Bardejov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Prejsť na: navigácia, hľadanie
Bardejov
mesto
Radničné námestie
Štát Vlajka Slovenska Slovensko
Kraj Prešovský
Historický región Šariš
Okres Bardejov
Nadmorská výška 277 m n. m.
Súradnice 49°17′34″S 21°16′40″V / 49.29278, 21.27778
Rozloha 72,802 km² (7 280 ha)
Obyvateľstvo 32 950 (31. 12. 2007)
Hustota 453 /km²
Prvá písomná zmienka 1241
Primátor MUDr. Boris Hanuščak [1] (SMER, ĽS-HZDS, SF, HZD, ANO, KSS)
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 085 01
Telefónna predvoľba +421-54
EČV BJ
Poloha mesta v rámci Slovenska
Poloha mesta v rámci Slovenska
Poloha mesta v rámci Slovenska
Poloha v rámci Prešovského kraja
Poloha v rámci Prešovského kraja
Poloha v rámci Prešovského kraja
Webová stránka: http://www.bardejov.sk
Freemap.sk: mapa
image page
Pohľad na Bardejov.
Radničné námestie
Kostol sv. Egídia.
Dolná brána - vjazd.
Panorama.

Bardejov (maď. Bártfa, nem. Bartfeld) je mesto ležiace v Prešovskom kraji.

Obsah

[upraviť] Dejiny

[upraviť] Od praveku

Najstaršie stopy pobytu a činnosti na území Bardejova sú až zo staršej doby kamennej. Tieto stopy predstavujú dva kamenné nástroje. Jeden nástroj, a to lichobežníková korodovaná, bielo, miestami modrasto patinovaná rohovcová čepeľ so zvisle retušovanými hranami, bola nájdená nad Mlynským potokom v polohe Nad Rurnou. Druhý, bazálna časť čepele z čierneho buližníka s vrubom v hornej tretine bol nájdený na roli pri rázcestí odbočky z cesty Bardejov - Zborov do Bardejovských Kúpeľov. Obidva tieto nástroje (môžete ich vidieť v Šarišskom múzeu v Bardejove) boli spojené s gravettienskou industriou, patriacou do poslednej fázy doby ľadovej, do sklonku würmského zaľudnenia (20 000 rokov pred Kr.) Keďže to nie sú jediné stopy človeka z tejto doby, pripúšťa sa, že svedčia o presunoch ojedinelých loveckých skupín na sklonku doby ľadovej. Najpozoruhodnejším úsekom pravekých dejín bardejovských oblastí je podľa archeologického výskumu neskorá doba kamenná (eneolit - 2500 - 1800 rokov pred Kr.)

[upraviť] Prvá písomná zmienka

Bolo obdobie feudalizmu. Nedostatok kvalitnej ornej pôdy ovplyvňoval rozvoj poľnohospodárstva. Významnou črtou polohy Bardejova bolo zapojenie na dva vodné toky, a to Kľušovský potok a Sekčov, ktoré ho spájali s údolím Torysy. Tade viedlo aj najdôležitejšie cestné spojenie s Prešovom. Nadôvažok malo územie Bardejova vyslovene otvorenú zemepisnú pozíciu. V Bardejove nekončili cestné spojenia prichádzajúce od juhu. Naopak pokračovali aspoň troma prechodmi na sever za karpatský oblúk.

Priestor Bardejova nebol doteraz archeologicky skúmaný. Najstaršia písomná správa o Bardejove, ktorá sa našla, pochádza z roku 1241. V ďalšej listine z roku 1247 uhorský kráľ Béla IV na požiadanie cisterciánskych mníchov spravujúcich kostol sv.Egídia v Bardejove novourčoval chotárne hranice bardejovského sídliska. Podľa listiny prešovskí Nemci svojvoľne zničili staré chotárne znaky cisterciánskeho majetku na úkor kláštora a postavili nové, vo svoj prospech. Kráľ poveril šarišského župana Teku sa obhliadnutím sporného chotára a na jeho základe kráľovská kancelária novourčila chotár cisterciánskeho Bardejova. Listina je jediným údajom o ciesterciánoch v Bardejove. V tomto období sa však už o Bardejove hovorí ako o rozvinutom osídlenom meste.

