Bratislava

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Bratislava pozri Bratislava (rozlišovacia stránka).
Súradnice: 48°08′38″S 17°06′35″V / 48.14389°S 17.10972°V / 48.14389; 17.10972
Bratislava
Hlavné mesto Slovenskej republiky
Bratislava Montage.jpg
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Bratislavský
Okresy Bratislava I, II, III, IV, V
Historický región Bratislava a okolie
Rieky Dunaj, Morava, Malý Dunaj
Nadmorská výška 152 m n. m. [1]
Súradnice 48°08′38″S 17°06′35″V / 48.14389°S 17.10972°V / 48.14389; 17.10972
Najvyšší bod Devínska Kobyla
 - výška 514 m n. m.
Najnižší bod
 - výška 126 m n. m.
Rozloha 367 km² (36 700 ha)
 - aglomerácia 853,15 km² (85 315 ha)
 - kraj 2 053 km² (205 300 ha)
Obyvateľstvo 417 389 (31. 12. 2013) [2]
 - aglomerácia 546 300 (2007?) [3]
 - kraj 618 380 (31. 12. 2013) [2]
Hustota 1 137,3 obyv./km²
 - aglomerácia 640 obyv./km²
 - kraj 301 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 907
Primátor Milan Ftáčnik (nezávislý) [4]
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 8XX XX
Tel. predvoľba +421-2
ŠÚJ 582000
EČV BA, BL
Adresa Služby občanom/Front Office
Primaciálne nám. 1
(P.O.Box 192)
814 99  Bratislava
Telefón 59 35 61 11 (ústredňa), 59 35 66 89 (odkazovač), 59 35 63 99 (služby občanom)
Fax 54 41 43 92
E-mail info@Bratislava.sk, sluzbyobcanom@Bratislava.sk
Poloha mesta v rámci Slovenska
Poloha mesta v rámci Slovenska
Red pog.svg
Poloha mesta v rámci Slovenska
Poloha v rámci Bratislavského kraja
Poloha v rámci Bratislavského kraja
Red pog.svg
Poloha v rámci Bratislavského kraja
Mapa Bratislavy
Mapa Bratislavy
Wikimedia Commons: Bratislava
Štatistika: [1]
Webová stránka: Bratislava.sk
Freemap.sk: mapa
Demonym: Bratislavčan[5]

Bratislava (do roku 1919 slov. Prešporok/Prešporek, iné názvy pozri Zoznam historických názvov Bratislavy) je hlavné, najľudnatejšie a rozlohou najväčšie mesto Slovenska. Je aj sídlom Bratislavského samosprávneho kraja. Má rozlohu 367,584 km², žije tu cca 417 000 obyvateľov, v bratislavskej aglomerácii s rozlohou 853,15 km² žije 546 300 ľudí [3], v Bratislavskom kraji približne 618 000 a v Bratislavskom kraji spolu s Trnavským krajom, ktorý ho obklopuje, 1,18 milióna (pozri bratislavsko-trnavská aglomerácia a bratislavsko-trnavsko-nitrianska aglomerácia). Predpokladá sa, že denne do mesta dochádza 150 000 až 200 000 ľudí, teda v bežný pracovný deň sa tu nachádza okolo 650 000 ľudí.

Sídli tu prezident, parlament, vláda, ministerstvá, veľvyslanectvá a rôzne úrady. V Bratislave má svoje sídlo niekoľko univerzít, vysokých škôl, divadiel, múzeí a iných kultúrnych ustanovizní akou je napríklad svetoznáma Slovenská filharmónia, Slovenská národná galéria, Slovenské národné múzeum a Slovenské národné divadlo.

Bratislava je sídlom viacerých medzinárodných inštitúcií. Od roku 1997 tu sídli Rozvojový fond OSN pre Európu a Spoločenstvo nezávislých štátov – United Nations Development Programme for Europe – skr. UNDP Europe. Od roku 2000 je mesto sídlom Medzinárodného vyšehradského fondu – International Visegrad Fund. Na Námestí slobody sídli Európska rada Svetovej poštovej únie (UPU).

