Afrika

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Disambig.svg O rovnomennej rímskej provincii pozri Africa (provincia)
Afrika
Afrika
Rozloha 30 570 000 km²
Počet obyvateľov 1 100 000 000
Počet štátov 54 + 7 závislých území
Regióny Severná Afrika
Západná Afrika
Stredná Afrika
Východná Afrika
Južná Afrika
Ďalšie odkazy
Commons Afrika

Afrika je tretí najväčší a druhý najľudnatejší svetadiel – v oboch prípadoch po Ázii. Na asi 30,2 miliónoch km², vrátane priľahlých ostrovov, pokrýva 6% celkovej plochy planéty a 20,4% z jej celkovej rozlohy súše.[1] 1,1 miliárd obyvateľov (v roku 2013) žijúcich v Afrike predstavuje viac ako 15% svetového obyvateľstva.[2]

V Afrike sa nachádza 54 suverénnych štátov, 9 závislých územii a dva "de facto" nezávislé štáty, ktoré však nie sú uznané svetovým spoločensvom.[3] Obyvateľstvo Afriky je najmladšie zo všetkých kontinentov; 50 percent Afričanov je mladších ako 20 rokov[4].

Etymológia[upraviť | upraviť zdroj]

Názov Afrika sa v západnej kultúre začal používať vďaka Rimanom, ktorí používali názov Africa terra – „zem kmeňa Afri“ – pre severnú časť tohto kontinentu, označovanú ako Provincia Afrika s hlavným mestom Kartágo (dnešné Tunisko).

Afri (mn. č., jedn. č. Afer) bol kmeň, pravdepodobne Berberi, ktorý sídlil v Severnej Afrike v okolí Kartága. Pôvod slova Afer môže súvisieť s fenickým `afar, prach, používaným tiež vo väčšine ďalších semitských jazykoch. Medzi ďalšie možné pôvody slova Afrika, ktoré sa často kladú za pravdepodobné, patria:

  • latinské slovo aprica znamenajúce "slnečný";
  • grécke slovo aphrike znamenajúce „bez chladu“. Toto vysvetlenie bolo navrhnuté historikom Leom Africanom (1488 – 1554), ktorý predpokladal, že ku gréckemu slovu phrike (φρίκη, „chlad a hrôza“) bol pridaný záporný prefix „a-“, čo malo označovať zem bez chladu a hrôzy. Nakoľko k zmene výslovnosti ph na f došlo niekedy okolo 10. storočia, s veľkou pravdepodobnosťou je táto teória nesprávna.

Staroveká Afrika ležala západne od Egypta, kým pomenovanie Ázia označovalo Anatóliu a krajiny východne od nej. Egypt a Levanta mali v tom čase nejasné zadelenie medzi týmito dvoma časťami. Počas Perzskej ríše boli dávané skôr do súvisu s Áziou, kým definitívnu hranicu medzi Afrikou a Áziou nestanovil geograf Ptolemaios (85 – 165). Stala sa ňou Suezská úžina a Červené more. Prv než Európania skutočne spoznali rozľahlosť tohoto kontinentu, dostal sa pojem Afrika do ich povedomia.

Geografia[upraviť | upraviť zdroj]

Politická mapa Afriky

Svetadiel obklopuje Stredozemné more na severe, Indický oceán na východe až juhovýchode, Suezský prieplav na severovýchode, Atlantický oceán na západe a Južný oceán z juhu. Približne v strede pretína Afriku rovník a prechádzajú ňou aj oba obratníky. Vzdialenosť od najsevernejšieho bodu, Ras ben Sakka v Tunisku (37°21' s), po najjužnejší, Strelkový mys v Južnej Afrike (34°50'00" j), predstavuje približne 8 000 km.[5] a od Kapverdských ostrovov na západe, 17°33'22" z, po Mys Hafun v Somálsku na východe, 51°27'52" v, približne 7 400 km[6] Pobrežie Afriky má kvôli malej členitosti dĺžku len 26 000 km, kým Európa s tretinovou rozlohou má pobrežie dlhé 32 000 km[6].