Pred rokom 1320 prebiehal v Bardejove a v jeho okolí čulý osídľovací ruch. V tomto období mali v Bardejove značnú prevahu remeslá a obchodná činnosť. A hoci právo konať osemdňový jarmok mesto dostalo až v roku 1352, už v tomto období sa konali v meste týždenné trhy.

[upraviť] Slobodné kráľovské mesto

Už od týchto rokov bezpečnost obchodu, remesiel a nezávislosť mesta zaručovalo mestské opevnenie nedobytnými bránami, mohutnými baštami a vodnými priekopami. O niekoľko rokov, konkrétne v roku 1365 dostal Bardejov hrdelné právo. Nábeh na kráľovské mesto mal Bardejov od roku 1352. Toto privilégium však dostal až v roku 1376 keď ho kráľ Ľudovít I. povýšil na slobodné kráľovské mesto.

Obratnosť bardejovských kupcov a rozvoj remeselnej výroby dokumentovaný 64 remeselnými špecializáciami s viac ako 50 cechmi, vyniesli mesto s 14. a 15. storočí na vrchol slávy a bohatstva. Z tohto obdobia sa zachovalo mnoho nemých svedkov potvrdzujúcich „zlatý vek“ Bardejova. Sú to svetské a cirkevné stavby, ktoré aj dnes vtláčajú mestu stredoveký charakter ...

Po nastúpení Luxemburgovcov na uhorský kráľovský trón uhorsko-poľskú spoluprácu vystriedalo vojenské súperenie. V rokoch 1402-1403 sa Bardejov načas dostal aj priamo do poľských rúk. V roku 1402 bolo mestu udelené kráľom Žigmundom, právo skladu tovaru. Vo vojnových časoch toho obdobia bola otázka bezpečnosti problémom. Marek z Norimbergu preto tento problém riešil jednostranne na úkor mesta. V časovom rozpätí medzi 1405 a 1407 premenil prestavbami mestskú vežu, v ktorej bola brána do mesta na hrad a opatril ho vlastnou strážou.

[upraviť] Stredoveké svetské a cirkevné stavby

Najvzácnejší z nich je monumentálny chrám svätého Egídia, ktorý z architektonického hľadiska patrí medzi najvýznamnejšie národné pamiatky na Slovensku. Jeho 11 gotických krídlových oltárov s tabuľovými maľbami patrí k európskym unikátom. O umeleckom cítení a vkuse majstrov svedčí aj zariadenie interiéru chrámu.

Osobitnú pozornosť upúta obdĺžnikové námestie lemované z troch strán meštianskymi domami, ktoré nesú znaky gotickej a renesančnej architektúry. 16. storočie znamenalo rozmach kultúry, vzdelania a umenia K najvzácnejším pamiatkam patrí mestská radnica, ktorú v r.1505 začal stavať majster Alexander. Na pôvodné gotické základy postavili renesančné poschodie a prekrásny arkier majstri Alexius a Ján z Prešova. Po storočiach rozkvetu a slávy prišli storočia úpadku, biedy a stagnácie Bardejova. Mor, choroby, požiare, vojny skoro zničili mesto, ktoré chátralo hospodársky a spoločensky a pomaly sa na Bardejov zabúdalo.

Arkier radnice.

[upraviť] Súčasnosť

V roku 1950 bol Bardejov vyhlásený za mestskú pamiatkovú rezerváciu a nastala intenzívna obnova kultúrneho dedičstva. V období socializmu sa niekoľkonásobne zvýšil počet obyvateľov mesta, rozvinula sa priemyselná výroba, najmä strojárska (podnik ZŤS) a obuvnícka (JAS). V roku 1986 bola Bardejovu za záchranu pamiatok udelená Európska cena - zlatá medaila - Medzinárodným kuratóriom so sídlom v Hamburgu, neskôr prišiel zápis do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO (2000).

V súčasnosti je Bardejov 33-tisícové mesto, administratívne centrum horného Šariša a stredisko priemyslu, kultúry a športu.

