatické zmeny a energetika NAT – prírodné zdroje vrátane poľnohospodárstva SEDEC – sociálna politika, vzdelávanie, zamestnanosť a kultúra.

Komisie pripravujú návrhy stanovísk a usporadúvajú konferencie a semináre, ktoré súvisia s oblasťami ich pôsobnosti. Každá komisia má približne 100 členov (každý člen výboru môže byť členom dvoch komisií) a v rámci administratívy jej pomáha sekretariát. Predsedníctvu okrem toho pomáha osobitná Komisia pre finančné a administratívne záležitosti (CFAA).

Politické skupiny

Výbor má päť politických skupín: Európsku ľudovú stranu (EĽS), Európskych konzervatívcov a reformistov (EKR), Stranu európskych socialistov (SES), Alianciu liberálov a demokratov za Európu (ALDE) a Európsku alianciu (EA). Členovia každej politickej skupiny sa stretávajú pred dôležitými schôdzami, aby sa dohodli na spoločnom postoji. Predseda výboru, prvý podpredseda a predsedovia politických skupín sa stretávajú pred každým plenárnym zasadnutím a inými dôležitými schôdzami, aby dosiahli politický konsenzus v zásadných otázkach.

Konferencia predsedov

Predseda VR, prvý podpredseda, predsedovia politických skupín a generálny tajomník sa stretávajú pred každým plenárnym zasadnutím a inými dôležitými schôdzami, aby dosiahli politický konsenzus v strategických otázkach.

Národné delegácie

Vo VR tiež pôsobí 28 národných delegácií. Pred plenárnymi zasadnutiami a inými udalosťami sa členovia stretávajú v rámci svojich národných delegácií, aby prerokovali spoločný postoj.

Generálny tajomník

Generálneho tajomníka vymenúva na obdobie piatich rokov predsedníctvo. Ako vedúci administratívy nesmie byť držiteľom žiadneho politického mandátu. Zodpovedá za uplatňovanie rozhodnutí predsedu a predsedníctva, a tiež za bezproblémový chod administratívy. Od 1. septembra 2014 je generálnym tajomníkom VR Jiří Buriánek.

Generálny sekretariát

Generálny sekretariát pozostáva zo siedmich riaditeľstiev: pre administratívu a financie; organizačné záležitosti a asistenciu členom; konzultačné práce; komunikáciu, tlač a podujatia; horizontálne politiky a siete. Riaditeľstvo pre logistiku a riaditeľstvo pre preklady spravuje VR spoločne s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom.

Práca[upraviť | upraviť zdroj]

Stanoviská

Európska komisia, Rada ministrov a Európsky parlament konzultujú s VR pripravované legislatívne texty (smernice, nariadenia atď.) týkajúce sa oblastí, ktoré majú vplyv na miestne a regionálne samosprávy. Návrhy znení sa potom predkladajú príslušnej komisii VR. Potom sa vymenuje spravodajca, ktorý je poverený vypracovaním návrhu stanoviska výboru. Návrh stanoviska musí príslušná komisia VR prijať ešte pred jeho prerokovaním na plenárnom zasadnutí. Po prijatí plenárnym zhromaždením sa stanovisko zašle všetkým európskym inštitúciám a uverejní sa v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uznesenia

Prostredníctvom uznesení môže Výbor regiónov vyjadriť svoj názor na dôležité a aktuálne témy. Môžu ich vypracovávať politické skupiny VR alebo 32 členov VR.

Štúdie a iné publikácie

VR realizuje štúdie o rôznych aspektoch miestneho a regionálneho rozmeru EÚ (vzdelávanie, doprava, sociálne otázky, rozšírenie atď.). Tieto štúdie sa pripravujú s pomocou externých odborníkov. VR tiež vydáva publikácie určené buď širokej verejnosti, alebo regionálnym a miestnym aktérom s cieľom vysvetliť svoju činnosť a informovať o politickom vývoji.

