Ázia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Ázia
Ázia
Rozloha 44 413 000 km²
Počet obyvateľov 4 164 252 000
Regióny Severná Ázia
Stredná Ázia
Západná Ázia
Južná Ázia
Juhovýchodná Ázia
Východná Ázia
Ďalšie odkazy
Commons Ázia
Ázia z vesmíru
Počítačový model pohľadu z vesmíru
Ázijské subregióny podľa OSN:

██ Severná Ázia

██ Stredná Ázia

██ Juhozápadná Ázia

██ Južná Ázia

██ Východná Ázia

██ Juhovýchodná Ázia

Ázia je súčasť Starého sveta, východná časť euroázijského dvojkontinentu na severnej pologuli, 43,82 mil. km², asi tretina celej súše, medzi Severným ľadovým oceánom, Tichým oceánom a Indickým oceánom.

Hranica s Európou a Áziou prebieha po východnom úpätí pohoria Ural, po rieke Emba, severným pobrežím Kaspického mora, Kumsko-Manyčskou zníženinou, Azovským morom, Kerčským prielivom, Čiernym morom, Bosporom, Marmarským morom, Dardanelami, Egejským morom, východnou Suezskou šijou, Červeným morom a prielivom Bab-al-Mandab. V Ázii, ktorá je značne členitá, sa vyvíjala spoločenská organizácia síce nerovnomerne, ale - v porovnaní s inými kontinentami sveta - omnoho rýchlejšie. Najmä v oblastiach Prednej Ázie (Chetiti), Strednej Ázie (v povodí Eufratu a Tigrisu) a na Ďalekom východe (India, Čína, Japonsko). V 3. tisícročí pred Kr. vznikali prvé civilizácie na Strednom východe, v 20. storočí pred Kr. sa vytvárala civilizácia v Číne a Indii.

Ázia predstavuje jednu z hlavných kolísok ľudstva vôbec a mongoloidnej rasy zvlášť.

Štáty a závislé územia[upraviť | upraviť zdroj]

Región[1], názov územia a vlajka Rozloha
(km²)
Počet obyvateľov
(odhad k 1. júlu 2002)
Hustota obyvateľstva
(/km²)
Hlavné mesto
Stredná Ázia:
Kazachstan Kazachstan[2] 2 346 927 13 472 593 5,7 Astana
Kirgizsko Kirgizsko 198 500 4 822 166 24,3 Biškek
Tadžikistan Tadžikistan 143 100 6 719 567 47,0 Dušanbe
Turkménsko Turkménsko 488 100 4 688 963 9,6 Ašchabad
Uzbekistan Uzbekistan 447 400 25 563 441 57,1 Taškent
Východná Ázia:
Čína Čína[3] 9 584 492 1 284 303 705 134,0 Peking
Hongkong Hongkong (Čína)[4] 1 092 7 303 334 6 688,0
Japonsko Japonsko 377 835 126 974 628 336,1 Tokio
Macao Macao (Čína)[5] 25 461 833 18 473,3
Mongolsko Mongolsko 1 565 000 2 694 432 1,7 Ulanbátar
Kórejská ľudovodemokratická republika Kórejská ľudovodemokratická republika 120 540 22 224 195 184,4 Pchjongjang
Kórejská republika Kórejská republika 98 480 48 324 000 490,7 Soul
Taiwan Taiwan (Čínska republika)[6] 35 980 22 548 009 626,7 Tchaj-pej
Juhovýchodná Ázia:
Brunej Brunej 5 770 350 898 60,8 Bandar Seri Begawan
Kambodža Kambodža 181 040 12 775 324 70,6 Phnom Penh
Indonézia Indonézia[7] 1 419 588 227 026 560 159,9 Jakarta
Laos Laos 236 800 5 777 180 24,4 Vientian
Malajzia Malajzia 329 750 22 662 365 68,7 Kuala Lumpur
Mjanmarsko Mjanmarsko 678 500 42 238 224 62,3 Naypyidaw[8]
Filipíny Filipíny 300 000 84 525 639 281,8 Manila
Singapur Singapur 693 4 452 732 6 425,3 Singapur
Thajsko Thajsko 514 000 62 354 402 121,3 Bangkok
Východný Timor Východný Timor[9] 15 007 952 618 63,5 Dili
Vietnam Vietnam 329 560 81 098 416 246,1 Hanoj
Južná Ázia:
Afganistan Afganistan 647 500 27 755 775 42,9 Kábul
Bangladéš Bangladéš 144 000 133 376 684 926,2 Dháka
Bhután Bhután 47 000 2 094 176 44,6 Thimphu
India India[10] 3 287 590 1 045 845 226 318,2 New Delhi
Irán Irán 1,648,000 66,622,704 40.4 Teherán
Maldivy Maldivy 300 320 165 1 067,2 Male
Nepál Nepál 140 800 25 873 917 183,8 Káthmandu
Pakistan Pakistan 803 940 147 663 429 183,7 Islamabad
Srí Lanka Srí Lanka 65 610 19 576 783 298,4 Colombo
Západná Ázia:
Arménsko Arménsko[11] 29 800 3 330 099 111,7 Jerevan
Azerbajdžan Azerbajdžan[12] 41 370 3 479 127 84,1 Baku
Bahrajn Bahrajn 665 656 397 987,1 Manáma
Cyprus Cyprus[13] 9 250 775 927 83,9 Nikózia
Pásmo Gazy Pásmo Gazy[14] 363 1 203 591 3 315,7 Gaza
Gruzínsko Gruzínsko[15] 69 700 4 661 473 99,3 Tbilisi
Irak Irak 437 072 24 001 816 54,9 Bagdad
Izrael Izrael 20 770 6 029 529 290,3 Jeruzalem
Jordánsko Jordánsko 92 300 5 307 470 57,5 Ammán
Kuvajt Kuvajt 17 820 2 111 561 118,5 Kuvajt
Libanon Libanon 10 400 3 677 780 353,6 Bejrút
Nachičevan Nachičevan (Azerbajdžan)[12] 5 500 365 000 66,4 Nachičevan
Omán Omán 212 460 2 713 462 12,8 Maskat
Katar Katar 11 437 793 341 69,4 Dauha
Saudská Arábia Saudská Arábia 1 960 582 23 513 330 12,0 Rijád
Sýria Sýria 185 180 17 155 814 92,6 Damask
Turecko Turecko[16] 756 768 57 855 068 76,5 Ankara
Spojené arabské emiráty Spojené arabské emiráty 82 880 2 445 989 29,5 Abú Zabí
Západný breh Jordánu Západný breh Jordánu[14] 5 860 2 303 660 393,1
Jemen Jemen 527 970 18 701 257 35,4 Saná
Severná Ázia:
Rusko Rusko[17] 13 115 200 39 129 729 3,0 Moskva
Severná Afrika:
Egypt Egypt[18] 63 556 1 378 159 21,7 Káhira
Spolu 43 810 582 3 802 404 193 86,8

