Kežmarok

Kežmarok
mesto
Nový evanjelický kostol
Erb
Štát	Slovensko
Región	Prešovský
Okres	Kežmarok
Historický región	Spiš
Nadmorská výška	626 m n. m.
Súradnice	49°08′01″S 20°25′35″V
Rozloha	24,831 km² (2 483 ha)
Obyvateľstvo	16 552 (31. 12. 2010)
Hustota	666,59 obyv./km²
Prvá písomná zmienka	1251
Primátor	Ing. Igor Šajtlava (NEKA)
Časové pásmo	SEČ (UTC+1)
- letný čas	SELČ (UTC+2)
PSČ	060 01
Telefónna predvoľba	+421-52
ŠÚJ	523585
EČV	KK
Poloha mesta v rámci Slovenska
Poloha v rámci Prešovkého kraja
Wikimedia Commons: Kežmarok
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: http://www.kezmarok.sk
Freemap.sk: mapa

Radnica

Kežmarok (maď. Kesmárk, nem. Käsmark) je mesto ležiace pod Vysokými Tatrami v Prešovskom kraji. Je centrom tradičného regiónu Spiš.

Polohopis

Kežmarok patrí do okresu, ktorý je mierne teplý, mierne vlhký, zima je studená. Leží v zrážkovom tieni. Podložie tvoria prevažne spraše, štvrtohorné usadeniny nív riek Poprad a Ľubica, pieskovce. Prevažujúce pôdne typy sú stredne ťažké hlinité hnedozeme, nivné pôdy a lužné pôdy. Ťaží sa tu pieskovec pod Jeruzalemským vrchom, tehliarska hlina v oblasti potoka Biela voda

Rozloha katastra je 839,5 km². Sú v ňom zastúpené smrekové lesy (pôvodne bukové) s prevažujúcim porastom: smrek, borovica, smrekovec, borovica čierna, javor, jarabina, vŕba, krovie. Nachádzajú sa tu tieto vzácne a chránené druhy rastlín: Snežienka jarná, Šafran spišský, poniklec, veternica hájna a živočíšstvo: sýkorka a drozd, zajac, srnčia zver, diviačia zver, veverica, líška.

Ulice

Bardejovská, Baštová, Biela voda, Cintorínska, Dr. Alexandra, Dr. D. Fischera, Fraňa Kráľa, Garbiarska, Gaštanová, gen. Štefánika, Hlavné námestie, Hradné námestie, Hradská cesta, Huncovská, Hviezdoslava, Ivana Stodolu, J. Záborského, Jakuba Kraya, Jána Chalupku, Južná, Kamenná baňa, Karola Kuzmányho, Komenského, Kostolné námestie, Košická, Krvavé pole, Kukučínova, Kušnierska brána, Lanškrounská, Levočská, Ľubická cesta, Martina Lányiho, Michalská, Možiarska, Mučeníkov, Nábrežná, Nad traťou, Nižná brána, Nová,Obrancov mieru, P.J.Šafárika, Petržalská, Pod lesom, Pod traťou, Poľná, Pradiareň, Pri zastávke, Priekopa, Rázusova, Severná, Sihoť, Slavkovská, Starý trh, Strelnica, Suchá hora, Štúrova, Tatranská, Teheľňa, Toporcerova, Továrenská, Trhovište, Tvarožnianska, Vyšný mlyn, Záhradná, Zochova,Weilburská

Vodné toky

• rieka Poprad s prítokmi:
  • Slavkovský jarok zľava
  • Vrbovský potok sprava
  • Stránsky potok zľava
  • Ľubica sprava, do nej:
    • Ľubička sprava
    • Tvarožniansky potok zľava
  • Kežmarská Biela voda zľava
  • Hlboká voda zľava

Dejiny

Kežmarok vznikol v 13. storočí spojením troch osád - slovenskej rybárskej osady, osady kráľovských pohraničných strážcov a nemeckej osady. Územie mesta však bolo osídlené už v kamennej dobe. Sú tu bohaté nálezy z bronzovej a železnej doby, sídlisko z laténskej a rímskej doby, slovanské sídlisko a základy sakrálnej stavby z 12. – 13. storočia.

Prvá písomná zmienka o Kežmarku pochádza z roku 1251 v darovacej listine kráľa Bela IV.. Mesto získalo mestské výsady v roku 1269. V roku 1380 sa stalo slobodným kráľovským mestom. Ako slobodné mesto získalo viaceré hospodárske i politické privilégiá - napr. právo dvoch výročných trhov (1419), sporné právo skladu (1435), právo meča (1438) a právo používať erb v roku 1463. Ten sa až do dnešných dní veľmi nezmenil.

