Banská Štiavnica

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Svetové dedičstvo UNESCO
Súradnice: 48°27′29″S 18°53′47″V / 48.45806, 18.89639
Banská Štiavnica
mesto
Banska Stiavnica- pohlad z Katovej ulice.jpg
Pohľad z Katovej ulice
Štát Slovensko Slovensko
Región Banskobystrický
Okres Banská Štiavnica
Historický región Hont
Rieka Štiavnica
Nadmorská výška 621 m n. m.
Súradnice 48°27′29″S 18°53′47″V / 48.45806, 18.89639
Rozloha 46,368 km² (4 637 ha)
Obyvateľstvo 10 477 (31. 12. 2009)
Hustota 225,95 obyv./km²
1. pís. zmienka 1156
Primátor Nadežda Babiaková[1] (SMER, ĽS-HZDS, SNS)
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 969 01
Tel. predvoľba +421-45
ŠÚJ 516643
EČV BS
Lokalita svetového dedičstva UNESCO
Názov Historic Town of Banská Štiavnica and the Technical Monuments in its Vicinity
Typ pamiatky kultúrna
Rok 1993 (#17)
Číslo 618
Región Európa a Severná Amerika
Kritériá iv, v
Poloha mesta v rámci Slovenska
Poloha mesta v rámci Slovenska
Poloha mesta v rámci Slovenska
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
Wikimedia Commons: Banská Štiavnica
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: http://www.banskastiavnica.sk
Freemap.sk: mapa

Banská Štiavnica (nem. Schemnitz, maď. Selmecbánya) je mesto ležiace v Banskobystrickom kraji. V minulosti bola vďaka významnej ťažbe striebra známa aj ako strieborné mesto. V súčasnosti je mesto Banská Štiavnica zaradené do Svetového dedičstva UNESCO.

Obsah

[upraviť] Polohopis

Mesto Banská Štiavnica leží v centrálnej časti kaldery, ktorá vznikla zhruba pred 13,5 miliónmi rokov po sérii erupcií Štiavnického stratovulkánu v Panónskom mori, ktoré vytvorili okolie dnešného mesta nazývané Štiavnické vrchy v južnej časti stredného Slovenska[2], neďaleko ich najvyššieho vrchu Sitno (1 009 m n. m.).

V meste sa nachádzajú štyri mestské časti (Banky, Počúvadlianske jazero, Sitnianska, Štefultov), tri sídliská (Drieňová, Juh, Pod Kalváriou) a deväť osád (Bajtava, Drieňová, Goldfus, Jergištôlňa, Lintich, Šobov, Tereň, Vozárová, Košarisko) a časti Povrazník, Principlac, Špitálka.

Mestom preteká potok Štiavnička, ktorého takmer celý tok v meste sa nachádza pod zemským povrchom a na povrch sa dostáva až pri ulici Križovatka. V súčasnosti potok slúži ako kanalizačný zberač. Na území Banskej Štiavnice sa nachádza početné množstvo tajchov.

V blízkosti mesta sa nachádzajú obce Dekýš, Hodruša-Hámre, Banská Belá, Svätý Anton, Hronská Dúbrava, Sklené Teplice, Vyhne a mestá Zvolen, Žiar nad Hronom a Žarnovica.

[upraviť] Symboly mesta

  • Vlajkou mesta je modrá mariánska vlajka s bielym lemom a v strede so zástrihom, ktorý siaha do jednej tretiny vlajky. Pomer strán vlajky je 2:1 (dĺžka:šírka)[3].
  • Mestský erb znázorňuje baníckosť, pracovitosť a chránenosť mesta. Na modrom štíte sa nachádza strieborné jednovežové opevnenie s otvorenou bránou, ktoré bolo dôležité počas nájazdov biskupa Rozgoňa (Šimon Rozhanovský) a Ladislava Čecha z Levíc. Na erbe je tiež znázornené banícke a roľnícke náradie[4]. Na pečati mesta je zobrazené totožné opevnenie ako na erbe.

[upraviť] Dejiny

Námestie Svätej Trojice
Vnútorné nádvorie Starého zámku s badateľnými prvkami pôvodného kostola
Štôlňa Glanzenberg vedie popod centrum Banskej Štiavnice. V 18. a 19. storočí do štôlne fárali cisárske návštevy.

