Afrika

O rovnomennej rímskej provincii pozri Africa (provincia)

Afrika
Rozloha	30 570 000 km²
Počet obyvateľov	900 000 000
Počet štátov	54 + 7 závislých území
Regióny	Severná Afrika Západná Afrika Stredná Afrika Východná Afrika Južná Afrika
Ďalšie odkazy
Commons	Afrika

Afrika je druhý najväčší a druhý najľudnatejší svetadiel - v oboch prípadoch po Ázii. S približne 30 570 000 km² (vrátane okolitých ostrovov) zaberá 6,0% zemského povrchu a 20,4% zemskej súše. 1 miliarda obyvateľov (2010) v 61 štátoch a závislých územiach tvorí viac ako 12 % svetovej populácie.

Etymológia

Názov Afrika sa v západnej kultúre začal používať vďaka Rimanom, ktorí používali názov Africa terra - „zem kmeňa Afri“ - pre severnú časť tohto kontinentu, označovanú ako Provincia Afrika s hlavným mestom Kartágo (dnešné Tunisko).

Afri (mn. č., jedn. č. Afer) bol kmeň, pravdepodobne Berberi, ktorý sídlil v Severnej Afrike v okolí Kartága. Pôvod slova Afer môže súvisieť s fenickým `afar, prach, používaným tiež vo väčšine ďalších semitských jazykoch. Medzi ďalšie možné pôvody slova Afrika, ktoré sa často kladú za pravdepodobné, patria:

• latinské slovo aprica znamenajúce "slnečný";
• grécke slovo aphrike znamenajúce „bez chladu“. Toto vysvetlenie bolo navrhnuté historikom Leom Africanom (1488-1554), ktorý predpokladal, že ku gréckemu slovu phrike (φρίκη, „chlad a hrôza“) bol pridaný záporný prefix „a-“, čo malo označovať zem bez chladu a hrôzy. Nakoľko k zmene výslovnosti ph na f došlo niekedy okolo 10. storočia, s veľkou pravdepodobnosťou je táto teória nesprávna.

Staroveká Afrika ležala západne od Egypta, kým pomenovanie Ázia označovalo Anatóliu a krajiny východne od nej. Egypt a Levanta mali v tom čase nejasné zadelenie medzi týmito dvoma časťami. Počas Perzskej ríše boli dávané skôr do súvisu s Áziou, kým definitívnu hranicu medzi Afrikou a Áziou nestanovil geograf Ptolemaios (85 - 165). Stala sa ňou Suezská úžina a Červené more. Prv než Európania skutočne spoznali rozľahlosť tohoto kontinentu, dostal sa pojem Afrika do ich povedomia.

Geografia

Politická mapa Afriky

Svetadiel obklopuje Stredozemné more na severe, Indický oceán na východe až juhovýchode, Suezský prieplav na severovýchode, Atlantický oceán na západe, Južný oceán z juhu. Približne v strede Afriku pretína rovník a prechádzajú ňou aj oba obratníky. Vzdialenosť od najsevernejšieho bodu, Ras ben Sakka v Tunisku (37°21' s), po najjužnejší, Strelkový mys v Južnej Afrike (34°50'00" j), predstavuje približne 8 000 km. a od Kapverdských ostrovov na západe, 17°33'22" z, po Mys Hafun v Somálsku na východe, 51°27'52" v, približne 7 400 km Pobrežie Afriky má kvôli malej členitosti dĺžku len 26 000 km, kým Európa s tretinovou rozlohou má pobrežie dlhé 32 000 km.

Najväčším štátom Afriky je Sudán a najmenším Seychely, súostrovie v Indickom oceáne. Najmenším pevninským štátom je Gambia

Podnebie, flóra a fauna

Podnebie Afriky sa pohybuje od tropického po subtropické na vrcholoch jej najvyšších pohorí. Severná polovička je prevažne suchá až púšťová, kým v centrálnej časti prevládajú savany a dažďové pralesy. Medzi týmito oblasťami sa tiahne sahel a step. Na juhu sa vyskytuje každé z týchto vegetačných pásiem.

Afrika sa môže pýšiť azda najväčším počtom a rozmanitosťou druhov zveri - mäsožravce (ako napr. levy, hyeny a gepardy), bylinožravce (ako napr. byvoly, vysoká zver, slony a žirafy), obyvatelia pralesov (ako napr. plazy, primáty, hmyz) - voľne žijúcej v minimálne kultivovanom prostredí.

Štáty a závislé územia

Štáty sú v tabuľke rozdelené podľa schémy geografických regiónov používaných OSN.

Regióny Afriky:

