Aféra U-2

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Lietadlo Lockheed U-2R

Aféra U-2 je označenie pre udalosti, spojené so zostrelením amerického prieskumného lietadla Lockheed U-2, ktoré pilotoval Francis Gary Powers nad Sovietskym zväzom 1. mája 1960. Ide o jednu z významných epizód studenej vojny.

Predohra[upraviť | upraviť zdroj]

Lietadlo Lockheed U-2 bolo v čase svojej aktívnej služby jedným z kľúčových nástrojov americkej spravodajskej služby CIA, ktorá ho používala na monitorovanie sovietskych aktivít nad jeho vlastným územím. U-2 bolo lietadlo, ktoré v tom čase lietalo v tak extrémnych výškach, že bolo nedostupné pre akékoľvek vtedajšie stíhacie lietadlo. Lety U-2 nad sovietskym územím priniesli mnoho dôležitých poznatkov o sovietskom raketovom programe.

Sovieti boli znepokojení tým, že sú síce schopní U-2 nad svojím územím sledovať, ale nemajú prostriedky na zostrelenie lietadla, ktoré sa nad ich územím pohybovalo vo výškach okolo dvadsiatich kilometrov. Koncom päťdesiatych rokov 20. storočia začali sovietske jednotky protivzdušnej obrany dostávať nové vybavenie. Šlo o o navádzací radar P-30 (FAN SONG) schopný sledovať ciele vo výškach nad 20 kilometrov, záchytné stíhacie lietadlo Suchoj Su-9 s dostupom 16 – 18 kilometrov a nový raketový systém SA-2, ktorý mohol zasiahnuť cieľ až do výšky 25 kilometrov.

9. apríla 1960 odštartovalo U-2 na zatiaľ najdlhší prelet: lietadlo urobilo niekoľko preletov nad Semipalatinskom, kde sovietska strana skúšala nukleárne zbrane, a pokračovalo nad okolitými batériami protilietadlových rakiet. Potom sa pilot vydal nad raketovú strelnicu Turatam a kozmodróm Bajkonur. Po šiestich hodinách strávených v sovietskom vzdušnom priestore odletel nad Irán. Tento let vzbudil značné pobúrenie v najvyššom sovietskom vedení a Sovieti sa následne pokúsili aspoň odhadnúť trasy ďalších preletov, čo prispelo k nečakane skorému úspechu sovietskej protivzdušnej obrany.

Zostrelenie[upraviť | upraviť zdroj]

Francis Gary Powers odštartoval so svojím U-2 na prieskumný let nad Sovietskym zväzom 1. mája 1960 z pakistanskej základne Péšavár. Po prelete ZSSR mal pristať v nórskom Bodø. Lietadlo zachytili radary nad Tadžikistanom. Vyslanému záchytnému lietadlu Su-9 sa síce podarilo na chvíľu dostať do potrebnej výšky, ale nepodarilo sa mu nadviazať kontakt s cieľom. Powers sa medzitým priblížil ku Sverdlovsku a dostal sa do zóny sledovanej tamojšou raketovou batériou protivzdušnej obrany. O 08:53 miestneho času, explodovala prvá raketa SA-2 za Powersovým lietadlom.

Powers podľa svojej výpovede stratil nad lietadlom kontrolu a s problémami sa dostal z padajúceho lietadla von – pri explóziách rakiet bola jeho sedačka posunutá dopredu, lietadlo sa dostalo do obrátenej plochej vývrtky a nohy mal natlačené pod prístrojovým panelom, takže sa nemohol okamžite katapultovať. Lietadlo však v dôsledku svojho veľkého vztlaku klesalo len pomaly k zemi. Powers haváriu prežil, dostal sa do zajatia a neskôr bol prevezený do Moskvy.

Na Sverdlovskej raketovej základni nikto nevedel, že lietadlo zostrelili, pretože údaje z radaru mohli byť interpretované aj tak, že lietadlo sa snaží rušiť ruský radar. Keď sa na radare znovu objavil cieľ, vystrelili ďalšiu raketu, ktorá podľa tvrdenia prebehlíka Viktora Ivanoviča Belenka zostrelila predtým vyslanú záchytnú stíhačku.

