Gombasecká jaskyňa je kvapľová jaskyňa v Slovenskom krase, nachádza sa v chotári obce Slavec v okrese Rožňava. Slúžila aj ako sanatórium na liečenie chorôb dýchacích ciest, v súčasnosti sa však v jaskyni choroby dýchacích ciest neliečia.
Nachádza sa uprostred Národného parku Slovenský kras na západnom úpätí Silickej planiny, v doline rieky Slaná, asi 15 km južne od Rožňavy. Jej vchod leží vo výške 250 m n. m. Jaskyňu objavili dobrovoľní jaskyniari z Rožňavy 21. novembra 1951 prekopaním Čiernej vyvieračky. Z celkovej dĺžky jaskyne (1 525 m), bolo od roku 1955 pre verejnosť sprístupnených 300 m.
Jaskynné chodby prebiehajú v dvoch horizontálnych úrovniach, s relatívnym prevýšením 10 m.[1] Majú približne horizontálny priebeh a vytvorili sa erozívnou a korozívnou činnosťou podzemnej riečky Čierny potok v tektonických puklinách čistých svetlosivých vápencov stredného triasu. Čierny potok, ktorý zbiera vody na Silickej planine, priteká od Silickej ľadnice a do jaskyne sa dostáva sifónovými priestormi. Z toho vyplýva, že ide o jeden genetický silicko-gombasecký systém[1].
Vývojovo patrí Gombasecká jaskyňa medzi najmladšie slovenské jaskyne. Má však veľmi impozantnú výzdobu, ktorá pozostáva z rôzne sformovaného sintru, sfarbeného bohatou škálou farieb od bielej cez žltú až po okrovú. Európskou zvláštnosťou sú biele brčká, 2 – 3 mm hrubé a až 3 m dlhé[1], ktoré ostro kontrastujú s červenohnedými povlakmi na stenách.
Gombasecká jaskyňa býva označovaná za rozprávkovú. Príroda dala kvapľom, rôzne bizarné tvary a podoby, ktoré sú ešte zvýraznené pestrou farebnosťou a sviežosťou, pretože ich tvorba neustále pokračuje. Medzi najkrajšie priestory patria Mramorová sieň s 8 m hlbokou studňou, Sieň mieru (sieň L. Herényiho), Sieň múdrosti (sieň Viliama Rozložníka), Brková sieň a ďalšie.
Jaskyňa má mimoriadne priaznivé mikroklimatické pomery: stálu teplotu okolo 9°C, relatívnu vlhkosť 98%, čistý vzduch a pre človeka priaznivé zloženie aerosolu. Tieto faktory sú dôležité pri liečení niektorých chorôb horných dýchacích ciest. Dosiahnuté výsledky pokusnej liečby v Mramorovej sieni v hĺbke 80 m boli úspešné.
- ↑ a b c Veľký, J. a kolektív, 1978: Encyklopédia Slovenska II. zväzok E — J. Veda, Bratislava, s. 172
[upraviť] Iné projekty
|
Slovenské pamiatky na zozname svetového dedičstva UNESCO |
|
| Kultúrne |
- Historické centrum mesta Banská Štiavnica a technické pamiatky okolia
- Levoča, Spišský hrad a pamiatky okolia (Levoča a dielo Majstra Pavla z Levoče, Spišský hrad, Spišská Kapitula, Spišské Podhradie, Žehra, Dreveník)
- Vlkolínec
- Bardejov mestská pamiatková rezervácia
- Drevené kostoly v slovenskej časti Karpát (Hervartov, Tvrdošín, Kežmarok, Leštiny, Hronsek - kostol a zvonica, Bodružal, Ladomirová, Ruská Bystrá)
|
|
|
| Prírodné |
- Jaskyne Aggteleckého krasu a Slovenského krasu1
- (prístupné: Dobšinská ľadová jaskyňa, Domica, Gombasecká jaskyňa, Krásnohorská jaskyňa, Silická ľadnica, Ochtinská aragonitová jaskyňa)
- (neprístupné: Diviačia priepasť, Drienovská jaskyňa, Hrušovská jaskyňa, Jasovská jaskyňa, Obrovská priepasť, jaskynný systém Skalistý potok - Kunia priepasť, Snežná diera, Zvonivá diera)
|
|
| 1 spolu s Maďarskom; 2 spolu s Ukrajinou / v tomto zozname sú iba pamiatky na území Slovenska |
|
|
Sprístupnené jaskyne Slovenska |
|
| Sprístupnené jaskyne |
|
|
| Turisticky a inak sprístupnené jaskyne |
|
|
| Verejnosti voľne prístupné jaskyne |
|
|
Slovensko
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Gombasecká jaskyňa
