Irán

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Iránska islamská republika
Vlajka  štátu Irán Znak  štátu Irán
Vlajka - Irán Znak - Irán
Národné motto:
'Esteqlál, ázádí, džomhúrí-je eslámí (Nezávislosť, sloboda, islamská republika)
Iran in its region.svg
Oficiálny názov
  - Dlhý

Iránska islamská republika
  - Krátky Irán
Úradné jazyky {{{Úradné jazyky}}}
Hlavné mesto Teherán
Najväčšie mesto Teherán
Hlava štátu Hasan Rúhání (prezident)
Predseda vlády {{{Predseda vlády}}}
Rozloha

  - Celková
  - Súš
  - Voda
  - % vody

18. miesto
1 648 195 km²
? km²
? km²
0,7 %

Susedia Irak, Turecko, Arménsko, Azerbajdžan, Turkménsko, Afganistan, Pakistan
Počet obyvateľov

  - Sčítanie júl 2009

17. miesto
74 196 000

Hustota obyvateľov

  - Sčítanie 2005

128. miesto
46 /km²

HDP p.c. v USD (PKS)

  - Stav 2005

71. miesto
8,900

Vznik

11. február 1979 (islamská revolúcia)

Forma štátu islamská republika
Mena Iránsky rial (IRR)
Gramotnosť 86%
Časová zóna

UTC+3.30

Štátna hymna Sorud-e Melli-e Iran
Medzin. kód (ISO 3166-1) IRN / IR
Kód motorových vozidiel (OSN) IR
Internetová doména .ir
Smerové telefónne číslo +98

Irán (do roku 1935 Perzia), dlhý tvar Iránska islamská republika (Džomhúri-je eslámí-je Írán), je štát v juhozápadnej Ázii.

Hlavné mesto je Teherán.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Názov krajiny bol už od dávnych dôb Persia (Perzia). Kráľ Kúroš (Kýros) vytvoril na troskách kráľovstiev z Mezopotámie mocnú ríšu (staroperzská ríša), ktorá si podrobila stovky národov. Táto ríša bola známa hlavne architektúrou vtedajšieho hlavného mesta Persepolis, ako aj nezvyčajnou krutosťou voči podrobeným národom. Z vojenskej stránky bola obrovská armáda zozbieraná z celej ríše, od Malej Ázie po hranice Indie. Peržania dobyli Babylon, Jeruzalem a ďalšie mestá. Po úspešných výpravách na dobytie gréckych miest v Malej Ázii sa perzská armáda vypravila na dve výpravy proti pevninovému Grécku. Napriek veľkej početnej výhode bolo zjednotené Grécke vojsko víťazné. Vzniknutú nenávisť využil Alexander Veľký, ktorý za niekoľko rokov zničil perzskú ríšu. Perzská ríša bola neskôr obnovená dynastiou Sasánovcov, ktorá bojovala napríklad s Rimanmi. Počas stredoveku sa Perzia dostávala do konfliktov s Mongolmi, neskôr Turkami.

Vláda[upraviť | upraviť zdroj]

Iránu vládne 10 ajatolláhov (islamskí duchovní hodnostári). Ich vláda je hlavne strategická. Pôsobia v rôznych komisiách a výboroch. Praktickým uskutočňovaním politiky je poverená vláda vedená prezidentom. K opatreniam, ktoré prijíma prezident, sa môžu ajatolláhovia vyjadrovať. Vyskytuje sa tu akási dualita moci, kde sa prelína svetská a duchovná moc ajatolláhov.

Vojenské konflikty[upraviť | upraviť zdroj]

V rokoch 1980-1988 zúrila medzi Iránom a Irakom, vedeným Saddámom Husajnom, vojna.

Ľudské práva[upraviť | upraviť zdroj]

Irán je známy neprijatím ženevských dohôd o ľudských právach. Považuje sa za jednu z najkonzervatívnejších islamských krajín, v ktorej majú ženy obmedzené práva a za nedodržiavanie náboženských zásad sú vysoké tresty, hoci v poslednej dobe dochádza v tomto smere k uvoľňovaniu a miernej liberalizácii. Irán podporuje trest smrti, a to nie len za najťažšie zločiny.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]