Výhodná poloha mesta pri dôležitých obchodných cestách, spájajúcich Orient so severom Európy, urýchlila jeho hospodársky rozvoj. Kežmarok bol i počas minulých storočí veľmi živým mestom. V 15. - 19. storočí tu pracovalo 40 remeselníckych spoločenstiev - cechov. Po celej Európe preslávili Kežmarok farbiari, stolári, tkáči, súkenníci, ihlári a zlatníci.

Súčasťou histórie mesta boli časté boje - v Kežmarskom chotári sa odohralo celkove trinásť vojen - jedna vyše storočná s blízkou Levočou o právo skladu a druhá takmer 250-ročná, ktorú viedlo mesto s vlastným hradom. Do histórie mesta sa významne zapísali aj Rákociho protihabsburské povstania, kedy o Kežmarok zápasili dve silné skupiny miestodržiteľov krajiny.

Aj v súčasnosti patrí Kežmarok k najväčším a najkrajším spišským mestám. V meste žije cca 17 500 obyvateľov.

Názov mesta

Prvý písomný prameň z roku 1251 hovorí o Kežmarku ako o Villa (Saxonum aput Ecclesiam) Sancte Elisabeth. V roku 1269 dostalo mesto mestské práva a s nimi tiež meno Käsmarkt (neskôr Käsmark/Kesmark a niekedy chybne Kaisermarkt). Slovenské a maďarské označenie mesta pochádza z nemeckej formy.

Pôvodné názvy mesta

Caseoforum (1361), Forum Casaeorum (1307), Forum Caseonum (1301), Forum Caseorum (1329), Kasmark (1269), Kazmarc villa (1270), Kaymarc (1270), Kayssmark (1288), Käszmark (1269), Kesemark (1369), Kesmarck (1392), Kesmarco (1338), Kesmarg (1294), Kesmark (1269, 1270, 1294), Kezmarc (1329, 1330), Kezmark (1294), Keysmarch (1272), Keyssmarkh (1269), Késmark (1288), Kismark (1294), Kissmark (1294), Kiszmark (1293), Kümark (1294)

Obyvateľstvo

• Počet obyvateľov: 17 241
• Muži: 8324, Ženy: 8917
• Roky: 12 - 25 = 4061, 25 - 40 = 3964, 40 a viac = 6730
• Hustota: 705 obyvateľov na 1 km²
• Produktívny vek: 10 350 obyvateľov je v produktívnom veku, čo je 60 % populácie
• Podľa zamestnania: Priemysel a výroba = 38 %, Obchod a služby = 28 %, Administratíva, banky = 9 %, Školy = 8 %, Zdravotníctvo = 4 %

Národnostné zloženie obyvateľstva podľa sčítania ľudu z roku 2001:

• Slováci 95,21%
• Rómovia 1,59%
• Česi 0,83%
• Nemci 0,43%
• a iní

Náboženské zloženie obyvateľstva podľa sčítania ľudu z roku 2001:

• rímskokatolíci 77,50%
• evanjelici a.v. 4,82%
• gréckokatolíci 2,63%
• pravoslávni 0,40%
• a iní

Kultúra a zaujímavosti

Množstvo kultúrno - historických pamiatok a priaznivé prírodné podmienky poskytujú dobrý základ pre rozvoj cestovného ruchu. V Kežmarku je možnosť ubytovania v dvoch hoteloch, viacerých penziónoch a v súkromí. V Kežmarku pôsobia detské folklórne súbory Goralik a Maguráčik a viac ako 50 rokov folklórny súbor MAGURA.

Stavby

Vyše sedem storočí existencie Kežmarku poznačilo i jeho architektúru, ktorá počnúc románskym slohom obsahuje každý stavebný štýl. Za povšimnutie stojí neskorogotická bazilika Povýšenia sv. Kríža, z roku 1498, ktorá patrí svojimi rozmermi medzi najväčšie na Spiši. Pred kostolom sv. Kríža je samostatne stojaca veža - Zvonica. Pokladá sa za najstaršiu renesančnú zvonicu na Slovensku. Je tu tiež rímskokatolícky kostol Navštívenia Panny Márie z roku 1772 a tiež kaplnky Božského Spasiteľa, sv. Jána Nepomuckého a kaplnka sv. Kríža.

Kežmarok nie je len historickým mestom. Toto mesto je otvorené aj na výstavbu nových budov. Dôkazom toho je Kláštor Redemptoristiek, ktorý stojí na Hradnom vrchu. Stavba kontemplatívneho kláštora bola dokončená v roku 2005.