Politické manévre[upraviť | upraviť zdroj]

Trosky Powersovho lietadla v moskovskom vojenskom múzeu

Počas niekoľkých hodín mal vyslaný špeciálny vyšetrovací tím získať čo najviac informácií. Jeho členmi boli členovia ÚV strany, zástupcovia KGB, kontrašpionáže a letectva.

Vyšetrovacia komisia dala dohromady správu o výkonových parametroch, vybavení a informácie o približnom profile misie. Z nájdených trosiek lietadla zachránili takmer celý filmový materiál, ktorý sovietskym agentúram poskytol nielen informácie o tom, aké ciele boli fotografované, ale aj o schopnostiach fotoaparátu, ktorý sa používal v U-2. V lietadle bol samodeštrukčný systém, ktorý mal pilot uviesť do prevádzky v prípade nutnosti ukončiť let nad sovietskym územím. Podľa Američanov mal tento systém pôsobiť s niekoľkominútovým oneskorením, podľa sovietskej strany tam žiadny oneskorovací systém nebol. Pilot ho napokon neaktivoval.

3. mája informovala NASA o strate meteorologického lietadla severne od Turecka. Tlačové vyhlásenie obsahovalo špekulácie o problémoch pilota s kyslíkom. 5. mája na zasadaní Najvyššieho Sovietu Chruščov oznámil zostrelenie špionážneho lietadla, ale nepovedal, že pilota zajali. Biely dom uznal, že ide o to isté lietadlo, ale odmietol jeho špionážne poslanie a obvinenie z úmyselného narušenia sovietskeho vzdušného priestoru. Naďalej protestoval proti zostrelu zblúdilého civilného lietadla a aby podporil dôveryhodnosť týchto informácií, o deň neskôr ukázali ďalší exemplár U-2 označený značkami NASA a falošným registračným kódom médiám. V ten istý deň večer na diplomatickom večierku počul americký veľvyslanec Llewelyn Thompson v Moskve sovietskeho činiteľa, ktorý komusi hovoril, že pilota stále vypočúvajú. 7. mája Chruščov oznámil, že pilot je nažive. Na tlačovej konferencii 11. mája prezident Eisenhower konečne priznal, že americké prelety nad ZSSR skutočne prebiehali.

Dôsledky[upraviť | upraviť zdroj]

Prelety boli zastavené a CIA začala používať satelitné systémy Midas a Somos. Kvalita získaných informácií nedosahovala ale takú úroveň,ako pri použití U-2. Americká strana už pracovala na projekte OXCART, ktorý ju mal vrátiť nad sovietske vzdušné územie. Lietadlá U-2 pokračovali v akciách, ale iba v blízkosti hraníc a bez narušovania sovietskeho vzdušného priestoru.

Zostrelenie U-2 nad Sverdlovskom a verejné prezradenie celého výzvedného programu malo veľmi neblahé dôsledky na americko-sovietske vzťahy: parížsky samit vedúcich predstaviteľov, plánovaný na polovicu mája zrušili, keď sa prezident Eisenhower odmietol za incident oficiálne ospravedlniť. Na druhej strane sovietska strana zrušila Eisenhowerovu plánovanú júnovú návštevu Moskvy – údajne kvôli neistej bezpečnosti amerického prezidenta.

Francis Gary Powers[upraviť | upraviť zdroj]

Francisa Powersa previezli do Moskvy, kde ho najprv vypočúvali a v auguste 1960 postavili pred najvyšší vojenský súd. Verejné pojednávanie trvalo 10 dní a 19. augusta odsúdili Powersa na 10 rokov väzenia. Vo februári 1962 obe strany pristúpili k výmene Powersa za Rudolfa Abela, ktorého za špionáž zatkli a odsúdili v Spojených štátoch. Výmena sa uskutočnila v Berlíne, na moste Glienicker Brücke.

Powers potom pracoval ako skúšobný pilot Lockheedu. O svojich zážitkoch napísal knihu Operation Overflight: A Memoir of the U-2 Incident. Zomrel pri havárii vrtuľníka 1. augusta 1977, je pochovaný na Arlingtonskom cintoríne. Štyridsať rokov po svojom zostrelení dostal in memoriam niekoľko vyznamenaní.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]