[upraviť] Polohopis

[upraviť] Časti mesta

[upraviť] Ulice

Centrom mesta je Radničné námestie a priľahlé uličky (Veterná, Stöcklova, Hviezdoslavova, Poštová, Františkánov). Najfrekventovanejšie ulice sú Dlhý Rad (ulica pod námestím, nachádza sa tam vačšina administratívnych budov a veľa malých obchodíkov), Komenského (cesta z centra cez rovnomenné sídlisko smerom na Mihaľov), Štefánikova (smer na Mokroluh, cez štvrť obytných domčekov), kpt. Nálepku (smer z centra popod nemocničný komplex, smer Prešov) a nakoniec Duklianska (cez priemyselnú časť Bardejova, smer na Bardejovské kúpele). Najstaršími historicky doloženými ulicami mimo stredovekých múrov mesta sú ulice Dlhý Rad a Slovenská.

[upraviť] Vodné toky

Hlavným vodným tokom je rieka Topľa, ktorá sa zľava postupne stretáva s Mníchovským potokom na západnom okraji mesta, s Moliterkou pod sídliskom Vinbarg, Kamenným potokom východne od Moliterky, Kamencom neďaleko podniku JAS Export (smer Bardejovská Nová Ves; do neho ústi Bardejovský potok), Chotárnym potokom a Andrejovým potokom pri Bardejovskej Novej Vsi. Sprava rieka priberá Šibskú vodu pri moste za železničnou stanicou, s prítokom Lukavica (do nej ešte ústi Harčarovský potok).

V Bardejovských Kúpeľoch je verejnosti sprístupnenych desať prameňov minerálnej vody.

[upraviť] Vodné plochy

Stacionárne prirodzené vodné plochy sa na území mesta nevyskytujú. Z umelých vodných plôch je to malá vodná nádrž na ľavostrannom prítoku Bardejovského potoka na okraji mestskej časti Bardejovské Kúpele.

[upraviť] Symboly obce

Štít bardejovskej radnice s erbom mesta.
  • Erb mesta Bardejov má na pavéze v hornej modrej polovici dve skrížené zlaté halapartne. V hornom výseku je vznášajúca sa otvorená zlatá korunka, v dolnom výseku zlatá ľalia. Dolnú polovicu erbu tvorí sedemkrát červeno - strieborné pole. Nosičom erbu je anjel s rozopätými krídlami. Podmienky používania erbu mesta sú upravené nariadením. (Odkaz na mestský erb Bardejova)
  • Vlajku mesta Bardejov tvoria dva vodorovné pruhy horný modrý a spodný červený rovnakej šírky. Pomery jej strán sú 2:3. Je pripevnená k žrdi tak, aby sa dala vztyčovať a spúšťať.
  • Pečať mesta Bardejov tvorí štvoroblúková kružba, ktorú vypĺňa erb mesta Bardejov vrátane nosiča erbu. Okolo štvoroblúkovej kružby je umiestnený hrubopis s legendou MESTO BARDEJOV v slovenskom a latinskom jazyku.

[upraviť] Politika

[upraviť] Mestské zastupiteľstvo

MUDr. Jozef Halecký, MUDr. Anton Karol, Mgr. Ján Mika, RNDr. Marcel Tribus, MUDr. Andrej Havrilla, Slavomír Hudák, JUDr. Eva Hudáková, Mgr. Eva Kučová, Ing. Ján Pecuch, PaedDr. Anton Blajsko, MUDr. Július Zbyňovský, JUDr. Ján Novotný, Mgr. Anna Petričová, MUDr. Peter Prokopovič, RNDr. Vladimír Savčinský, Milan Mašša, Ing. Pavol Tarcala, Ing. Jozef Kuchta, Ing. Ján Motyka, MUDr. Dušan Divulit, Mgr. Veronika Marková, Jozef Matta, MUDr. Martin Papirek, Ing. Ferdinand Exner, Ing. Miroslav Jurko,

[upraviť] Obyvateľstvo

  • Nárast počtu obyvateľov v 20. storočí: 6593 (1920), 7731 (1930), 33 681 (2000)
  • Počet trvalo obývaných domov a bytov: 9257 (2001)