Najväčším štátom Afriky je Alžírsko a najmenším Seychely, súostrovie v Indickom oceáne. Najmenším pevninským štátom je Gambia[7].

Podnebie, flóra a fauna[upraviť | upraviť zdroj]

Podnebie Afriky sa pohybuje od tropického po subtropické na vrcholoch jej najvyšších pohorí. Severná časť je prevažne suchá až púšťová, kým v centrálnej časti prevládajú savany a dažďové pralesy. Medzi týmito oblasťami sa tiahne sahel a step. Na juhu sa vyskytuje každé z týchto vegetačných pásiem.

Afrika sa môže pýšiť azda najväčším počtom a rozmanitosťou druhov zveri – mäsožravce (ako napr. levy, hyeny a gepardy), bylinožravce (ako napr. byvoly, vysoká zver], slony a žirafy), fauna pralesov (ako napr. plazy, primáty, hmyz) – voľne žijúcej v minimálne kultivovanom prostredí.

Štáty a závislé územia[upraviť | upraviť zdroj]

Štáty sú v tabuľke rozdelené podľa schémy geografických regiónov používaných OSN.

Ekonomika[upraviť | upraviť zdroj]

Hoci má obrovské prírodné zdroje, Afrika zostáva najchudobnejším a najmenej rozvinutým kontinentom. Je to výsledok kombinácie viacerých faktorov, medzi inými rozšírenie smrteľných chorôb (predovšetkým malárie a HIV/AIDS), skorumpovaných vlád, ktoré sa často dopustili závažných porušení ľudských práv, zlyhania centrálneho plánovania, vysokej úrovne negramotnosti, nedostatku zahraničného kapitálu a častých kmeňových a vojenských konfliktov (od partizánskych vojen až po genocídy).[8] Podľa zoznamu krajín sveta na základe Indexu ľudského rozvoja, ktorý zostavuje Organizácia spojených národov[9], v roku 2013 bolo všetkých 12 najnižšie postavených krajín v tomto rebríčku (176. až 187.) z Afriky.

Viaceré krajiny kontinentu ale v ostatných rokoch zaznamenali rýchly rast hospodárstva. Medzi inými napríklad Angola, Nigéria, Etiópia, Mozambik a Rwanda.[10] Afrika je k roku 2013 ekonomicky najrýchlejšie rastúcim kontinentom [11]. Značnú časť tohto rastu možno pripísať rozšíreniu informačných technológií, predovšetkým mobilným telefónom. [12]

Regióny Afriky:

██ Severná Afrika

██ Západná Afrika

██ Stredná Afrika

██ Východná Afrika

██ Južná Afrika

Fyzická mapa Afriky
Satelitná snímka Afriky
Región,[pozn. 1]
názov územia a vlajka
Rozloha
(km²)
Počet obyvateľov[13] Hustota
obyvateľstva