Pred druhou svetovou vojnou sa v Bratislave hovorilo troma jazykmi: nemeckým, maďarským a slovenským.

Bratislava je mesto bohaté na pamiatky, z ktorých mnohé sa nachádzajú v Starom Meste. Mestská pamiatková rezervácia je jedna z najväčších na Slovensku. Dominantou je štvorvežový Bratislavský hrad, vedľa ktorého sa nachádza budova Národnej rady Slovenskej republiky a neďaleko Dóm svätého Martina.

Najvýraznejšou modernou stavbou je Most SNP na Dunaji, najväčší zavesený most na svete s jedným pilierom a jednou závesnou rovinou[6]. V roku 2001 bol vyhlásený za stavbu storočia na Slovensku v kategórii mostné stavby.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa v strednej Európe, na súradniciach 17°10'75'' východnej dĺžky, 48°14'90'' severnej šírky, 126 – 514 m nad morom. Rozprestiera sa po oboch brehoch rieky Dunaj, na upätí pohoria Malé Karpaty. Svojou rozlohou 367,58 km² je najväčším mestom Slovenska (mesto Vysoké Tatry má po odčlenení Štrbského plesa len 360,127 km²). Leží v bezprostrednej blízkosti Rakúska a Maďarska. Je jediným hlavným mestom na svete, ktoré hraničí súčasne s dvoma krajinami (na juhu s Maďarskom, na západe s Rakúskom). Nachádza sa 60 km východne od Viedne, čím je súčasťou najtesnejšieho zoskupenia dvoch hlavných miest v Európe a s Viedňou, maďarským mestom Győr (Ráb) a moravským mestom Brno tvorí významný stredoeurópsky metropolitný región CENTROPE.

Najbližšie obce a mestá pri Bratislave sú na severe obce Marianka a Borinka, mestá Stupava a Svätý Jur, na východe obce Most pri Bratislave, Chorvátsky Grob a Ivanka pri Dunaji, na juhovýchode obce Rovinka, Dunajská Lužná, Kalinkovo, Hamuliakovo a mesto Šamorín, na juhu maďarská obec Rajka a rakúska obec Deutsch Jahrndorf, na západe rakúske obce Kittsee (Kopčany) a Wolfsthal a rakúske mesto Hainburg an der Donau.

Predpokladá sa, že v najbližšej dobe sa bude Bratislava rozvíjať aj juhozápadným smerom v okolí štátnej hranice s Rakúskom a pravdepodobne bude plynulo napojená aj na susedné rakúske obce.

Graf počasia pre Bratislavu
J F M A M J J A S O N D
 
 
30
 
2
-3
 
 
40
 
4
-2
 
 
30
 
10
1
 
 
30
 
15
4
 
 
50
 
20
9
 
 
70
 
23
12
 
 
60
 
26
14
 
 
60
 
26
13
 
 
30
 
21
10
 
 
40
 
15
5
 
 
50
 
7
1
 
 
50
 
3
-1
teploty v °C
zrážky v mm
zdroj: WeatherBase
Špitálska ulica

Podnebie[upraviť | upraviť zdroj]

Bratislava sa nachádza v miernom podnebnom pásme kontinentálneho rázu, ktoré je charakteristické výrazným rozdielom medzi teplotami v lete a v zime a striedajúcimi sa 4 ročnými obdobiami. Priemerná ročná teplota je okolo 9,9 °C. Slnko svieti priemerne 1976,4 hodín ročne a padne okolo 527,4 mm zrážok.

Most SNP v noci

Časti mesta[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Mestské časti Bratislavy

Bratislava sa delí na 5 okresov a tie spolu na 17 mestských častí. Z hľadiska rozlohy sú najväčšou mestskou časťou Podunajské Biskupice, s podielom 11,5 % a najmenšou mestská časť Lamač s podielom 1,8 % z celkovej rozlohy mesta.

Vodné toky[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam vodných tokov v Bratislave

Cez Bratislavu tečie rieka Dunaj, druhá najväčšia európska rieka, a oddeľuje mestskú časť Petržalka od ostatných mestských častí. V mestskej časti Devín sa do Dunaja vlieva rieka Morava, do ktorej západne od Devínskej Novej Vsi ústi riečka Mláka.

