Slovenský raj

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Slovenský raj
pohorie
Prielom Hornádu 1.jpg
Štát Slovensko Slovensko
Regióny Prešovský, Košický
Okresy Poprad, Spišská Nová Ves
Časť Fatransko-tatranská oblasť
Hranice Nízke Tatry, Volovské vrchy, Hornádska kotlina
Najvyšší bod Ondrejisko
 - výška 1 270 m n. m.
Najnižší bod rieka Hornád
 - výška 466 m n. m.
Rozloha 210 km² (21 000 ha)
Geologické zloženie tatrikum, fatrikum
Poloha pohoria na Slovensku
Poloha pohoria na Slovensku
Wikimedia Commons: Slovenský raj
Hornád
pohľad z Tomášovského výhľadu do doliny Bieleho potoka
Veľký vodopád v rokline Piecky
Schéma roklín Slovenského raja

Slovenský raj je horské pásmo na východnom Slovensku v oblasti Spiša. Je považovaný za jednu z najkrajších prírodných oblastí Slovenska. Z geomorfologického hľadiska leží v severovýchodnej časti Slovenského Rudohoria a juhovýchodnej časti Fatransko-tatranskej oblasti. Oblasti horského pásma Slovenského raja chráni Národný park Slovenský raj, ktorý je jedným z deviatich národných parkov na Slovensku.

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Je charakteristický členitým terénom - roklinami, potokmi s vodopádmi a krasovými formami, ktoré sú pre turistov sprístupnené formou chodníkov, v náročnejších častiach aj technickými pomôckami.

Slovenský raj má rozlohu asi 210 km² na území okresov Spišská Nová Ves, Poprad a Rožňava. Pretekajú ním rieky Hornád a Hnilec. Lesy pokrývajú až 90% územia parku, ide najmä o jedľovo-bukové lesy, dealpínske lesy ale aj zmiešané lesy. Najvyšší vrch je Ondrejisko (1 270 m n. m.), najnižším miestom je koryto Hornádu (466 m n. m.).

Geológia a geomorfológia[upraviť | upraviť zdroj]

Slovenský raj je geomorfologicky súčasťou Spišsko-gemerského krasu a geologicky je súčasťou gemerského pásma (gemerikum). Časť Slovenského raja buduje severogemerické synklinórium, z juhu a juhovýchodu ho ohraničuje Muránsky zlom. Okraj synklinória budujú verfénske vrstvy (spodný trias), vrstvy pestrých bridlíc a asi 150 až 300 m hrubé súvrstvia guttensteinských a wettersteinských vápencov a dolomitov. Tieto karbonáty budujú planiny Glacu a Geráv a ďalších. Miestami sú zachované soľné brekcie a paleogénne bazálne zlepence.[1] Pomenovanie Slovenský raj sa začalo používať v roku 1921.

Reliéf[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Krasové planiny — Glac, Geravy, Lipovec, Skala, Pelc
  2. Prechodný typ — vápencové komplexy zvrásnené do štruktúr, dolomity, verfénske vrstvy, aniské bridlice
  3. Normálny typ — verfénske vrstvy, kryštalinikum, menšia členitosť

Pôdy[upraviť | upraviť zdroj]

  1. na vápencoch a dolomitochrendziny
  2. sprašové hliny — hnedé lesné pôdy niekde illimerizované
  3. na pestrých verfénskych vrstvách — hnedé lesné pôdy
  4. alúviá — štvrtohorné nánosy pri vodných tokoch rôzneho zloženia

Klíma[upraviť | upraviť zdroj]

Územie patrí medzi mierne teplé a mierne vlhké. Členitosť terénu spôsobuje prítomnosť inverzií. Priemerné ročné teploty sú 4-6 °C. Najviac zrážok je v júni, najmenej vo februári. Najteplejší mesiac je júl (16-17 ˚C), najchladnejší január (-5 až -6 ˚C).