Územie mesta bolo osídlené Keltami už v 3. – 2. storočí pred n. l., ktorí tu ťažili zlato. Z roku 1156 je najstaršia písomná zmienka o meste, ktoré sa spomína ako terra banensium – zem baníkov. V 13. storočí do Banskej Štiavnice prišli osadníci z Tirolska a Saska, z roku 1217 je prvý písomný dôkaz o ťažbe striebra na území mesta, roku 1238 dostalo mesto mestské privilégiá a z roku 1275 pochádza prvá listina opatrená mestskou pečaťou. V roku 1442 zažilo mesto plienenie a vraždenie vojskami Šimona Rozgoňa, roku 1443 postihlo mesto ničivé zemetrasenie, po ktorom muselo byť mesto opäť vybudované. V 16. storočí prebralo mesto do svojich rúk ťažbu na území Banskej Štiavnice, v rokoch 1546 – 1559 bol prestavaný farský kostol na dnešný Starý zámok, ktorý slúžil ako protiturecká pevnosť, v rokoch 1564 – 1571 vybudovali Nový zámok ako protitureckú pevnosť. Roku 1627 bol v bani prvýkrát použitý pušný prach pri razení priekopu Daniel, v roku 1681 bola postavená Klopačka oznamujúca čas fárania. Po morovej epidémii z roku 1710 na základe prísahy predstaviteľov mesta postavili v Banskej Štiavnici morový stĺp, ktorý po barokovej prestavbe v rokoch 1759 až 1764 patrí medzi najväčšie trojičné stĺpy regiónu. Stĺp sa stal jednou z dominánt mesta. V roku 1735 bola v Banskej Štiavnici Samuelom Mikovínim založená prvá banská škola v Uhorsku, roku 1751 bola dokončená štiavnická Kalvária, výstavba ktorej bola inicovaná jezuitom Františkom Pergerom. V tom istom roku mesto navštívil František I. Lotrinský, manžel Márie Terézie. Roku 1763 v meste vznikla Vysoká banská škola, v roku 1770 premenovaná na akadémiu, prvá banská škola v Európe a najstaršia technická škola na svete. Jej prvý profesor bol Mikuláš Jacquin.

Od raného stredoveku banícke aktivity sprevádzalo úsilie o obnovu krajiny poškodzovanej intenzívnou banskou činnosťou. V rámci banskej školy už na pokyn Márie Terézie preto prebiehala aj výučba lesníctva, čo v 19. storočí vyústilo do zriadenia lesníckeho inštitútu a neskôr transformácie akadémie na Banícku a lesnícku akadémiu, pri budove ktorej vznikla významná botanická záhrada.

V 18. storočí bola Samuelom Mikovínim, Matejom Kornelom Hellom a Jozefom Karlom Hellom v okolí mesta vybudovaná sústava umelých vodných nádrží – tajchov, ktoré sa z pôvodného účelu podpory banských aktivít v 20. storočí stali významným faktorom turistiky a vodných športov. V roku 1878 bola dokončená voznická dedičná štôlňa v dĺžke okolo 16 km, ktorá slúžila na odvodňovanie baní. To všetko vytvorilo z regiónu mesta múzeum ekologických aktivít človeka.

V roku 1870 mesto získalo municipálne právo, čím sa vyňalo spod župy a bolo podriadené ministerstvu vnútra.

V júni roku 1919 do mesta prišla Maďarská červená armáda – v tom istom roku 1919 bola Banícka a lesnícka akadémia presťahovaná do maďarského mesta Šopron.

V rokoch 1923 – 1960 malo mesto štatút okresného mesta; tento štatút mu bol obnovený roku 1996. 28. októbra 1948 bola do prevádzky uvedená zmodernizovaná Železničná trať Hronská Dúbrava – Banská Štiavnica, („Trať mládeže“), ktorá nahradila pôvodnú úzkokoľajku („Štiavnická Anča“) prevádzkovanú od r. 1873.

11. decembra 1993 bolo mesto zapísané na Zoznam svetového dedičstva UNESCO, roku 2001 bola po meste pomenovaná planétka (22185) Štiavnica.

Počas Salamandrových dní v rokoch 2002 a 2006 navštívili mesto prezidenti Rudolf Schuster a Ivan Gašparovič.

[upraviť] Kultúra

Napriek dlhej divadelnej tradícii mesto dodnes nemá stálu divadelnú scénu. V meste funguje divadelný súbor Základnej umeleckej školy, občianske združenie Priatelia Thálie združujúce štiavnických ochotníkov a súbor Všetci musia.V meste pôsobí Slovenské banské múzeum, pod ktoré spadajú múzeá Banské múzeum v prírode, Starý zámok, Nový zámok, Berggericht – mineralogická expozícia, Galéria Jozefa Kollára, Kammerhof – baníctvo na Slovensku, Štôlňa Glanzenberg a Fritzov dom, kde sa nachádza aj mestský archív.

Medzi známych amatérskych alebo profesionálnych hudobníkov patria: KVK 2, Tramontana, Hologram, Padlášový utorok, Ema Drgoňová, Michal Pigoš, Jozef Klimko, Pavol Kružlic. Z Banskej Štiavnice pochádza finalistka súťaže Slovensko hľadá Superstar Zdenka Predná.

