Salamandra škvrnitá

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Salamandra škvrnitá
Salamandra salamandra MHNT 1.jpg
Vyhynutý Vyhynutý Vyhynutý vo voľnej prírode Kriticky ohrozený Ohrozený Zraniteľný Takmer ohrozený Ohrozený Najmenej ohrozený Najmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
Nadtrieda (superclassis) Čeľustnatce Gnathostomata
Stupeň Štvornožce Tetrapoda
Trieda (classis) Obojživelníky Amphibia
Rad (ordo) Mlokotvaré Urodela
Čeľaď (familia) Salamandrovité Salamandridae
Rod (genus) Salamandra
Druh (species) Salamandra škvrnitá Salamandra salamandra
Vedecký názov
Salamandra salamandra
Linnaeus, 1758
Synonymá:
Salamandra maculosa (Laurenti, 1768)
SalamandraSalamandraMap.png
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Salamandra škvrnitá (Salamandra salamandra) je stredne veľký druh obojživelníka z čeľade salamandrovité (Salamandridae). Je to najrozšírenejší európsky zástupca čeľade rozšírený v Západnej Ázii, juhozápadnej Afrike a najmä v Južnej a Strednej časti Európy.

Najčastejšie sa zdržiavajú v blízkosti čistých lesných potôčikov a studničiek, kde sa rozmnožujú. Potravou sú im najmä dážďovky, mäkkýše alebo hmyz, ktoré lovia za súmraku a v noci.

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Salamandra škvrnitá je robustný obojživelník s krátkymi končatinami, pomerne dlhým a silným chvostom a malou hlavou so zaguľatenou tlamou a vypuklými očami. Veľkosť i sfarbenie sa výrazne mení podľa niekoľkých poddruhov (pozri nižšie). Dospelý jedinec je dlhý 18 – 28 cm. Najčastejšie sa objavujú salamandry s čierno sfarbeným telom so žltými škvrnami alebo pruhmi. Koža je lesklá a hladká. V niektorých lokalitách sa objavujú aj poddruhy so škvrnami pomarančovo oranžovými až červenými. Svojim sfarbením sa blízko podobá americkým axolotlom a rovnako ako u nich majú jeho farebné škvrny výstražnú a odrádzajúcu funkciu. Pohlavia sa od seba sfarbením nelíšia.

Správanie[upraviť | upraviť zdroj]

larva

Obýva najmä vlhké lesné lokality, lúky alebo polia v blízkosti vodných tokov, jazierok alebo studničiek, kam kladie každoročne svoje vajíčka, preferuje najmä listnaté alebo zmiešané lesy (ihličnaté zriedka). Vyskytuje sa však aj v podzemí, kde dokáže prežiť a aj metamorfovať[1]. Vyhľadáva predovšetkým podhorské lokality, najčastejšie vystupuje do nadmorskej výšky pod 1 200 m n. m.

Žije nočným spôsobom života, cez deň sa ukrýva pod listami, kmeňmi stromov, vetvami, v dierach v zemi alebo pod kameňmi, kde je chránená pred priamym slnečným žiarením. Zo svojich úkrytov často vylieza aj za daždivých a nepriaznivých dní. Jeho potravou sa stávajú najčastejšie malé až stredne veľké bezstavovce (dážďovky, stonožky, drobný hmyz, pavúky, červy, slimáky a iné). Na prelome októbra a novembra sa pred nepriaznivým zimným počasím schováva do podzemia, kde sa drží približne stála teplota.

Jed samandarín, ktorý vylučuje zo žliaz za očami, nie je pre človeka príliš nebezpečný, ak sa však nedostane napr. do očí spôsobuje zápal, zvonku dráždi sliznice. Pre menšie živočíchy, ktoré sa ju snažia napadnúť, môže spôsobiť silné svalové kŕče a zníženie krvného tlaku, spojené s náročnejším dýchaním.[2] Jed vo väčšom množstve potom môže takého živočícha aj zabiť. Vďaka tejto schopnosti nemá takmer žiadneho prirodzeného nepriateľa, najväčším nebezpečenstvom je pre ňu človek.

Rozmnožovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Pohlavne dospieva v 3. až 4. roku života. Pri párení samec samicu uchopí zospodu, odloží spermafor na podklad a skĺzne na stranu, takže samica klesne na spermafor.

Salamandra môže byť vajcoživorodá alebo živorodá. Niektorí autori zastávajú názor že živorodosť (viviparia) reprezentuje adaptívne prispôsobenie drsnejšiemu biotopu vo väčších nadmorských výškach. Živorodosť sa však mohla vyvinúť aj ako vedľajší produkt pri nedostatku živín[3]:

  • V podmienkach Strednej Európy (a všeobecne) je salamandra vajcoživorodá. Po vyvinutí vajec v jej tele kladie približne 40 (max. 70 [4]) lariev o dĺžke 2,2 – 3,2 cm, ktoré pred metamorfózou dorastajú na veľkosti až 8 cm.[4]
  • Salamandra dokáže používať na reprodukciu aj fylogeneticky odvodenú rozmnožovaciu stratégiu – živorodosť (čiže namiesto veľkého počtu vajíčok samica vytvorí niekoľko plne metamorfovaných mláďat, ktoré potom vyživuje)[5].

Larvymäsožravé, živia sa rybím poterom, drobnými kôrovcami alebo článkonožcami, často sa u nich prejavuje kanibalizmus. K premene u nich dochádza po troch mesiacoch, v júliauguste. V prírode sa dožívajú priemerne 20/25[2], v zajatí až 40 rokov.

Výskyt a početnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Na Slovensku je chránené podľa vyhlášky č. 24/2003 Z. z. Jej ochranu zabezpečuje aj bernský dohovor, ktorý ho uznáva ako prísne chránený druh, ktorý nesmie byť získavaný odchytom v prírode na účely chovu a je možné ho získať len z registrovaných chovov.

Je citlivá na zmeny ekosystému. Populácia salamandry klesá. Veľký podiel na tomto stave má najmä automobilová doprava, a tiež ničenie a znečisťovanie prírodných vodných tokov, jazierok a studničiek. Problémom je aj umelé vysadenie nových predátorov ako lososovité ryby a raky (Procambarus clarkii).

V Česku je podľa vyhlášky 395/1992 Zb. kriticky ohrozeným druhom. Druhy žijúce na území Česka potom možno držať v ľudskej starostlivosti len na základe udelenej výnimky zo zákona o ochrane prírody a krajiny č. 114/1992 Zb.

Podľa IUCN má štatút najmenej ohrozený.

Poddruhy[upraviť | upraviť zdroj]

Poddruh S. s. gallaica.
  • S. s. alfredschmidti
  • S. s. almanzoris
  • S. s. bejarae
  • S. s. bernardezi
  • S. s. beschkovi
  • S. s. crespoi
  • S. s. fastuosa
  • S. s. gallaica
  • S. s. gigliolii
  • S. s. longirostris
  • S. s. morenica
  • S. s. salamandra – salamandra škvrnitá stredoeurópska
  • S. s. terrestris

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Habitat features and distribution of Salamandra salamandra in underground springs. Acta Herpetologica; Dec2009, Vol. 4 Issue 2, s. 143 – 151
  2. a b Atlas živočíchov – salamandra škvrnitá [online]. Slovenská agentúra životného prostredia, [cit. 2011-10-20]. Dostupné online.
  3. Hernán J. Dopazo, Marcela Korenblum: Viviparity in Salamandra salamandra (Amphibia: Salamandridae): Adaptation or Exaptation? Herpetologica; Jun., 2000, Vol. 56 Issue 2, p144-152, 9p.
  4. a b ZWACH, Ivan. Obojživelníky a plazy Českej republiky. Praha : Grada Publishing, 2009.
  5. Buckley D; Alcobendas M; García-París M; Wake MH: Heterochrony, cannibalism, and the evolution of viviparity in Salamandra salamandra. Evolution & Development [Evol Dev] 2007 Jan-Feb; Vol. 9 (1), pp. 105-15.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Diesener & Reichholf (1997): Obojživelníky a plazy.
  • Moravec ed. (1994): Atlas rozšírenia obojživelníkov v SR.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]