██ Severná Afrika

██ Západná Afrika

██ Stredná Afrika

██ Východná Afrika

██ Južná Afrika

Fyzická mapa Afriky

Satelitná snímka Afriky

Región, názov územia a vlajka	Rozloha (km²)	Počet obyvateľov (odhad k 1. júlu 2005)	Hustota obyvateľstva (/km²)	Hlavné mesto
Východná Afrika:
Burundi	27 834	7 548 000	271,2	Bujumbura
Komory	2 235	798 000	357,0	Moroni
Džibutsko	23 200	793 000	34,2	Džibuti
Eritrea	117 600	4 401 000	37,4	Asmara
Etiópia	1 104 300	77 431 000	70,1	Addis Abeba
Keňa	580 367	34 256 000	59,0	Nairobi
Madagaskar	587 041	18 606 000	31,7	Antananarivo
Malawi	118 484	12 884 000	108,7	Lilongwe
Maurícius	2 040	1 245 000	610,3	Port Louis
Mayotte (Francúzsko)	374	201 000	537,4	Mamoudzou
Mozambik	801 590	19 792 000	24,7	Maputo
Réunion (Francúzsko)	2 510	785 000	312,7	Saint-Denis
Rwanda	26 338	9 038 000	343,2	Kigali
Seychely	455	81 000	178,0	Victoria
Somálsko	637 657	8 228 000	12,9	Mogadišo
Tanzánia	945 087	38 329 000	40,6	Dodoma
Uganda	241 038	28 816 000	119,5	Kampala
Zambia	752 618	11 668 000	15,5	Lusaka
Zimbabwe	390 757	13 010 000	33,3	Harare
Stredná Afrika:
Angola	1 246 700	15 941 000	12,8	Luanda
Čad	1 284 000	9 749 000	7,6	N’Djamena
Gabon	267 668	1 384 000	5,2	Libreville
Kamerun	475 442	16 322 000	34,3	Yaoundé
Kongo	342 000	3 999 000	11,7	Brazzaville
Kongo (býv. Zair)	2 344 858	57 549 000	24,5	Kinshasa
Rovníková Guinea	28 051	504 000	18,0	Malabo
Stredoafrická republika	622 984	4 038 000	6,5	Bangui
Svätý Tomáš a Princov ostrov	964	157 000	162,9	São Tomé
Severná Afrika:
Alžírsko	2 381 741	32 854 000	13,8	Alžír
Egypt	1 001 449	74 033 000	73,9	Káhira
Líbya	1 759 540	5 853 000	3,3	Tripolis
Maroko	446 550	31 478 000	70,5	Rabat
Južný Sudán	619 745	8 260 490	13,3	Juba
Sudán	1 861 484	36 787 012	19,7	Chartúm
Tunisko	163 610	10 102 000	61,7	Tunis
Západná Sahara (Maroko)	266 000	341 000	1,3	El-Aaiún
Európske závislé územia v Severnej Afrike:
Ceuta (Španielsko)	20	75 276	3 763,8	—
Kanárske ostrovy (Španielsko)	7 447	1 968 280	264,3	Las Palmas de Gran Canaria, Santa Cruz de Tenerife
Madeira (Portugalsko)	797	245 000	307,4	Funchal
Melilla (Španielsko)	20	65 488	3274,4	—
Južná Afrika:
Botswana	581 730	1 765 000	3,0	Gaborone
Južná Afrika	1 221 037	47 432 000	38,8	Pretória, Bloemfontein, Kapské Mesto
Lesotho	30 355	1 795 000	59,1	Maseru
Namíbia	824 292	2 031 000	2,5	Windhoek
Svazijsko	17 364	1 032 000	59,4	Mbabane
Západná Afrika:
Benin	112 622	8 439 000	74,9	Porto-Novo
Burkina	274 200	13 228 000	48,2	Ouagadougou
Gambia	11 295	1 517 000	134,3	Banjul
Ghana	238 533	22 113 000	92,7	Akkra
Guinea	245 857	9 402 000	38,2	Konakry
Guinea-Bissau	36 125	1 586 000	43,9	Bissau
Kapverdy	4 033	507 000	125,7	Praia
Libéria	111 369	3 283 000	29,5	Monrovia
Mali	1 240 192	13 518 000	10,9	Bamako
Mauritánia	1 025 520	3 069 000	3,0	Nouakchott
Niger	1 267 000	13 957 000	11,0	Niamey
Nigéria	923 768	131 530 000	142,4	Abuja
Pobrežie Slonoviny	322 463	18 154 000	56,3	Yamoussoukro, Abidjan
Senegal	196 722	11 658 000	59,3	Dakar
Sierra Leone	71 740	5 525 000	77,0	Freetown
Svätá Helena (Spojené kráľovstvo)	410	5 000	12,2	Jamestown
Togo	56 785	6 145 000	108,2	Lomé
Spolu	30 320 591	908 492 000	29,96

Iné projekty

• Wikicitáty
• Commons

• Wikicitáty ponúka citáty od alebo o Afrika
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Afrika

Externé odkazy

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
• Oficiálny zoznam názvov štátov Afriky a ich oblastí, stav 1996
• Oficiálny zoznam názvov hlavných miest štátov a administratívnych miest Afriky, stav 1996

Anglicky:

• "Afrika". The Columbia Gazetteer of the World Online. 2005. New York: Columbia University Press.

Pohyb kontinentov

Milióny rokov dozadu				1100 – 750						600 – 550						– 200
																							↗	Arábia
																							↗	Madagaskar
																							↗	India
					↗	Kongo		↓													↗	Afrika	→	Afrika
					↗	Patagónia		↓			↗	Sibír				↓			↗	Atlantika	→	Južná Amerika
Atlantika			↘		↗	Západná Arábia		↓			↗	Baltika	↘								↗	Austrália
Ur			→	Rodinia	→	Východná Gondwana	→	Protogondwana	→	Pannotia	→	Laurentia	→	Euramerika (Laurussia)	→	Pangea	→	Gondwana	→	Antarktída	→	Antarktída
Arktída	→	Nena	↗		↘	Západná Gondwana	→	Protolaurázia	↗		↘	Gondwana			↗		↘	Laurázia	→	Laurentia	→	Severná Amerika
Baltika	↗				↘	Baltika	↗						↓	Avalónia					↘	Eurázia
					↘	Laurentia	↗						↓	Severná Čína
					↘	Sibír	↗						↓	Južná Čína
Oceány				Mirovia										Prototethys, Paleotethys		Panthalassa		Tethys

• vodorovné a šikmé šípky - rozdelenie a spojenie
• zvislé šípky - postupné pripájanie a oddeľovanie