Najkrajšie obdobie s najstálejším počasím je koncom leta a začiatkom jesene.

Významné vrcholy[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam vrcholov v Slovenskom raji
  • Ondrejisko (1 270 m n. m.)
  • Javorina (1 186 m n. m.)
  • Honzovské (1 172 m n. m.)
  • Havrania skala (1 153 m n. m.)
  • Vahan (1 139 m n. m.)
  • Popová (1 099 m n. m.)
  • Barbolica (1 013 m n. m.)

Kaňony, tiesňavy, rokliny, doliny[upraviť | upraviť zdroj]

  • Biela dolina-Piecky
  • Čierna dolina
  • Kláštorská roklina
  • Kyseľ
  • Malý Sokol (nie je sprístupnený verejnosti)
  • Prielom Hornádu (najdlhšia)
  • Sokolia dolina (najpríkrejšia)
  • Stratenský kaňon
  • Suchá Belá (najnavštevovanejšia)
  • Veľký Sokol
  • Tiesňavy
  • Zadná diera
  • Zejmarská roklina
  • Zelená roklina

Vodopády Slovenského raja[upraviť | upraviť zdroj]

V roklinách a tiesňavách Slovenského raja je množstvo vodopádov, od malých až po vysoké niekoľko desiatok metrov. Medzi najznámejšie a najkrajšie patria:

  • Závojový vodopád (Sokolia dolina): 75 m
  • Obrovský vodopád (Kyseľ): 60 m
  • Karolinyho vodopád (Kyseľ): 25 m
  • Kaplnkový vodopád (Kyseľ): 15 m
  • Okienkový vodopád (Suchá Belá): 15 m
  • Misové vodopády (Suchá Belá): 29 m
  • Veľký vodopád (Piecky): 12 m
  • Bočný vodopád (Suchá Belá): 12 m
  • Terasový vodopád (Piecky): 10 m
  • Korytový vodopád (Suchá belá): 10 m

Vodné plochy[upraviť | upraviť zdroj]

Jaskyne[upraviť | upraviť zdroj]

V Slovenskom raji je bohato vyvinutý podzemný kras a nachádza sa v ňom už 436 jaskýň. Zo 69 doteraz preskúmaných jaskýň na území parku je verejnosti prístupná len Dobšinská ľadová jaskyňa. Na túto jaskyňu nadväzuje Stratenská jaskyňa, ktorá je však verejnosti neprístupná. Ďalšími známejšími jaskyňami sú:

  • Medvedia jaskyňa
  • Čertova jaskyňa
  • Duffart
  • Kláštorská jaskyňa
  • Dlhá jaskyňa
  • Jaskyňa nad Košiarom
  • Jaskyňa na Skale
  • Kešelova diera
  • Ružová jaskyňa
  • Vlčia jaskyňa

Fauna a flóra[upraviť | upraviť zdroj]

Lesy popretkávané dolinami a neprístupnými tiesňavami vytvárajú dokonalé podmienky pre zachovanie množstva ohrozených druhov vtáctva, zveri a rastlín. V Slovenskom raji nájdeme vlka (Canis lupus), rysa (Lynx lynx), líšku (Vulpes vulpes), lesnú kunu (Martes martes), orla skalného (Aquila chrysaetus), jastraba (Accipiter sp.), myšiaka hôrneho (Buteo buteo) a severského (Buteo lagopus), viacero druhov sokolov (Falco sp.), ale aj v roku 1963 umelo vypustený alpský poddruh kamzíka vrchovského (Rupicapra rupicapra alpina L.).

V potokoch a vodných nádržiach žijú rôzne pôvodné druhy ako napríklad pstruh dúhový (Oncorhynchus mykiss), rak riečny (Astacus astacus), salamandra škvrnitá (Salamandra salamandra) a iné.