(ľudí/km²)
Hlavné mesto
Východná Afrika:
Burundi Burundi 27 834 10 557 259 379,29 Bujumbura
Džibutsko Džibutsko 23 200 774 389 33,38 Džibuti
Eritrea Eritrea 117 600 6 086 495 51,76 Asmara
Etiópia Etiópia 1 104 300 91 195 675 82,58 Addis Abeba
Keňa Keňa 580 367 43 013 341 74,11 Nairobi
Komory Komory 2 235 737 284 329,88 Moroni
Madagaskar Madagaskar 587 041 22 005 222 37,48 Antananarivo
Malawi Malawi 118 484 16 323 044 137,77 Lilongwe
Maurícius Maurícius 2 040 1 313 095 643,67 Port Louis
Mayotte Mayotte[14] (Francúzsko) 374 217 091 580,46 Mamoudzou
Mozambik Mozambik 801 590 23 515 934 29,37 Maputo
Réunion Réunion[15] (Francúzsko) 2 510 821 136 327,15 Saint-Denis
Rwanda Rwanda 26 338 11 689 696 443,83 Kigali
Seychely Seychely 455 90 024 197,85 Victoria
Somálsko Somálsko 637 657 10 085 638 15,82 Mogadišo
Tanzánia Tanzánia 945 087 46 912 768 49,64 Dodoma
Uganda Uganda 241 038 33 640 833 139,57 Kampala
Zambia Zambia 752 618 13 817 479 18,36 Lusaka
Zimbabwe Zimbabwe 390 757 12 619 600 32,30 Harare
Stredná Afrika:
Angola Angola 1 246 700 18 056 072 14,48 Luanda
Čad Čad 1 284 000 10 975 648 8,55 N’Djamena
Gabon Gabon 267 668 1 608 321 6,01 Libreville
Kamerun Kamerun 475 442 20 129 878 42,34 Yaoundé
Kongo Kongo 342 000 4 366 266 12,77 Brazzaville
Kongo (býv. Zair) Kongo (býv. Zair) 2 344 858 73 599 190 31,39 Kinshasa
Rovníková Guinea Rovníková Guinea 28 051 685 991 24,46 Malabo
Stredoafrická republika Stredoafrická republika 622 984 5 057 208 8,12 Bangui
Svätý Tomáš a Princov ostrov Svätý Tomáš a Princov ostrov 964 183 176 190,02 São Tomé
Severná Afrika:
Alžírsko Alžírsko 2 381 741 37 367 226 15,69 Alžír
Egypt Egypt[16] 1 001 449 82 868 000 82,75 Káhira
Líbya Líbya 1 759 540 5 613 380 3,19 Tripolis
Maroko Maroko 446 550 32 309 239 72,35 Rabat
Južný Sudán Južný Sudán 619 745 10 625 176 17,14 Juba
Sudán Sudán 1 861 484 34 206 710 18,38 Chartúm
Tunisko Tunisko 163 610 10 732 900 65,60 Tunis
Západná Sahara Západná Sahara (Maroko)[pozn. 2] 266 000 522 928 1,97 El-Aaiún
Európske závislé územia v Severnej Afrike:
Ceuta Ceuta[17] (Španielsko) 19,48 83 517 4 287,32
Kanárske ostrovy Kanárske ostrovy[17] (Španielsko) 7 446,95 2 082 655 279,67 Las Palmas de Gran Canaria,
Santa Cruz de Tenerife
Madeira Madeira[18] (Portugalsko) 801,02 267 785 334,31 Funchal
Melilla Melilla[17] (Španielsko) 13,41 81 323 6 064,36
Južná Afrika:
Botswana Botswana 581 730 2 098 018 3,61 Gaborone
Južná Afrika Južná Afrika 1 221 037 48 810 427 39,97 Pretória, Bloemfontein, Kapské Mesto[pozn. 3]
Lesotho Lesotho 30 355 1 930 493 63,60 Maseru
Namíbia Namíbia 824 292 2 165 828 2,63 Windhoek
Svazijsko Svazijsko 17 364 1 386 914 79,87 Mbabane
Západná Afrika:
Benin Benin 112 622 9 598 787 85,23 Porto-Novo
Burkina Burkina 274 200 17 275 115 63,00 Ouagadougou
Gambia Gambia 11 295 1 840 454 162,94 Banjul
Ghana Ghana 238 533 24 652 402 103,35 Akkra
Guinea Guinea 245 857 10 884 958 44,27 Konakry
Guinea-Bissau Guinea-Bissau 36 125 1 628 603 45,08 Bissau
Kapverdy Kapverdy 4 033 523 568 129,82 Praia
Libéria Libéria 111 369 3 887 886 34,91 Monrovia
Mali Mali 1 240 192 15 494 466 12,49 Bamako
Mauritánia Mauritánia 1 025 520 3 359 185 3,28 Nouakchott
Niger Niger 1 267 000 16 344 687 12,90 Niamey
Nigéria Nigéria 923 768 170 123 740 184,16 Abuja
Pobrežie Slonoviny Pobrežie Slonoviny 322 463 21 952 093 68,08 Yamoussoukro, Abidjan[pozn. 4]
Senegal Senegal 196 722 12 969 606 65,93 Dakar
Sierra Leone Sierra Leone 71 740 5 485 998 76,47 Freetown
Svätá Helena Svätá Helena (Spojené kráľovstvo) 420 7 728 18,40 Jamestown
Togo Togo 56 785 6 961 049 122,59 Lomé
Spolu 30 320 591 1 076 220 597 35,49