Etnické zloženie obyvateľstva
Slováci - 91,27 %
Rómovia - 2,64 %
Rusíni - 2,49 %
Ukrajinci - 1,38 %
Česi - 0,43 %
Poliaci - 0,19 %
Maďari - 0,14 %

Náboženské zloženie obyvateľstva
rímski katolíci - 63,15 %
grécki katolíci - 16,93 %
evanjelici a.v. - 7,58 %
pravoslávni - 4,32 %
bez vyznania - 4,86 %
a iní

[upraviť] Partnerské obce

[upraviť] Kultúra a zaujímavosti

[upraviť] Múzeá

Radnica
Architektonický detail bardejovskej radnice, kde dnes sídli expozícia Šarišského múzea.

V Bardejove sídli Šarišské múzeum. Rozsahom svojich zbierok, výsledkami odbornej práce ďaleko presahuje rámec regiónu a zaraďuje sa medzi najvýznamnejšie inštitúcie svojho druhu na Slovensku. V jeho muzeálnej sieti patrí zároveň k najstarším.

Myšlienka vytvoriť múzeum vznikla už v roku 1897, ale založené bolo 21. decembra 1903 ako Múzeum Šarišskej župy. Prvým riaditeľom sa stal dr. A. Vass, riaditeľ miestneho gymnázia. Zber materiálu pre múzeum sa začal v roku 1903, najmä zásluhou K. Divalda, V. Miškovského, A. Vassa a G. Žebráckeho. Z územia celej Šarišskej župy bolo v krátkom čase sústredených takmer 3000 kusov muzeálne cenných predmetov. Prvá historická expozícia, (zameraná na dejiny Šariša), bola otvorená 23. júna 1907 v budove mestskej radnice. Vystavený materiál bol darovaný alebo deponovaný z rôznych, predovšetkým cirkevných inštitúcií a organizácií. Bez veľkých zmien pretrvala dve svetové vojny. Reinštalácie expozície sa uskutočnili v rokoch 1954, 1967 a 1991. Šarišské múzeum už od svojho založenia neustále zápasilo s finančnými a personálnymi problémami. Za roky 1907-1950 bol iba minimálny nárast zbierok a nevykonával sa ani žiadny výskum. Roky 1914-1918 boli poznačené snahou presunúť jeho najvýznamnejšie exponáty do múzea v Budapešti. Na sklonku druhej svetovej vojny sa zase o zbierky zaujímala ustupujúca nemecká armáda. Zásluhou hlavne G. Žebráckeho ostali predmety na pôvodnom mieste. Po roku 1945 sa múzeum začalo profilovať ako vlastivedné, zamerané na dokumentáciu vývoja prírody a spoločnosti od praveku po súčasnosť a na oblasti okresov Bardejov, Giraltovce, Stropkov a Svidník. Od roku 1950 sa sústredilo na dokumentáciu bardejovskej mestskej rezervácie.

V súčasnosti dokumentuje historické, prírodné a spoločenské pomery regiónu Horného Šariša. Celoslovenskú pôsobnosť má v oblasti dokumentácie ikonopisnej tvorby východného obradu. Spravuje vyše 700 000 zbierkových predmetov z najrozličnejších oblastí múzejnej práce. Pre túto svoju rozsiahlu činnosť múzeum postupne získalo okrem historickej radnice aj dalšie objekty: na Radničnom námestí (budova č.13), Rhodyho ulici (domy č. 4 - 6 a 27), vilu Rákoci aj s pozemkom v Bardejovských Kúpeľoch, dve bašty ako depozitárne budovy. Dnes spravuje 34 budov (spolu s objektami v skanzene). Šarišské múzeum počas svojej doterajšej dlhoročnej existencie hlboko zasiahlo do rozvoja slovenského múzejníctva a stalo sa integrálnou súčasťou kultúrneho života Bardejova i jeho regiónu. Ako múzeum s cennými exponátmi historickými, národopisnými, prírodovednými a umeleckými patrí medzi tie slovenské múzeá, ktoré radi vyhľadávajú naši i zahraniční návštevníci. Svedčia o tom aj výsledky návštevnosti expozícií múzea. Ročne ich navštívi v priemere okolo 60.000 domácich a zahraničných obdivovateľov. Priamo v Bardejove má tri expozície: historickú, prírodopisnú a unikátnu expozíciu ikon. V Bardejovských Kúpeľoch je národopisná expozícia a skanzen (múzeum ľudovej architektúry).