V kaňonoch a tiesňavách sa zachovali pôvodné zmiešané lesy, v chladných roklinách rastie tis obyčajný (Taxus baccata). Na skalách a bralách rastú rôzne teplomilné rastliny, na lúkach lúčne a v roklinách a tiesňavách nájdeme aj chladnomilné druhy rastlín.

Turistické trasy[upraviť | upraviť zdroj]

Východiská trás[upraviť | upraviť zdroj]

Čingov (494 m n. m.)[upraviť | upraviť zdroj]

Pohľad na Čingov zo Soviej skaly

Najstaršie a najväčšie turistické centrum v oblasti. Nachádza sa v údolí Hornádu medzi vrchom Čingová (665 m n. m.) a výbežkami Ludmanky (527 m n. m.). Je východiskom náročnejších túr do centrálnej časti Slovenského Raja. Prístup je z cesty Spišský Štvrtok-Spišská Nová Ves ale aj zo Spišských Tomášoviec.

Okolie: Spišské Tomášovce, Smižany, Spišská Nová Ves, Prielom Hornádu, Kláštorisko, Sovia Skala, Tomášovský výhľad.

Dedinky (790 m n. m.)[upraviť | upraviť zdroj]

Dedinky a Palcmanská Maša
Palcmanská Maša

Obec Dedinky vznikla roku 1933 spojením dvoch menších obcí - Štefanovce a Imrichovce. Dedinky ležia v údolí rieky Hnilec, nad priehradou Palcmanská Maša, ktorá patrí k najchladnejším na Slovensku.

Nad Dedinkami je planina Geravy, na ktorú sa dá vyviesť sedačkovou lanovkou. Odtiaľ vedú turistické chodníky, po ktorých sa dá dostať takmer do každej časti Slovenského raja.

V obci je možné sa ubytovať buď v hoteli alebo na privátoch.

Počas zimnej sezóny sa dá v obci aj lyžovať, lyžiarske svahy s vlekmi sú určené skôr pre nenáročných lyžiarov.

Dobšinská Ľadová Jaskyňa (855 m n. m.)[upraviť | upraviť zdroj]

Dobšinská ľadová jaskyňa je osada patriaca do obce Stratená v údolí rieky Hnilec. V obci začína Stratenská dolina s kaňonom rieky Hnilec končiacim za Stratenskou pílou v priehrade Palcmanská Maša.

Osada leží pri rovnomennej jaskyni vyhlásenej za národnú prírodnú pamiatku roku 1964. Jaskyňa je dlhá 1232 metrov, výzdoba jaskyne je tvorená ľadom. Jaskyňa svojím charakterom zaľadnenia patrí medzi najvýznamnejšie na svete. Jaskyňa je otvorená od polovice mája do konca septembra,denne okrem pondelkov. Verejnosti je prístupných 475 metrov s prevýšením 43 metrov, prehliadka trvá 40 minút.

Geravy[upraviť | upraviť zdroj]

Zachovalá vápencová plošina, leží na nej množstvo krasových útvarov. Geravy sú súborom horských lúk a polian obklúčených lesmi. Geravy sú prístupné z Dediniek sedačkovou lanovkou. Po Glackej ceste sú z Geráv prístupné takmer všetky oblasti Slovenského raja. Nachádzajú sa tu tiež neupravované bežecké trate. Voľakedy tu bol taktiež malý lyžiarsky vlek, avšak na protest ochranárov musel byť neskôr demontovaný.

Kláštorisko (790 m n. m.)[upraviť | upraviť zdroj]

Súčasnosť na Kláštorisku

Kláštorisko je popri Čingove a Podlesku ďalšie známe stredisko na severe Slovenského raja. Na Kláštorisko vedie množstvo turistických chodníkov z Podlesku cez rokliny Suchá Belá, Kyseľ, Prielom Hornádu, z Čingova ale dá sa naň dostať prakticky z každej časti Slovenského raja.

Na Kláštorisku je vybudované turistické centrum s reštauráciou, chatami a penziónom.

