Tajga

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
severský ihličnatý les – tajga (zelene).
Sibírska tajga

Tajga je vegetačná formácia a bióm v severnej časti severného mierneho pásma (v Európe, Ázii a Severnej Amerike), v ktorej/-om prevláda ihličnatý les, spravidla pralesného typu. Pôvodne to bolo len označenie pre sibírsky prales na močaristej pôde.

Delí sa na boreálnu a vysokohorskú časť. Rozdiel medzi nimi je v trvaní osvetlenia.

Základnými podmienkami pre rozšírenie ihličnatých lesov sú klíma - predovšetkým dĺžka vegetačného obdobia 1 - 4 mesiace. (Ide o obdobie, kedy priemerná teplota vzduchu presahuje 13 °C.) Smerom na sever potom tajga prechádza do tundry (prechodný pás s roztrúsenou stromovou a kríkovou vegetáciou sa nazýva lesotundra). Na juhu zase do biómu zmiešaných a listnatých opadavých lesov. S ihličnatými lesmi sa stretávame často aj mimo ich oblasť prirodzeného výskytu (napr. ČR, SR, Švajčiarsko, Rakúsko), kde rastú vo vysokých nadmorských výškach. Ide o tzv. klimaxové smrečiny, prípadne v podmáčaných oblastiach rašelinné smrečiny a podmáčané smrečiny. Niekedy sa tieto porasty označujú aj pojmom horská tajga. Väčšina ihličnatých lesov v Európe je však pestovaná umelo.

Ihličnany potrebujú:

Vďaka veľkému množstvu zrážok a následnej chemickej reakcii so spadnutým ihličím vznikajú podzolové pôdy. Následne kyslá voda vymýva zlúčeniny železa z pôdy, tie klesajú nižšie a tvoria nepriepustnú vrstvu ⇒ tvorba bažín, močiarov a rašelinísk, ktoré sú pre sibírsku tajgu typické. Organická hmota je sústredená tak v živých rastlinách, ako aj v odumretej biomase.

Zloženie tajgy[upraviť | upraviť zdroj]

  • vo vlhkom prostredí iba smreky
  • na suchších miestach prevažujú borovice
  • v miestach s velkými výkyvmi teplôt (Sibír) tvoria smrekovce najsevernejšiu hranicu
  • bylinné poschodie: prevládajú drobné kríčky - brusnice, čučoriedky, vresy
  • silno vytvorené machové poschodie
  • prechod medzi ihličnanmi a tundrou (oblasť lesotundry) - veľký podiel brezy

Výskyt tajgy[upraviť | upraviť zdroj]

Porasty rôznych druhov borovíc, ktoré však nezodpovedajú biómu tajgy, sa nachádzajú aj v Stredomorí, Mexiku, JZ Ázii a na rôznych ostrovoch sopečného pôvodu (napr. Kanárske ostrovy)

V tajge žije mnoho ohrozených druhov cicavcov, napríklad medveď, vlk, los, rys, bobor, vychuchol, atď. Hospodársky významný je lov kožušinovej zveri, ťažba surovín, ťažba dreva (predovšetkým Škandinávia). Ľudské obydlia sa v pásme tajgy vyskytujú len sporadicky, podobne ako aj sieť ciest a železníc nie je príliš rozvinutá, hlavnú úlohu hrá letecká a vodná doprava. Z ťažby je najvýznamnejšia ropa a zemný plyn na Sibíri a Aljaške.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]