[upraviť] Pravidelné podujatia

V Banskej Štiavnici sa koná niekoľko regionálne i celoslovensky významných podujatí. Salamandrové dni sa konajú pravidelne druhý septembrový týždeň. Súčasťou podujatia je Salamandrový sprievod, ktorý zobrazuje život banského mesta a jeho najznámejších postavičiek. Ďalšími pravidelnými podujatiami sú Živé šachy Animatus Lusus, Noc na Starom Zámku, Nezabudnuté remeslá, Festival remesla, kumštu a zábavy, Filmový festival Štyri živly, Hudobný festival Jazznica, Festival Cap á l´Est, Beh ústavy, Beh trate mládeže. Od roku 2000 sa v Banskej Štiavnici každoročne na prelome júla a augusta koná Festival peknej hudby, ktorý publiku v štiavnických historických priestoroch (kostoly, Starý uámok)a v okolí (Kaštieľ v Sv. Antone, Sklené Teplice)ponúka programy s prezentáciou slovenských a zahraničných koncertných umelcov, súborov a zoskupení. Súčasťou festivalu býva aj expozícia výtvarných prác slovenských umelcov. Od roku 2009 pôsobí v objekte banskoštiavnickej železničnej stanice rezidenčné centrum Banská St a nica Contemporary, ktoré sa stáva prechodným domovom profesionálnych umelcov zo Slovenska a zahraničia v rámci programu artists in residence. Iniciátorom centra je slovenský výtvarník, držiteľ ceny Oskára Čepana a ceny Strabag Art Award za rok 2011 Svätopluk Mikyta.

[upraviť] Architektúra

V meste sa nachádza niekoľko významných, najmä sakrálnych stavieb. Medzi najvýznamnejšie patria:

Medzi najdôležitejšie pomníky Banskej Štiavnice patria Súsošie Svätej Trojice, Súsošie Panny Márie, Pomník Andreja Kmeťa, Busta Andreja Sládkoviča v Botanickej záhrade a Pomník padlých hrdinov. Medzi známe mestské parky patrí Botanická záhrada, Kalvária a Park na križovatke.

[upraviť] Hospodárstvo a infraštruktúra

[upraviť] Doprava

Do cestnej siete je mesto priamo napojené cestami II. triedy číslo 524 a 525 a niekoľkými cestami III. triedy, neďaleko sa nachádza rýchlostná cesta R1, v budúcnosti budú v blízkosti mesta dobudované rýchlostné cesty rýchlostná cesta R3 a rýchlostná cesta R7. V meste tiež končí železničná trať číslo 154 z Hronskej Dúbravy, nazývaná aj Trať mládeže. V meste tiež premávajú mestské autobusové linky, ktoré dopĺňajú prímestské linky.

[upraviť] Školstvo

Zmienku o prvej organizovanej forme výučby (banských odborníkov) nachádzame v Banskej Štiavnici už v roku 1605[5]. Po slávnej histórii Banskej (a neskôr aj lesníckej) akadémie sa dnes v meste nachádzajú ZŠ Jozefa Horáka, Jozefa Kollára, Cirkevná ZŠ sv. Františka Assiského, Gymnázium Andreja Kmeťa, Katolícke gymnázium sv. Františka Assiského, Stredná priemyselná škola Samuela Mikovíniho,Stredná lesnícka škola, Združená stredná škola obchodu a služieb a Súkromná hotelová akadémia. V Banskej Štiavnici je tiež detašované pracovisko Fakulty architektúry Slovenskej technickej univerzity.

[upraviť] Osobnosti

Medzi najvýznamnejšie osobnosti mesta Banská Štiavnica patria:

[upraviť] Partnerské mestá

Banská Štiavnica úzko spolupracuje s týmito zahraničnými mestami.[6]

[upraviť] Galéria

Panoráma mesta
Panoráma mesta

  • Evanjelický kostol

  • Stropná výzdoba kalvárie

  • Veža Starého zámku

  • Pohľad na Piargskú bránu a Nový zámok

  • Pohľad na staré mesto

  • Radnica a kostol sv. Kataríny

  • Nový zámok

  • Nádvorie Starého zámku

  • Letecká fotografia

  • Letecká fotografia

  • Letecká fotografia

[upraviť] Pozri aj

[upraviť] Iné projekty

[upraviť] Referencie

  1. ↑ Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : Štatistický úrad Slovenskej republiky, rev. 2010-11-28. Nadežda Babiaková je v zozname. Dostupné online.
  2. ↑ GEOPARK Banská Štiavnica http://banskastiavnica.geopark.sk/index.php/item/stiavnicky-stratovulkan
  3. ↑ Vlajka mesta
  4. ↑ Mestský znak
  5. ↑ SPŠ S. Mikovíniho http://www.mikovini.sk/Historia.html
  6. ↑ Partnerské mestá [online]. mesto Banská Štiavnica, [cit. 2011-01-26]. Dostupné online.

[upraviť] Zdroje

[upraviť] Externé odkazy

z • d • u
Mestá a obce okresu Banská Štiavnica (1 + 14)
Mestá

Banská Štiavnica
Obce
z • d • u
Pamiatkové rezervácie na Slovensku
Mestské pamiatkové
rezervácie		 Vlkolínec
Pamiatkové rezervácie
ľudovej architektúry
Zdroj: „http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Bansk%C3%A1_%C5%A0tiavnica&oldid=4203679“
Osobné nástroje
Menné priestory
Varianty
Operácie
Navigácia
Tlačiť/exportovať
Nástroje
V iných jazykoch