Zrúcaniny kartuziánskeho kláštora

Na Kláštorisku sa nachádzajú zrúcaniny kartuziánskeho kláštora, vybudovaného v 13. storočí (zakladacia listina z 12. decembra 1299). Kláštor bol v (?)13. storočí útočiskom obyvateľov pred útočiacimi tatárskymi hordami. V súčasnosti je kláštor v rekonštrukcii, každoročne koncom augusta sa na ňom konajú odpustové slávnosti.

Mlynky (739 m n. m.)[upraviť | upraviť zdroj]

Obec Mlynky bola vytvorená z bývalých baníckych osád: Biele Vody, Havrania Dolina, Mlynky, Palcmanská Maša, Prostredný Hámor, Rakovec a Sykavka. V rokoch 1931-1933 učil v Bielej Vode Ján Nálepka, po ktorom sú pomenované vodopády v Zejmarskej rokline.

Mlynky sú najvýznamnejším strediskom zimných športov v Slovenskom raji. Na svahoch Kruhovej sú tri lyžiarske vleky a viaceré zjazdové trate rôznej náročnosti, v okolí Bielej Vody sú vybudované bežecké trate.

Turistické chodníky vedú do Zejmarskej rokliny a na Geravy odkiaľ sú prístupné všetky ostatné turistické oblasti Slovenského raja.

Podlesok (542 m n. m.)[upraviť | upraviť zdroj]

Centrum v údolí Veľkej Bielej Vody od ústia Suchej Belej po ústie Veľkej Bielej vody do Hornádu (Hrdlo Hornádu). Prístup zo Spišského Štvrtka (14 km).

Okolie: Betlanovce, Spišský Štiavnik, Hrabušice, Spišský Štvrtok, Dravce, tiesňavy Suchá Belá, Piecky, údolie Veľkej Bielej vody, Prielom Hornádu.

Spišská Nová Ves (458 m n. m.)[upraviť | upraviť zdroj]

Okresné mesto v mieste, kde rieka Hornád opúšťa Slovenský raj. Mesto má hotelové ubytovanie.

Okolie: Levoča, Spišské Vlachy, Spišské Podhradie, Dreveník, Markušovce, Čingov, Smižany. Novoveská Huta je východiskom trás do severovýchodnej časti Slovenského raja.

Stratená[upraviť | upraviť zdroj]

Stratenská píla

Obec v údolí rieky Hnilec, v minulosti banícka osada. V obci možnosť ubytovania v hoteli, penziónoch a na privátoch. Z obce vedie turistický chodník na vrchol Havrania skala, do Dediniek, cez Tiesňavy pod Hanesovou do Dobšinskej ľadovej jaskyne. V okolí obce leží prírodná rezervácia Stratená so Stratenskou dolinou.

Chránené územia v Slovenskom raji[upraviť | upraviť zdroj]

Národné prírodné rezervácie[upraviť | upraviť zdroj]

  • Holý kameň
  • Kyseľ
  • Piecky
  • Prielom Hornádu
  • Sokol
  • Stratená
  • Suchá Belá
  • Tri kopce
  • Vernárska tiesňava
  • Zejmarská roklina

Prírodné rezervácie[upraviť | upraviť zdroj]

  • Barbolica
  • Čingovské hradisko
  • Hranovnické pleso
  • Kocúrová (štúdium rastu a prirodzenej obnovy stromov)
  • Malé Zajfy
  • Mokrá
  • Muráň
  • Ostrá skala
  • Vyšná Roveň

Národné prírodné pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Chránený areál[upraviť | upraviť zdroj]

  • Knola

Osady na území parku[upraviť | upraviť zdroj]

Na území národného parku ležia nasledovné dediny a osady:

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Vladár, J. a kolektív, 1981; Encyklopédia Slovenska V. zväzok R- Š. Veda, Bratislava, s. 488

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]