Augusto Pinochet
Z Wikipédie
 |
Tomuto článku chýbajú odkazy na zdroje uvedených informácií. Pomôž Wikipédii a pridaj do článku referencie |
Generál Augusto José Ramón Pinochet Ugarte (* 25. november 1915 – † 10. december 2006) bol vodcom vojenskej diktatúry, ktorá vládla v Čile v rokoch 1973 až 1990.
K moci sa dostal počas prevratu, ktorý zosadil vtedajšieho prezidenta Salvadora Allendeho, lekára a marxistu, ktorý bol prvým socialistickým prezidentom Čile a ktorý priviedol krajinu na pokraj ekonomického rozvratu. Prevrat ukončil obdobie napätých vzťahov medzi Čile a USA, ktoré sa aktívne snažili zbaviť Allendeho moci, a umožnil Pinochetovi realizovať hlboké neoliberálne ekonomické reformy, ale tiež porušovať ľudské práva.
11. septembra 1973 armádne jednotky vedené Pinochetom zaútočili na prezidentský palác a prevzali moc od prezidenta Allendeho, ktorý vzápätí spáchal samovraždu. Bola ustanovená junta vedená Pinochetom, ktorá okamžite pozastavila ústavu, rozpustila kongres, zaviedla prísnu cenzúru, zakázala činnosť ľavicovo orientovaným politickým stranám, ktoré tvorili Allendeho koalíciu a zastavila všetky politické aktivity v krajine. Pinochetova junta rozpútala kampaň proti svojim oponentom; údajne približne 2000 Čiľanov bolo popravených alebo zmizlo, tisíce ľudí z radov ľavice bolo uveznených a v niektorých prípadoch mučených. Mnoho z týchto ľudí bolo vypovedaných z krajiny a prijatých v zahraničí (najmä v Argentíne) ako politických utečencov. Často boli prenasledovaní čílskou tajnou políciou aj mimo svojej krajiny v rámci tzv. Operácie Kondor. Vo veľkej väčšine išlo o prívržencov marxistického svetonázoru, ktorí boli štedro podporovaní komunistickým Sovietskym zväzom.
V roku 1980 bola schválená nová ústava, ktorá nariaďovala prezidentské referendum s jedným kandidátom v roku 1988 a návrat k tradičnému politickému zriadeniu v roku 1990. Pinochet prehral referendum v roku 1988, čo vyústilo do viackandidátskych prezidentských volieb v roku 1989. Novo zvolený prezident Patricio Aylwin prevzal od Pinocheta moc v roku 1990, aj keď ten ostal na svojom poste vrchného veliteľa armády až do roku 1998, keď získal doživotné kreslo v čílskom senáte, ktoré mu zaisťoval ústavný dodatok z roku 1980.
Obsah |
[upraviť] Ekonomické reformy počas vlády Augusta Pinocheta
Marxistická vláda Salvadora Allendeho priviedla ekonomiku Čile na pokraj krachu. Zrútil sa systém verejných financií, v nebývalej miere sa rozmohla korupcia, čierny trh a hyperinflácia. Krajina sa počas socialistického experimentu stala jednou z najchudobnejších v Latinskej Amerike. Po prevzatí moci generálom Pinochetom sa ku kormidlu ekonomiky krajiny dostali mladí pravicoví ekonómovia z chicagskej školy, ktorí postupne priviedli Čile k nebývalej ekonomickej prosperite. Jedným z hlavných tvorcov moderného dôchodkového systému, ktorý sa stal vzorom pre mnoho ďalších krajín vrátane Slovenska, sa stal José Piñera. Hlboké ekonomické reformy by boli bez priamej politickej podpory Augusta Pinocheta neuskutočniteľné. [chýba citácia]
[upraviť] Súd s Augustom Pinochetom a jeho smrť
V roku 1998, stále ako vplyvný muž v Čile, Pinochet odcestoval do Spojeného kráľovstva, aby sa podrobil liečeniu. Počas jeho pobytu v Anglicku bol na neho vydaný zatykač španielskym sudcom Baltasarom Garzónom. Pinochet byl viac ako rok držaný v domácom väzení a potom prepustený zo zdravotných dôvodov. Po návrate do Čile rezignoval na svoje senátorské kreslo po rozhodnutí najvyššieho súdu, ktorý konštatoval, že trpí vaskulárnou demenciou a nemôže byť postavený pred súd za porušovanie ľudských práv. Tieto obvinenia boli vznesené už niekoľkokrát pred jeho zatknutím; nikdy však nebol súdený. V máji 2004 čílsky najvyšší súd rozhodol, že Pinochet môže byť postavený pred súd a v decembri toho roku bol následne obvinený z niekoľkých zločinov. Do svojej smrti býval v domácom väzení kvôli obvineniu z porušovania ľudských práv pri vojenskej operácii Karavana smrti, keď sa odstraňovali jeho odporcovia a tiež kvôli údajným daňovým podvodom a sprenevere štátnych fondov vo výške 27 miliónov dolárov.
Dňa 3. decembra roku 2006 bol po niekoľkonásobnom srdcovom záchvate prevezený do vojenskej nemocnice, kde 10. decembra zomrel. Pred smrťou prijal z rúk katolíckeho kňaza sviatosť pomazania chorých.
[upraviť] Stúpenci a odporcovia
Pinochetovi stúpenci vyzdvihujú jeho zásluhy na odvrátení hrozby komunizmu, boj proti radikálnym ľavicovým teroristickým skupinám a presadenie politiky voľného trhu, čo viedlo k ekonomickému rastu v krajine, ktorý pokračoval až do 90. rokov 20. storočia. Jeho odporcovia ho obviňujú zo zničenia čílskej demokracie, presadzovania politiky represívneho štátu, uspokojovania súkromných potrieb z pozície svojho postavenia a prijatia ekonomického modelu, ktorý zvýhodňoval bohatých a poškodil stredné a nižšie príjmové skupiny obyvateľstva. V súčasnosti aj jeho stúpenci prijímajú ako fakt, že za jeho vlády došlo k prenasledovaniu, mučeniu a smrti ľudí, ktorí nesúhlasili s jeho politikou.
[upraviť] Pozri aj
[upraviť] Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Augusto Pinochet
[upraviť] Externé odkazy
- (po česky) Životopis online
- (po anglicky) Pinochetove zločiny
- (po španielsky) Pinochet Real
| Prezidenti Čile |  |
|||
| Blanco Encalada | Freire | Pinto Díaz | Prieto | Bulnes | Montt Torres | Pérez | Errázuriz Zañartu | Pinto Garmendia | Santa María | Balmaceda | Montt Álvarez | Errázuriz Echaurren | Riesco | Montt Montt | Barros Luco | Sanfuentes | Alessandri Palma | Figueroa | Ibáñez del Campo | Montero | Aguirre Cerda | Ríos | González Videla | Alessandri Rodríguez | Frei Montalva | Allende | Pinochet | Aylwin | Frei Ruiz-Tagle | Lagos | Bacheletová | ||||
