Chetiti

Blízky východ v staroveku

Chetiti alebo Nésiti (Néšiti) boli staroveký indoeurópsky kmeň v dnešnej Anatólii. V širšom zmysle pojem Chetiti zahŕňa nielen Nésitov, ale aj im jazykovo a etnicky príbuzných Luvijcov a Palajcov. Jazykom Nésitov bol indoeurópsky jazyk chetitčina (nésitčina).

Chetiti vybudovali v 2. tisícročí pred Kr. Chetitskú ríšu. Hlavným mestom Chetitskej ríše bolo Chattušaš (Boğazköy, dnes Boğazkale). Vrcholové obdobie dosiahla Chetitská ríša v období 14. storočia pred Kristom.

Vplyv

Indoeurópske západoanatólske skupiny (Luvijci) kolonizovali grécke územia ešte pred Grékmi a pravdepodobne od nich Gréci potom preberali kultúrne výdobytky.

Chetovi synovia sú uvádzaní aj v biblii, ktorá tak dokladá ich prítomnosť až v Kanaáne.

O vojenskej zdatnosti Chetitov svedčí okrem zaujatia tak „lukratívneho“ územia ako je Malá Ázia aj rovnocenné zápolenie s vojskami egyptských faraónov (bitka pri Kadeši a prvá zachovaná mierová zmluva) ako aj dobytie Babylonu. O chetitského princa sa zaujímala ako o budúceho manžela a vládcu Egypta aj regentka Egypta (pravdepodobne sama Nefertiti). Nakoniec bol zabitý na ceste do Egypta.

Jazyk

Spoločný jazyk indoeurópskych kmeňov v Anatólii dnes voláme praanatólčina a hovorili ňou snáď ešte pred príchodom do Malej Ázie. Praanatólčina sa rozdelila na chetitčinu a západnú praanatólčinu, z ktorej vznikli: lýdčina, luvijčina (hieroglyfická a klinopisná), palajčina a kárčina. Z hieroglyfickej luvijčiny sa vyvinula lykijčina (uvádzaná aj ako milijčina). Chetitské písmo spolu s chetitským jazykom rozlúštil Bedřich Hrozný.

Náboženstvo

Chetitské náboženstvo malo indoeurópsky pôvod - hlavným bohom bol boh búrky Tešub. Bolo však silne synkretické a spájalo prvky protochetitského aj neskôr prevzatého churritského a semitského náboženského materiálu. Chetitský spoločenský systém obsahoval isté „demokratické“ prvky (pravdepodobne zvyšky vojenskej demokracie), nezvyklé v orientálnom despotickom prostredí. Takisto väčšie boli aj práva žien.

Dejiny

Chattijské obdobie

Koncom 4. tisícročia pred Kr. strednú Anatólu (tzv. oblasť Chatti, t.j. Anatólsku náhornú rovinu) osídlili neindoeurópske kmene nazývané Chattijci (=Chatti, nesprávne Protochetiti). V 3. tisícročí, presnejšie asi okolo 2200 - 2000 pred Kr. do oblasti Chatti prišli (podľa jazykových dokladov pravdepodobne spolu) indoeurópske kmene Nésitov, Palajcov a Luvijcov, pričom meno Chattijci-Chetiti sa prenieslo na všetky tieto kmene a najmä na Nésitov. O územie Chetitov, ale aj Sýrie, mala pre jeho prírodné bohatstvo záujem aj Staroakaddská ríša.

Obdobie prvej chetitskej dynastie (2000 - 1740 pred Kr.)

V tomto období dôležitú úlohu zohrávajú asýrski obchodníci, ktorí si pri chetitských sídlach zakladajú svoje obchodné stanice. Práve od nich sa dozvedáme o Chetitoch, keďže nemali ešte vlastné písmo. Pramene vravia, že Chetiti a asýrski obchodníci sa navzájom rešpektovali.

Chetiti žili v mestských štátoch, ktoré boli obohnané hradbami. Na ich čele bol panovník, ktorý sústreďoval vo svojich rukách všetku moc. Postupne sa začali prejavovať tendencie o zjednotenie jednotlivých mestských štátov.

Ďalší vývoj pozri v článku Chetitská ríša.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Chetitská ríša