Poznámky:

  1. Delenie kontinentov ako ho zobrazuje mapa OSN. Navyše je Severná Ázia.
  2.   Kazachstan je niekedy považovaný za transkontinentálny štát v Strednej Ázií a Východnej Európe; údaje v tabuľke sú iba pre Ázijskú časť.
  3. Iba kontinentálny štát bez častí Hongkong, Macao a Taiwan.
  4.   Hong Kong špeciálna administratívna oblasť Číny.
  5.   Macao špeciálna administratívna oblasť Číny.
  6.   Údaje sú pre časť pod vládou Čínskej republiky, ktorú nárokuje Čínska ľudová republika.
  7.   Indonézia je často považovaná za transkontinentálny štát v Juhovýchodnej Ázií a v Oceánii; údaje nezahŕňajú provinciu Papua a súostrovie Moluky.
  8.   Administratívne hlavné mesto Mjanmarska bolo oficiálne presunuté z Rangúnu do mesta Nepjito v roku 2005
  9.   Východný Timor je často považovaný za transkontinentálny štát v Juhovýchodnej Ázii a Oceánii
  10.   Vrátane štátu Džammú a Kašmír na ktorý si nárokuje okrem Indie aj Pakistan a Čína.
  11.   Arménsko je niekedy považované za transkontinentálny štát fyziogeograficky v Západnej Ázií ale v historickom a sociopolitickom kontexte v Európe.
  12. a b   Azerbajdžan je často považovaný za transkontinentálny štát v Západnej Ázií a Východnej Európe; údaje sú iba pre Ázijskú časť. Nachičevan je autonómna exkláva Azerbajdžanu ohraničená Arménskom, Iránom a Tureckom.
  13.   Ostrov Cyprus je niekedy považovaný za transkontinentálne územie: nachádza sa vo východnej časti Stredozemného mora južne od Turecka, má historické and sociopolitické súvislosti s Európou. Severocyperská turecká republika, časť de jure Cyperskej republiky na juhu ostrova (s prevažne gréckou populáciou), je uznávaná iba Tureckom.
  14. a b   Pásmo Gazy a Západný breh Jordánu spoločne predstavujú Palestínske okupované územia, tie sú čiastočne okupované Izraelom ale de facto pod správou Palestínskeho autonómneho územia.
  15.   Gruzínsko je často považovaný za transkontinentálny štát v Západnej Ázií a Východnej Európe; údaje sú iba pre Ázijskú časť.
  16.   Turecko je často považovaný za transkontinentálny štát v Západnej Ázií a Južnej Európe; údaje sú iba pre Ázijskú časť, okrem všetkých v provincii Istanbul.
  17.   Rusko je často považované za transkontinentálny štát vo Východnej Európe (región OSN) a Severnej Ázií a Východnej Európe, údaje sú iba pre Ázijskú časť.
  18.   Egypt je často považované za transkontinentálny štát v Severnej Afrike a Západnej Ázii, údaje sú iba pre Ázijskú časť, iba východne od Suezského prieplavu (Sinajský polostrov).


Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]