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Delenie kontinentov ako ho zobrazuje mapa OSN.
  2. Územie Západnej Sahary si nárokuje a sčasti aj okupuje Maroko.
  3. Pretória je administratívnym hlavným mestom Južnej Afriky, v Bloemfontein sídli súd a v Kapskom Meste legislatíva
  4. Yamoussoukro oficiálne hlavné mesto Pobrežia Slonoviny, kým Abidjan je ním de facto.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Sayre, April Pulley. (1999) Africa, Twenty-First Century Books. ISBN 0-7613-1367-2.
  2. 2013 World Population Data Sheet, http://www.prb.org/pdf13/2013-WPDS-infographic_MED.pdf
  3. Pozri List of sovereign states and dependent territories in Africa.
  4. http://www.huffingtonpost.com/njideka-u-harry/african-youth-innovation-_b_3904408.html
  5. Lewin, Evans. (1924) Africa, Clarendon press.
  6. a b (1998) Merriam-Webster's Geographical Dictionary (Index), Merriam-Webster. pp. 10 – 11. ISBN 0-87779-546-0.
  7. Hoare, Ben. (2002) The Kingfisher A-Z Encyclopedia, Kingfisher Publications. p. 11. ISBN 0-7534-5569-2.
  8. Richard Sandbrook, The Politics of Africa's Economic Stagnation, Cambridge University Press, Cambridge, 1985 passim
  9. [1], United Nations
  10. [2], Africa's impressive growth, The Economist
  11. [3], The world’s fastest-growing continent, The Economist
  12. Mobile Phones and Economic Development in Africa by Jenny Aker, Isaac Mbiti :: SSRN
  13. U.S. Census Bureau. International Programs / International Data Base [online]. U.S. Dept of Commerce, rev. 2012-08-28, [cit. 2013-01-18]. Dostupné online. (po anglicky)
  14. Institut national de la statistique et des études économiques. Population des communes de Mayotte [online]. Insee.fr. Dostupné online. (po francúzsky)
  15. Institut national de la statistique et des études économiques. Populations légales 2010 des départements d'outre-mer (DOM) [online]. Insee.rf, [cit. 2013-01-18]. Dostupné online. (po francúzsky)
  16. Egypt je transkontinentálny štát, keďže okrem Severnej Afriky zasahuje jeho časť aj do Západnej Ázie; počet obyvateľov a rozloha sa týkajú len africkej časti, západne od Suezského kanálu.
  17. a b c Instituto Nacional de Estadística. Cifras de Población del Censo 2011 / 1.1 Población según comunidad autónoma y provincia y sexo [online]. INE.Es, rev. 2012-12-10, [cit. 2013-01-18]. Dostupné online. (po španielsky)
  18. Direção Regional de Estatística - Portugal. População Residente nos Recenseamentos de 1864 a 2011, por Freguesia [online]. Estatistica.Gov-Madeira.Pt, [cit. 2013-01-18]. Dostupné online. (po portugalsky)


Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Anglicky:

Pohyb kontinentov
Milióny rokov dozadu 1100 – 750 600 – 550 – 200
Arábia
Madagaskar
India
Kongo Afrika Afrika
Patagónia Sibír Atlantika Južná Amerika
Atlantika Západná Arábia Baltika Austrália
Ur Rodinia Východná Gondwana Protogondwana Pannotia Laurentia Euramerika
(Laurussia)
Pangea Gondwana Antarktída Antarktída
Arktída Nena Západná Gondwana Protolaurázia Gondwana Laurázia Laurentia Severná Amerika
Baltika Baltika Avalónia Eurázia
Laurentia Severná Čína
Sibír Južná Čína
Oceány Mirovia Prototethys, Paleotethys Panthalassa Tethys
  • vodorovné a šikmé šípky - rozdelenie a spojenie
  • zvislé šípky - postupné pripájanie a oddeľovanie