Kežmarské domy sa podobali ako vajce vajcu - odlišovali sa iba v tom, že menšie patrili remeselníkom a väčšie úradníkom, doktorom, obchodníkom.

Knižnice

Reduta

• Mestská knižnica Kežmarok sídli v budove Reduty a nachádza sa v nej odhadom 50 000 zväzkov kníh. Vznikla v roku 1945, ako knižnica spolku Katolícky kruh, v roku 1952 sa stala okresnou knižnicou a od roku 1953 je mestskou knižnicou. Knižnica má bohatý výber beletrie aj náučnej literatúry.
• Lyceálna knižnica je historickou knižnicou evanjelickej cirkvi, má vyše 150 000 zväzkov historických kníh, mnohé sú jedinými exemplármi na Slovensku.

Pamiatky

V roku 1950 bolo historické jadro Kežmarku vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu. Na Slovensku je ich osemnásť. Evanjelický drevený artikulárny kostol a Evanjelické lýceum (s jednou z najväčších historických školských knižníc v strednej Európe) sa stali r.1985 národným kultúrnymi pamiatkami.

• Evanjelický artikulárny kostol - bol 7. júla 2008 na 32. zasadnutí výboru UNESCO v kanadskom Quebecu zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO
• Neskorogotický hrad a mestské opevnenie (15. storočie)
• rímskokatolícky kostol Bazilika minor sv. Kríža (1444-1498)
• klasicistická Radnica (postavená v roku 1461, prestavaná v roku 1799)
• Evanjelické lýceum
• Kostol Najsvätejšej Trojice
• Nový evanjelický kostol
• Kostol Navštívenia Panny Márie, bývalý kostol rehole paulínov z r. 1747 – 1772
• Reduta

Šport

Turisti a cyklisti majú možnosť absolvovať výlety v okolí Kežmarku, alebo do blízkych Vysokých Tatier. V letnej sezóne je otvorené mestské kúpalisko (nefunguje) a tenisové kurty. V zimnej sezóne je možné si zalyžovať na dvoch zjazdovkách pri hoteli Štart. Každoročne sa konajú turnaje vo volejbale, šachu, atletike, futbale, lukostreľbe a mestský maratón. Mesto sa zapojilo aj do medzinárodnej akcie Challenge Day. V meste pôsobí hokejový klub prvej hokejovej ligy, MHK Kežmarok Hawks.

Pravidelné podujatia

V roku 1991 bola obnovená tradícia výročných trhov. V lete sa koná známe Európske ľudové remeslo (EĽRO) a v zime Vianočný trh.

Hospodárstvo a infraštruktúra

• Pôdohospodárstvo: orná pôda sa využíva na pestovanie obilnín, okopanín, krmovín, repky olejnej, trávnaté porasty, záhrady
• Živočíšna výroba: chov dobytka, ošípaných, hydiny
• Lesné a vodné hospodárstvo: 532 ha : 448 ha lesy hospodárske a 84 ha lesy osobitného určenia. Využívajú sa na ťažbu dreva, rekreáciu.
• Zdroj pitnej vody: potok Biela voda, vodojem Suchá hora, studne, vodojem na svahu Jeruzalemského vrchu

Osobnosti

• prof. MUDr. Vojtech Alexander - slovenský lekár a fyzik
• Dr. Nora Baráthová - spisovateľka
• Ľuboš Bartečko - hokejista
• Daniel Fischer - slovenský prírodovedec a lekár
• Jana Gantnerová - zjazdové lyžovanie
• Zuzana Hagarová - šach
• Friedrich Hazslinszky - prírodovedec
• Juraj Herz - slovenský herec a režisér, predstaviteľ Československej novej vlny
• Richard Jasovský - hokejista
• Ladislav Kulanga - rekordman tatranských nosičov
• Martin Legutký - nepočujúci zjazdár v kategórii telesne postihnutých
• Adela Pitoňáková - šach
• Imrich Thököly - vodca protihabsburgského povstania, kráľ Horno Uhorska a Sedmohradska
• Paul Kray von Krajova - rakúsky generál a vojvodca

Partnerské mestá

• Lanškroun, Česko
• Příbram, Česko
• Lesneven, Francúzsko
• Kupiškis, Litva
• Hajdúszoboszló, Maďarsko
• Weilburg, Nemecko
• Bochnia, Poľsko
• Gliwice, Poľsko
• Nowy Targ, Poľsko
• Zgierz, Poľsko

Vzdušná fotografia

• 
• 

Pozri aj

• Zoznam ulíc a námestí v Kežmarku

Iné projekty

• Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kežmarok

Externé odkazy

• www.kezmarok.sk
• www.kezmarok.net
• Kežmarok z vtáčej perspektívy - video