[upraviť] Hudba

Najznámejšími skladateľmi, rodákmi z Bardejova sú Zachariáš Zarewutius, Vojtech Keler a Jozef Grešák.

[upraviť] Stavby

Na hlavnom námestí sa nachádzajú gotická Bazilika minor Sv. Egídia a renesančná radnica. Mestská pamiatková rezervácia je spolu so židovským suburbiom ležiacim severozápadne od centra mesta zapísaná do Zoznamu svetového prírodného a kultúrneho dedičstva UNESCO (od 2. 12. 2000).

[upraviť] Pamiatky

[upraviť] Pomníky

[upraviť] Parky

  • Kalvária

[upraviť] Šport

[upraviť] Pravidelné podujatia

[upraviť] Hospodárstvo a infraštruktúra

[upraviť] Dôležité firmy

[upraviť] Školstvo

  • Gymnázium Leonarda Stöckela (založené 1937) [1]
  • Stredná priemyselná škola (1950) [2]
  • Obchodná akadémia (1969) [3]
  • Základná škola sídl. Vinbarg [4]

[upraviť] Osobnosti

  • Prof. RNDr. Ján Ivan, CSc. (v časti Bardejovská Nová Ves) - slovenský matematik.
  • Prof. PhDr. Daniel Škoviera, PhD. - klasický filológ, profesor na FF UK v Bratislave. Okrem iného autor knihy Bardejovčan Valentín Ecchius a jeho učebnica Ars versificandi : Príspevok k dejinám latinskej humanistickej literatúry na Slovensku. (Bratislava, 2002)
  • Ferdinand Buffa - jazykovedec, lexikograf a dialektológ.

[upraviť] Významné osobnosti

[upraviť] Referencie

  1. ↑ Oficiálne výsledky komunálnych volieb 2006. Štatistický úrad SR. prístup: 2006.

[upraviť] Iné projekty

[upraviť] Externé odkazy


Mestské časti Bardejova (5)

Bardejovská Nová Ves | Bardejovská Zábava | Bardejovské Kúpele | Dlhá Lúka | Miháľov


Mestá a obce okresu Bardejov (1+85) 31.12.2003

Abrahámovce | Andrejová | Bardejov | Bartošovce | Becherov | Beloveža | Bogliarka | Brezov | Brezovka | Buclovany | Cigeľka | Dubinné | Frička | Fričkovce | Gaboltov | Gerlachov | Hankovce | Harhaj | Hažlín | Hertník | Hervartov | Hrabovec | Hrabské | Hutka | Chmeľová | Janovce | Jedlinka | Kľušov | Kobyly | Kochanovce | Komárov | Koprivnica | Kožany | Krivé | Kríže | Kružlov | Kučín | Kurima | Kurov | Lascov | Lenartov | Lipová | Livov | Livovská Huta | Lopúchov | Lukavica | Lukov | Malcov | Marhaň | Mikulášová | Mokroluh | Nemcovce | Nižná Polianka | Nižná Voľa | Nižný Tvarožec | Oľšavce | Ondavka | Ortuťová | Osikov | Petrová | Poliakovce | Porúbka | Raslavice | Regetovka | Rešov | Richvald | Rokytov | Smilno | Snakov | Stebnícka Huta | Stebník | Stuľany | Sveržov | Šarišské Čierne | Šašová | Šiba | Tarnov | Tročany | Vaniškovce | Varadka | Vyšná Polianka | Vyšná Voľa | Vyšný Kručov | Vyšný Tvarožec | Zborov | Zlaté
z • d • u
Slovenské pamiatky na zozname svetového dedičstva UNESCO
Vlajka Nórska
Zdroj: „http://sk.wikipedia.org/wiki/Bardejov“