Maldivy

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Maldivská republika
Vlajka Maldív Znak Maldív
Vlajka Znak
Národné motto:
Štátna hymna:
Gavmii mi ekuverikan matii tibegen kuriime salaam
(V národnej jednote zdravíme náš národ)
LocationMaldives.png
Miestny názov  
 • dlhý (Divehi) Raajjeyge Jumhooriyyaa (Divehi ráddžége džumhúrijjá)
 • krátky Divehi Raajje (Divehi ráddže)
Hlavné mesto Male
4°10′ S.š. 73°30′ V.d.
Najväčšie mesto Male
Úradné jazyky maldivčina (divehi)
Regionálne jazyky
Štátne zriadenie
hlava štátu


predseda vlády
republika
prezident Mohamed Nasheed
Vznik 26. júla 1965 (nezávislosť od Spojeného kráľovstva)
Susedia ostrovný štát v Indickom oceáne
Rozloha
 • celková
 • voda (%)
 
298 km² (185.)  
zanedbateľná km² (zanedbateľné %)
Počet obyvateľov
 • odhad (2005)
 • sčítanie (2005)

 • hustota (2005)
 
349 106 (166.)
349 106

1171/km² (10.)
Mena rufiyaa (rupia) (=100 laarov) (MRV)
Časové pásmo
 • Letný čas
(UTC+5)
(UTC)
Medzinárodný kód 462 MVD MV
Medzinárodná poznávacia značka MV
Internetová doména .mv
Smerové telefónne číslo +960
Gramotnosť: 90% (1995)

Maldivy (často nesprávne aj Maledivy), dlhý tvar Maldivská republika, sú štát na rovnomennom súostroví južne od Indie.

Hlavným mestom je Male.

Geografia[upraviť | upraviť zdroj]

Ostrovná republika v Indickom oceáne vzdialená 500 až 1 100 km na západ a juhozápad od južného mysu Indie. Tvorí ju 19 koralových atolov, v ktorých sa vyskytuje 1100 malých ostrovčekov s rozlohou menšou ako 5 km². Obývaných je približne 220. Maldivské ostrovy sa vinú od severu na juh v dĺžke asi 880 km pozdĺž 73° východnej dĺžky a zhruba, medzi rovníkom a ôsmym stupňom severnej šírky. Od súostrovia Lakadivy, ktoré administratívne patrí Indii, ich oddeľuje Prieliv ôsmeho stupňa.

Maldivy ležia na 2 600 km dlhom páse plytčín vybiehajúcom na západ a juhozápad od Indického polostrova do Indického oceánu. Spolu s nimi ležia v tomto páse súostrovie Lakadivy (na severe) a Čagosské ostrovy (na juhu). K hlavným skupinám atolov patria (od severu na juh) Tilamudati, Ma Faro, Severné Malosmadulu, Miladumadulu, Južné Malosmadulu, Fadiffolu, Kardiva, Male, Ari, Kolufuri, Mulaku, Kolumudulu, Haddummati, Suvadiva, Addu.

Povrch ostrovov je plochý a nikde nepresahuje výšku troch metrov. Ostrovné skupiny sú zoradené zväčša do oválu atolov. Zo strany od mora ich obklopuje takmer súvislý pás koralových útesov.

Keďže koralové vápence z ktorých sa ostrovy skladajú sú veľmi priepustné, ostrovy trpia nedostatkom prameňov pitnej vody a nemajú takmer žiadne vodné toky. Pôdy pokrývajú len časť ostrovov a sú prevažne plytké.

Podnebie[upraviť | upraviť zdroj]

Podnebie je horúce, s priemernými mesačnými teplotami 24 až 31 °C, s malými teplotnými rozdielmi počas dňa a zrážkami 2 000-2 600 mm za rok.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Maldives EN.png

Maldivské koralové súostrovie bolo osídlené prisťahovalcami z oblasti Srí Lanky a Indie. Väčšina obyvateľstva je etnicky príbuzná s hlavným srílanským národom Sinhalcami.

Pôvodnú formu štátneho zriadenia predstavoval sultanát. Pri svojich prieskumných a obchodných cestách do Indického oceánu pristávali na Maldivách aj arabskí moreplavci. Pod ich vplyvom sa tu v 12. storočí rozšíril islam. V 16. storočí ostrovčeky ovládli Portugalci, ktorých po čase vystriedali Holanďania. V roku 1802 sa súostrovie stalo súčasťou britskej koloniálnej ríše a bolo v nej administratívne spojené s Cejlónom (Srí Lanka). Roku 1887 Veľká Británia ustanovila nad Maldivami svoj protektorát. Keď sa Cejlón v r. 1948 osamostatnil, zaniklo aj jeho formálne spojenie s Maldivami, kde pokračovala Britská vláda. 26. júla 1965 získali Maldivy politickú nezávislosť.

Sultanát zanikol 15. marca 1968 vyhlásením Maldivskej republiky.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]