Sovietska intervencia v Afganistane

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

(Presmerované z Sovietsko-afganská vojna)
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Sovietska intervencia v Afganistane
Súčasť Studenej vojny

Sovietski vojaci na BTR-60PB a BTR-80 pri odchode z Afganistanu
Dátum: 25. december 197915. február 1989
Miesto: Afganistan
Výsledok: Odchod sovietskych vojsk, pokračovanie afganskej občianskej vojny
Protivníci
Sovietska armáda:

Sovietsky zväz,
Afgánska demokratická republika
Mudžahedíni podporovaní:
Spojené štáty,
Saudská Arábia,
Pakistan,
Irán,
Čína,
Spojené kráľovstvo,
a iní
Velitelia
Boris Gromov
Pavel Gračov
Valentin Varennikov
Ahmed Šáh Massúd
Sibgatulláh Mudžaddidi
Gulbuddin Hekmatjár
Straty
Mŕtvych a nezvestných vojakov:
15 051
Ranených vojakov:
53 753
(oficiálne údaje ZSSR)
Mŕtvych bojovníkov:
vyše 1 milión
(odhad)

Sovietska invázia do Afganistanu bola ozbrojená intervencia Sovietskeho zväzu v Afganistane na pomoc komunistickej Ľudovo demokratickej strane Afganistanu v boji proti Mudžahedínom. Prebiehala od 25. decembra 1979 do 15. februára 1989, kedy sa sovietske vojská po neúspechoch v boji proti Mudžahedínom stiahli z krajiny. Bojové operácie viedla najmä sovietska 40. armáda, ktorá v priebehu 9 rokov bojov utrpela pomerne vysoké straty. Od 15. mája 1988 bola postupne z Afganistanu sťahovaná. Kvôli brutalite a rozsahu a charakteru bojových operácii je niekedy porovnávaná s Vietnamskou vojnou.

[upraviť] Predohra invázie

27. apríla 1978 sa po komunistickom prevrate stal predsedom novej vlády krajiny Núr Muhammed Tarákí, vodca politického krídla Chalk Ľudovej demokratickej strany Afganistanu. Prevrat skončil nepopulárnu a neúspešnú vládu Mohammeda Daúda. Voľba Tarákího bola politicky prijateľnou aj pre Kremeľ.

V roku 1979 došlo znova k prevratu a k moci sa dostal Hafizulláh Amín. Dochádzalo k represiam partizánskeho hnutia mudžahídov proti autoritatívnej vláde. To bol dôvod na inváziu, ku ktorej došlo 26. 11. 1979. Bola nastolená prokomunistická vláda Baraka Karmala. Zúčastnili sa aj vojská Varšavskej zmluvy. Vyjednávania OSN o stiahnutí sa vojsk z Afganistanu začali po nástupe Gorbačova. Trvali niekoľko rokov. Nakoniec sa stiahli 15. 2. 1989. Dopomohlo k tomu aj blokovanie vývozu obilia do ZSSR, USA. A tiež bojkot olympijských hier v Moskve.

[upraviť] Iné projekty