Do Karloveského ramena sa západne od Dlhých dielov vlieva Mokrý potok. Pri Botanickej záhrade ústi do Dunaja potok Vydrica.

Východné svahy Malých Karpát odvodňuje Račiansky kanál, ktorý sa severne od mestskej časti Vajnory spája s vodami Blatiny, ktorá ďalej ústi do Malého Dunaja.

Vodné plochy[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam vodných plôch v Bratislave a okolí

V Bratislave sa nachádza niekoľko prírodných a umelých vodných plôch, z ktorých prevažná väčšina slúži aj ako prírodné kúpaliská. Napríklad Štrkovecké jazero a Kuchajda v Ružinove, Vajnorské jazerá a Zlaté piesky pri diaľnici D1, Malý Draždiak a Veľký Draždiak v Petržalke, Rusovské a Čunovské jazero.

Názov[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam historických názvov Bratislavy

Bratislava získala súčasný názov začiatkom roka 1919. Pred rokom 1918 sa v 19. storočí volala po slovensky Prešporok, Prešpurek alebo zriedkavo Bratislava, Břetislava či Požúň, po maďarsky Pozsony, po nemecky Preßburg (súčasným pravopisom Pressburg). V maďarčine sa dodnes prevažne používa názov Pozsony, v nemčine sa dnes používa aj názov Pressburg, aj názov Bratislava.

Latinský názov znie Posonium alebo staršie aj z gréčtiny Istropolis.

Bratislava je známa aj pod označeniami Krásavica na Dunaji a Mesto Mieru (titul mestu udelila Svetová rada mieru). Bratislava má aj viacero slangových označení, asi najznámejším je názov Blava, ktorý pravdepodobne vznikol skrátením viacslabičného názvu Bratislava. Napriek pomerne častému používaniu ho takmer všetci rodení Bratislavčania považujú za hanlivý. [chýba zdroj]

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Dejiny Bratislavy
Bratislava v 16. storočí
Bratislava v 17. storočí
Podhradie v 19. storočí alebo na začiatku 20. storočia

Vďaka svojej polohe bola Bratislava približne od 13. storočia (oficiálne sčítania existujú až od konca 18. storočia) do približne roku 1870 prevažne mestom nemecky hovoriacich obyvateľov. Po oficiálnom sčítaní obyvateľov v rokoch 18501851 bolo v Bratislave 42 238 obyvateľov, z toho 31 509 (74,59%) Nemcov, 7 586 (17,9%) Slovákov a 3 154 (7,4%) Maďarov. Veľa Židov bolo zarátaných medzi Nemcov alebo Maďarov.

V roku 1890 prebehlo ďalšie sčítanie a tu sa už prejavila silná maďarizácia. V meste malo žiť 52 441 obyvateľov, z toho 31 404 Nemcov, 10 433 Maďarov a 8 709 Slovákov.

V roku 1907 tu žilo vyše 70-tisíc obyvateľov, z čoho tretinu tvorili Maďari, polovicu Nemci, sedminu Slováci, okrem toho ešte Chorváti, Srbi, Bulhari, Rumuni, a iné národnosti[9].

Na konci druhej svetovej vojny bola väčšina nemeckých obyvateľov ríšskymi úradmi evakuovaná do relatívne bezpečnejšieho vnútrozemia Veľkonemeckej ríše, časť z nich sa po skončení vojny vrátila. V priebehu rokov 1945 – 1946, boli takmer všetci Nemci vyhnaní a veľa Maďarov bolo vysťahovaných v rámci výmeny obyvateľstva medzi Česko-Slovenskom a Maďarskom.

Pričlenené a odčlenené obce[upraviť | upraviť zdroj]

Celková rozloha mesta je v súčasnosti 36 758,3 ha.

