Step (krajina)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Step v Mongolsku

Step je trávnatý bióm mierneho podnebného pásma s výrazne kontinentálnou klímou, kde je vegetačná doba kratšia ako 120 dní.[1] V týchto oblastiach sa rozkladá na celkovej rozlohe viac ako 9 mil. km². Tunajšie podnebie sa vyznačuje horúcimi letami a chladnými zimami. V priebehu roka je tu nedostatok zrážok na rast stromov. Stepné pôdy bývajú veľmi úrodné a v súčasnosti sú stepi skultivované na poľnohospodársku pôdu.

Názov step vznikol v ruštine pre trávnaté formácie mierneho pásma.

Rozšírenie stepí[upraviť | upraviť zdroj]

Stepi pokrývajú rozsiahle územia vo vnútrozemí Eurázie, Severnej Ameriky. Na južnej pologuli sa vyskytujú v Argentíne.

Čenkovská step je jediná step vyskytujúca sa na Slovensku.

Východoeurópske stepi[upraviť | upraviť zdroj]

Obdobie vegetačného kľudu je tu v zime a v lete. Obdobie vegetačného rozkvetu na jar a na jeseň. Leto býva veľmi suché a mnoho organizmov ho prečkáva v kľudových štádiách (anabióza, estivácia). Ročný úhrn zrážok sa pohybuje v rozmedzí 300-500 mm. Na severnej hranici s geobiómom opadavého listnatého lesa sa vytvorila prechodná lesostep. V dnešnej dobe sú tieto lesostepi premenené na ornú pôdu. Maďarská step nazývaná pusta je antropogénne podmienená step, pričom tu boli ľudskou činnosťou v priebehu dejín vyklčované stromy.

Stredoázijské stepi (celiny)[upraviť | upraviť zdroj]

Zaberajú značné plochy v Kazachstane a siahajú až do Mongolska. Podnebie je tu extrémne kontinentálne a obdobie vegetačného pokoja tu trvá od septembra až do mája. V zime snehová pokrývka môže chýbať a tak je pôda na jar suchá a k vegetačnému rozvoju dochádza až v neskorom lete. Na horských chrbtoch zaberajú pozície horské lúčne stepi, ktoré s rastúcou nadmorskou výškou prechádzajú do brezových lesov a nakoniec sa menia na tajgu.

Severoamerické stepi (prérie)[upraviť | upraviť zdroj]

Tunajšie podnebie má subhumidný charakter. Priemerné ročné úhrny zrážok sa pohybujú od 500 mm v chladnejších oblastiach až po 1000 mm v teplejších oblastiach. Teploty sa znižujú od juhu na sever a zrážky ubúdajú od východu na západ. To spôsobilo rozčlenenie severoamerických stepí na štyri pásy prebiehajúce severojužným smerom. Od východu na západ sa tu vyskytujú: lesostep, dlhosteblová préria, zmiešaná préria a krátkosteblová préria.

V dlhosteblových prériách predstavuje ročný úhrn zrážok približne 600-1000 mm. Časté požiare a kedysi veľké stáda bizónov znemožňovali rozmnoženie drevín. Dominujúcim druhom v dlhosteblovej prérii je 2 metre vysoká tráva fúzatka.

V prechodných zmiešaných prériách začínajú vysoké trávnaté porasty ustupovať nízkym trávnatým porastom. Tieto prérie sú využívané ako poľnohospodárska pôda.

Krátkosteblové prérie zaberajú územie na východnom okraji Rocky Mountains. Tunajšie podnebie je už arídne s úhrnom zrážok 300-450 mm. Pôdy sú gaštanové a prevláda tu nízka tráva.

Juhoamerické stepi (pampy)[upraviť | upraviť zdroj]

Pampa sa rozkladá vo východnej Argentíne. V porovnaní so stepmi severnej pologule sú tu priaznivejšie klimatické podmienky. V zime sa tu prakticky nevyskytuje mráz. Zrážky sú taktiež relatívne vysoké 800-1000 mm. V minulosti sa tu vyskytovali aj lesy, ale činnosťou človeka boli odstránené. V dnešnej dobe je pampa veľmi husto osídlená a využívaná na poľnohospodárstvo.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Plesník, Zatlkalík 1996. Biogeografia

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Traví Biomy, Vilém Pavlů

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]