Čile

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Čilská republika
Vlajka Čile Znak Čile
Vlajka Znak
Národné motto:
kastíl. Por la Razón o la Fuerza
(slov. Právom alebo silou)
Štátna hymna:
Himno Nacional
Chile (orthographic projection).svg
Miestny názov  
 • dlhý República de Chile
 • krátky Chile
Hlavné mesto Santiago
33°26′ J.š. 70°40′ Z.d.
Najväčšie mesto Santiago
Úradné jazyky španielčina
Regionálne jazyky
Štátne zriadenie
prezident
demokratická prezidentská republika
Michelle Bacheletová
Vznik 12. februára 1810 vyhlásená nezávislosť
Susedia Bolívia, Argentína, Peru
Rozloha
 • celková
 • voda (%)
 
756 950 km² (28.)  
8150 km² (1,07% %)
Počet obyvateľov
 • odhad (2006)
 • hustota (2006)
 
16 800 000 (60.)

21/km²
HDP
 • celkový
 • na hlavu (PKS)
2010
260 000 000 $ (43.)
15 500 $ (56.)
Mena Peso ()
Časové pásmo
 • Letný čas
UTC-4 (UTC-3 v lete) (UTC)
(UTC)
Medzinárodný kód CHL
Medzinárodná poznávacia značka CL
Internetová doména .cl
Smerové telefónne číslo ++56

Čile, dlhý tvar Čilská republika (do roku 2000 platilo Chile a Čílska republika) je štát v Južnej Amerike. Hlavné mesto je Santiago.

Čile - Zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Sopka Licancabur (na severe krajiny), pohorie Andy, príroda je v Čile naozaj rozmanitá - nehostinná púšť Atacama, jazerná oblasť v povodí rieky Bío Bío s niekoľkými vyhasnutými sopkami, vodopádmi, jazerá a zasnežené vrcholky And v pozadí, ľadovce a samozrejme Pacifik a Ohňová zem. Zo zvierat je možné obdivovať vicuňu, patagónsku lamu, plameniaky, pelikány, tučniaky. Hlavné mesto Santiago ponúka, tak ako všetky juhoamerické mestá - koloniálne centrum - Plaza de Armas s prezidentským palácom, prekolumbovským múzeom, a radom domov, ktoré pamätajú španielsku nadvládu.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1810 začal postupný boj o nezávislosť, ktorý bol vyvolaný hnutím v susedných kolóniách. V roku 1814 sa do boja za nezávislosť zapojila väčšina obyvateľov. V roku 1817 vojsko vedené José de San Martínom porazilo Španielov pri Chacabuco. Nasledujúci rok bola vyhlásená nezávislosť krajiny. Nedlho po tom vznikol konflikt medzi armádou a veľkými vlastníkmi pôdy, ktorý bol vyriešený v roku 1830. Nasledovalo obdobie napospol demokratických vlád až do roku 1873. V priebehu 19. stor. bolo Čile niekoľkokrát vo vojne. Nezávislosť krajiny uhájila, dokonca získala rozsiahle územie na severe. Na západe Čile získalo Veľkonočný ostrov ktorý bol anektovaný 9. septembra 1888 prostredníctvom "Zmluvy o anexii ostrova" po tom čo ostrov v roku 1877 navštívil kapitán Policarpo Toro. Po I. svetovej vojne začalo hospodárstvo krajiny upadať. Od 60. rokov 20. stor. rástla politická nestabilita. Od roku 1970 sa začala krajina orientovať promarxisticky, došlo k rozsiahlemu znárodňovaniu a ďalším pozemkovým reformám. V roku 1973 bola vláda zvrhnutá vojenským pučom generála Augusta Pinocheta Ugarte. Nasledovala vojenská diktatúra. V roku 1989 vo voľbách zvíťazila umiernená opozícia. Nasledujúci rok Pinochet odstúpil a prezidentom sa stal Patrício Aylwin Azocár.

Podnebie[upraviť | upraviť zdroj]

Podnebie je na severe horúce a suché, na ďalekom juhu veľmi chladné. Centrálna oblasť sa vyznačuje miernou klímou podobnou oblastiam v okolí stredozemného mora s obdobiami sucha (máj - august). Najvyšší bod je Ojos del Salado v Atacama Region 6 893 m

Demografia[upraviť | upraviť zdroj]

čílsky tím

V Čile žije zmes rôznych etnických skupín, predovšetkým potomkov európskych kolonizátorov.[1][2][3] Je to okolo 52,7 % a 90 % populácie.[4][5] Etnické zloženie obyvateľov podľa sčítania ľudu v roku 2002 je nasledujúce: belosi 95,4 %, ostatní 4,6 %.[6]

Obyvatelia z európskych štátov sa usídlili v Čile na prelome 19. a 20. storočia. Sú to najmä Nemci, Francúzi, Angličania, Íri, Poliaci, Taliani, Španieli, Rusi, Chorváti, Srbi a ďalší.

Hospodárstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Časť vyťažených surovín sa vyváža, druhú časť spracúva rozvíjajúce sa hutníctvo farebných kovov a chemický priemysel. Významné je bavlnárstvo, spracovanie vlny a koží a potravinárstvo. Poľnohospodárska výroba sa sústreďuje do Stredočílskej doliny, kde sa pestuje hrozno, citrusy, jablká, figy, orechy, pšenica, zemiaky a strukoviny. Chov hovädzieho dobytka sa zakladá na dopestovaných krmovinách.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]