Rok Rozloha Názov územia Rok Rozloha Názov územia
1278 1780,9 ha mesto s predmestiami 1946 +864,5 ha Dúbravka
1279 +1253 ha Lamač 1946 +644,9 ha Lamač (hranice v prospech Bratislavy)
1280 +514 ha Selendorf 1946 +2870,6 ha Petržalka
1287 +444,2 ha Vydrica 1946 +2194,5 ha Prievoz
1288 +2963,3 ha Krásna Ves 1946 +1751,2 ha Rača
- +943,2 ha Petržalka (mestské majetky) 1946 +1352,9 ha Vajnory
- +1527,5 ha Petržalka (bratislavské hradné panstvo) 1972 +1972,4 ha Čunovo
1525 +2664,6 ha Vajnory (+ Trnávka) 1972 +2429,1 ha Devínska Nová Ves
1851 -1352,9 ha Vajnory (okrem Trnávky) 1972 +2051,9 ha Jarovce
- -644,9 ha Lamač (zaniknuté osady pripadli Bratislave) 1972 +4177,5 ha Podunajské Biskupice
- -2870,6 ha Petržalka 1972 +2556,8 ha Rusovce
1943 +1022 ha Karlova Ves 1972 +967,7 ha Vrakuňa
1946 +1441,5 ha Devín 1972 +3238,5 ha Záhorská Bystrica

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Pohľad na mesto z korunovačnej veže Bratislavského hradu

Národnostné zloženie obyvateľstva[upraviť | upraviť zdroj]

Národnosť Počet (2011) [10]  % (2011) Počet (2001) [10]  % (2001) Počet (1991) [10]  % (1991) Počet (1930) [11]  % (1930) Počet (1910) [11]  % (1910)
slovenská 373 791 90,85 391 761 91,39 401 848 90,88 60 013 48,46 11 673 15,0
maďarská 14 123 3,42 16 451 3,84 20 312 4,59 18 890 15,25 31 705 41,0
rómska 371 0,09 417 0,10 558 0,13  –   –  33 -
rusínska 747 0,18 461 0,11 265 0,06 199 0,16 9 -
ukrajinská 454 0,11 452 0,11 410 0,09  –  - -
česká 5 446 1,32 7 972 1,86 9 965 2,25  –  - -
nemecká 963 0,23 1 200 0,28 1 266 0,29 32 801 26,49 32 790 42,0
poľská 404 0,10 339 0,08 368 0,08  – 
chorvátska 649 0,16 614 0,14  –   –   –  351 -
srbská 208 0,05 126 0,03  –   –   –  24 -
ruská 446 0,11 399 0,09  –   –   –  - -
židovská 197 0,05 84 0,02  –   –  4 747 3,83 - -
moravská 783 0,19 635 0,15 1 393 0,32  –  - -
bulharská 368 0,09 475 0,11  –   –   –  - -
ostatné 2 489 0,61 1 606 0,37  –  247 0,20 1 638 -
nezistené 10 026 2,44 5 680 1,33 5 812 1,31 6 947 5,61 - -
spolu 411 465 100,00 428 672 100,00 442 197 100,00 123 844 100,00 48 006 100,0

Náboženské zloženie obyvateľstva[upraviť | upraviť zdroj]

Náboženské vyznanie/cirkev Počet (2011) [10]  % (2011) Počet (2001) [10]  % (2001) Počet (1991) [10]  % (1991) Počet (1910) [11]  % (1910)
Rímskokatolícka cirkev 214 539 52,13 243 048 56,70 203 504 46,02 59 198 75,68
Evanjelická cirkev augsburského vyznania 21 745 5,28 24 810 5,79 22 263 5,03 8 994 11,50
Gréckokatolícka cirkev 3 739 0,91 3 163 0,74 2 057 0,47 140 0,18
Reformovaná kresťanská cirkev 1 829 0,44 1 918 0,45  –   –  1 515 1,94
Pravoslávna cirkev 1 864 0,45 1 616 0,38 698 0,16 101 0,13
Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia 1 413 0,34 1 827 0,43  –   –   – 
Evanjelická cirkev metodistická 1 049 0,25 737 0,17  –   –   – 
Kresťanské zbory 806 0,20 769 0,18  –   –   – 
Apoštolská cirkev 528 0,13 484 0,11  –   –   – 
Bratská jednota baptistov 572 0,14 613 0,14  –   –   – 
Cirkev adventistov siedmeho dňa 300 0,07 310 0,07  –   –   – 
Cirkev bratská 753 0,18 652 0,15  –   –   – 
Ústredný zväz židovských náboženských obcí 597 0,15 748 0,17  –   –  8 207 10,49
Starokatolícka cirkev 188 0,05 206 0,05  –   –   – 
Cirkev československá husitská 376 0,09 397 0,09 139 0,03  –   –
Novoapoštolská cirkev 39 0,01  –   –   –   –   – 
Bahájske spoločenstvo 177 0,04  –   –   –   –   – 
Cirkev Ježiša Krista svätých neskorších dní 177 0,04  –   –   –   –   – 
iné 5 060 1,23 1 488 0,35 2 103 0,48 16 0,02
bez vyznania 126 822 30,83 125 712 29,33 82 141 18,58  – 
nezistené 28 892 7,03 20 174 4,71 129 292 29,24 52 0,07
spolu 411 465 100,00 428 672 100,00 442 197 100,00 78 223 100,00