Podujatia

Výbor regiónov umožňuje stretávanie regiónov a miest, a tiež organizuje, v spolupráci s ostatnými regionálnymi a miestnymi partnermi a inými inštitúciami EÚ, konferencie, semináre a výstavy. Každý rok privíta počas Európskeho týždňa regiónov a miest (OPEN DAYS) vo svojich priestoroch tisícky účastníkov, ktorí sa zapájajú do diskusií alebo hľadajú partnerov na uskutočnenie spoločných projektov.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

1992: Maastrichtská zmluva. Najvyšší predstavitelia EÚ sa rozhodli ustanoviť Výbor regiónov ako konzultačné zhromaždenie, ktoré by umožnilo regiónom a mestám účasť na rozhodovacom procese EÚ a súčasne bolo priamym prepojením medzi Bruselom a občanmi. Zmluva stanovuje, že Európska komisia a Rada ministrov sú povinné konzultovať VR v kľúčových oblastiach regionálneho záujmu. Členovia Výboru regiónov sú nominovaní vládami členských štátov a ich funkčné obdobie je štvorročné. V marci 1994 sa v Bruseli uskutočnilo prvé plenárne zasadnutie VR.

1995: rozšírenie EÚ. Po vstupe Rakúska, Fínska a Švédska do Európskej únie sa počet členov Výboru regiónov zvýšil zo 189 na 222.

1997: Amsterdamská zmluva rozšírila oblasť kompetencií VR na približne dve tretiny legislatívnych návrhov EÚ. Zmluva taktiež umožnila, aby Európsky parlament konzultoval s Výborom regiónov.

2001: Zmluva z Nice zdôraznila demokratickú legitímnosť VR tým, že vyžaduje, aby jeho členovia mali volebný mandát alebo sa politicky zodpovedali volenému regionálnemu či miestnemu zhromaždeniu. Maximálny počet členov Výboru regiónov bol stanovený na 350.

2002 – 2003: Konvent o budúcnosti EÚ. Členovia VR sa zapojili do práce konventu, ktorý bol zodpovedný za vypracovanie návrhu Zmluvy o Ústave pre Európu. V texte sa výslovne uznáva úloha a právomoci miestnej a regionálnej samosprávy. Taktiež dala výboru právo obrátiť sa na Súdny dvor Európskych spoločenstiev v prípade, že sa domnieva, že európsky právny predpis porušuje zásadu subsidiarity.

Máj 2004: rozšírenie EÚ. Počet členov VR sa po vstupe 10 nových členských štátov do EÚ zvýšil z 222 na 317.

Február 2006: nové funkčné obdobie. Začalo sa nové štvorročné funkčné obdobie VR. Politické priority tohto obdobia zahŕňali: zvýšenie úlohy miestnych a regionálnych orgánov v súlade s Lisabonskou stratégiou, posilnenie súdržnosti a solidarity a vedenie kampane „Sprostredkovanie Európy na miestnej úrovni“, ktorá mala EÚ priblížiť k jej občanom.

Január 2007: rozšírenie EÚ. Vstupom Bulharska a Rumunska do EÚ sa počet členov VR zvýšil z 317 na 344.

December 2007: Lisabonská zmluva. Lisabonská zmluva potvrdila právo VR podať na Súdnom dvore Európskej únie žalobu v záujme ochrany svojich výhradných práv a uplatňovania zásady subsidiarity. Toto nové oprávnenie upevní politické postavenie VR, pretože mu umožňuje účinnejšie pôsobenie na úrovni EÚ v prospech regionálnych a miestnych orgánov. Lisabonská zmluva predlžuje funkčné obdobie členov výboru zo štyroch na päť rokov.

Júl 2013: rozšírenie EÚ. Vstupom Chorvátska do EÚ sa počet členov VR zvýšil na 353.

Jún 2014: 20. výročie vzniku VR Počet členov VR sa upravil na 350.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]