Bratislava je sídlom dvoch katolíckych biskupstiev - pre veriacich latinského i byzantsko-slovanského obradu. 30. januára 2008 bola zriadená Bratislavská gréckokatolícka eparchia (vznikla vyčlenením z Prešovskej eparchie, katedrálnym chrámom je Chrám povýšenia vznešeného a životodarného Kríža) a o dva týždne neskôr, 14. februára 2008, Bratislavská rímskokatolícka arcidiecéza (vznikla vyčlenením z Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy, katedrálnym chrámom je Dóm svätého Martina). Bratislava je aj sídlom biskupstva Evanjelickej cirkvi a. v. Svoje ústredie tu majú aj viaceré ďalšie cirkvi a náboženské spoločnosti.

Vývoj počtu obyvateľstva[upraviť | upraviť zdroj]

V demografickom vývoji sledovanom podľa mestských častí došlo od roku 1990 ku stagnácii až poklesu obyvateľstva v 9 mestských častiach: Staré Mesto, Nové Mesto, Podunajské Biskupice, Ružinov, Vajnory, Devín, Lamač, Jarovce, Rusovce.

Relatívne výraznejší prírastok obyvateľov bol zaznamenaný v mestskej časti Karlova Ves o 14 581 obyvateľov (nárast o 77 %) a Devínska Nová Ves o 3 998 obyvateľov (nárast o 30,8 %), ktorý vznikol v dôsledku ukončenia sústredenej bytovej výstavby.

Najvyšší počet obyvateľov (115 tisíc) mala v roku 2005 mestská časť Petržalka (27,0 %) a najnižší počet obyvateľov mestské časti Devín a Čunovo s podielmi 0,18 % z celkového počtu obyvateľov mesta. Podľa najnovších sčítaní 1. 6. 2012 (výsledky sčítacej komisie) žije v Bratislave 465 327 obyvateľov [chýba zdroj], čo je najviac v histórii mesta.

Hospodárstvo a ekonomika[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Ekonomika Bratislavy

Bratislavský región (Bratislavský kraj) je najbohatší slovenský región a v rámci nových krajín Európskej únie je na prvom mieste (druhá je Praha) v poradí podľa HDP na obyvateľa vyjadrený v parite kúpnej sily (PPS), kde dosahuje 176 % priemeru Európskej únie (v roku 2010), čo je 7. miesto zo všetkých regiónov Európskej únie. Je tu tradične najnižšia nezamestnanosť na Slovensku a veľa obyvateľov z iných regiónov Slovenska sem cestuje za prácou.

Priemerná mzda v Bratislavskom kraji bola v prvom až štvrtom kvartáli roku 2012 vo výške 1220 €.

V Bratislave sídli množstvo dôležitých firiem, napríklad mobilní operátori Telekom a Orange, softvérové spoločnosti, ako aj automobilka Volkswagen.

Veľa dôležitých firiem sídli v biznis centrách, ktorých výstavba stále prebieha. Medzi najznámejšie patrí napríklad Bratislava Business Center V a Apollo Business Center, ktoré sa nachádzajú v mestskej časti Ružinov.

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Doprava v Bratislave

Doprava v Bratislave je zabezpečovaná rozsiahlou infraštruktúrou mestskej a diaľkovej dopravy. Bratislava ako hlavné mesto Slovenska je významným dopravným uzlom. Väčšiu koordináciu všetkých systémov hromadnej dopravy by mala zabezpečiť Bratislavská integrovaná doprava od roku 2010.

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Kultúra a zaujímavosti Bratislavy

Bratislava je kultúrne centrum Slovenska, pričom tu má sídlo niekoľko múzeí, galérií, divadiel, vedeckých a vzdelávacích inštitúcií. Bola tu založená prvá univerzita na území dnešného Slovenska, Universitas Istropolitana. Mesto samotné je jednou z najvýznamnejších slovenských turistických destinácií. Centrálna časť Starého Mesta je pamiatkovou zónou, historické jadro spolu s Bratislavským hradom a Podhradím je pamiatkovou rezerváciou.

Šport[upraviť | upraviť zdroj]

Bratislava je jedno z mála miest na svete, ktoré majú koncentrované veľmi blízko hokejový štadión, futbalové štadióny a tenisový štadión. Na pomerne malej ploche sa nachádza Zimný štadión Ondreja Nepelu, futbalový štadión Tehelné pole a futbalový štadión Pasienky a tiež Národné tenisové centrum, Sibamac Aréna, ako aj športová hala, Inter hala Pasienky.

Futbal

Medzi najvýznamnejšie športové futbalové kluby Bratislavy patrí ŠK Slovan Bratislava (oficiálna stránka), FC Petržalka 1898

Hokej

HC Slovan Bratislava je hokejový majster Česko-Slovenska a niekoľkonásobný majster Slovenska. V ročníku 2012/2013 odchádza pôsobiť do KHL. Pôsobí tu aj HK Ružinov 99.

Kanoistika

Kanoistika je zastúpená klubmi ŠKP-športový klub polície, UKB-Slávia UK, KVS Karlova Ves Bratislava, Vodácky klub Tatran Karlova Ves Bratislava, Vodácky klub Dunajčík Bratislava, KRK Vinohrady Bratislava a Kanoistický klub Inter.

Veslovanie

Veslovanie má zastúpenie v kluboch Veslársky oddiel Slávia STU Bratislava, Slovenský veslársky klub a ŠK Slávia Filozof.

Rodisko[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam osobností Bratislavy

Čestné občianstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Panoráma[upraviť | upraviť zdroj]

Panoráma Bratislavy z Bratislavského hradu
Panoráma Bratislavy z Bratislavského hradu
Panoráma Bratislavy z Tyršovho nábrežia
Panoráma Bratislavy z Tyršovho nábrežia

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b MOŠ/MIS
  2. a b Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.
  3. a b Ciele strategických hlukových máp [online]. Magistrát hlavného mesta SR Bratislavy, 2008-02-13. Dostupné online.
  4. http://volbysr.sk/kv2010/priebezne/tab_100.html
  5. JÚĽŠ. Bratislavčan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava : Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
  6. Bratislava bude mať nový most
  7. Korunovačné slávnosti Bratislava 1563 - 1830, Štefan Holčík,1986,TATRAN,4296. publikácia
  8. Obsadzovanie sa začalo Slamenou búdou
  9. Bratislava – Pozsony – Pressburg 1907 (Ilustrovaný sprievodca)
  10. a b c d e f www.statistics.sk/
  11. a b c www.foruminst.sk Fórum inštitút pre výskum menšín

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Bibliografia
Monografie
  • HOTVÁTH, Vladimír - LEHOTSKÁ, Darina - PLEVA, Ján (eds.): Dejiny Bratislavy. Bratislava : Obzor, 1978. 480 s. + 68 s. obrazových príloh.
  • SALNER, Peter: Premeny Bratislavy 1939-1993. Bratislava : Veda, vydavateľstvo SAV 1998.
  • SALNER, Peter a kol.: Taká bola Bratislava. Bratislava : Veda, vydavateľstvo SAV 1991.