Ho Či Min

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Ho Či Min
Ho Či Min
vietnamský revolucionár a štátnik (1945)

Narodenie 19. máj 1890
Hoàng Trù, Francúzska Indočína, dnes Vietnam
Úmrtie 2. september 1969 (79 rokov)
Hanoj, VDR

Ho Či Min vlastným menom Nguyễn Tất Thành (*19. máj 1890 Hoàng Trù, Francúzska Indočína – † 2. september 1969 Hanoj, VDR) bol vietnamský revolucionár a štátnik, v rokoch 1946 – 1955 predseda vlády, od roku 1955 do svojej smrti prezident Vietnamskej demokratickej republiky (severného Vietnamu).

Jeho skutočné meno bolo Nguyễn Sinh Cung. Ale bol tiež známy pod menami Nguyễn Tất Thành, , Lý Thụy, Hồ Quang. V čase, keď viedol VDR bol známy aj ako Bác Hồ („Strýko Ho“). Meno Hồ Chí Minh znamená „ten, kto osvetľuje cestu“. Stal sa známy ako priaznivec odbojového hnutia Viet Minh v roku 1941. Jeho moc stúpala spolu s nadobudnutím kontroly nad časťami Vietnamu v 50. rokoch.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Ho Či Min sa narodil v roku 1890 ako Nguyễn Sinh Cung v dedine Hoàng Trù vo Francúzskej Indočíne. Od roku 1895 vyrastal v dedine Kim Liên, v kraji Nam Đàn v provincií Nghệ An. Mal troch súrodencov, sestru Bạch Liên (alebo tiež Nguyễn Thị Thanh), ktorá bola úradníčkou vo Francúzskej armáde, brata Nguyễn Sinh Khiêma (alebo tiež Nguyễn Tất Đạta), ktorý bol liečiteľom, a napokon i druhého brata Nguyễn Sinh Nhuậna, ktorý však zomrel ešte v mladosti. Podľa Konfucijskych tradícií, vo svojich 10 rokoch zmenil meno podľa priania otca na Nguyễn Tất Thành.

Neskôr sa učil na lýceu v meste Hue. Štúdiá však zanechal a odcestoval do Francúzska parníkom, na ktorom pomáhal ako pomocná pracovná sila v kuchyni. Došiel do Marseille, kde sa mu nepodarilo dostať na koloniálnu akadémiu a tak ďalej pracoval na rôznych miestach ako čašník, či retušér filmov. Veľa času strávil čítaním kníh a novín po knižniciach. Medzi rokmi 1913 a 1919 cestoval a pracoval na rôznych miestach na lodiach i na pevnine v USA a Spojenom kráľovstve. Neskôr sa vrátil do Francúzska a medzi rokmi 1919 – 1923 sa stal prívržencom komunistickej ideológie. Spísal petíciu za osamostatnenie Indočíny, ktorú predostrel viacerým významným osobnostiam svetovej politiky, no bol odmietnutý.

V roku 1923 sa odsťahoval do Kantonu v Číne, kde sa venoval výučbe komunistických kádrov. Neskôr odišiel do Hong Kongu ako predstaviteľ komunistickej Internacionály. V júni 1931 bol zatknutý a dva roky väznený britskými úradmi. Následne odišiel do ZSSR, kde sa niekoľko rokov liečil z tuberkulózy. V roku 1938 sa vrátil do Číny a slúžil ako poradca komunistických ozbrojených síl.

V roku 1941 sa vrátil do vlasti a pričinil sa o organizáciu Viet Minhu, partizánskej organizácie bojujúcej proti Vichistickej i japonskej nadvláde. Organizácia úzko spolupracovala s OSS, neskôr bol zajatý Čankajškovými vojskami a do roku 1943 bol väznený. Po prepustení sa vrátil do Vietnamu a dlho sa zotavoval z malárie a dyzentérie za pomoci lekárov OSS. V roku 1945 v boji o moc vo Viet Minhu sa rozpútalo prenasledovanie antikomunistov ako aj nepriateľov v strane. 20. septembra 1945 bol Ho Či Min vyhlásený Viet Minhom za prezidenta Vietnamu.

Napriek povojnovým dohodám medzi Vietnamcami a Francúzmi parížska vláda začala opätovne okupovať Vietnam, čiastočne k tomu dokonca využívala Japoncov, ktorí sa na území Indočíny vzdali Spojencom. V novembri 1946 medzi Viet Minhom a Francúzskou koloniálnou správou krajiny opäť prepukli boje. V roku 1954 sa podarilo Viet Minhu dobyť základňu Cudzineckej légie v Dien Bien Phu, na následnej konferencii v Ženeve sa Francúzi zaviazali stiahnuť svoje sily z krajiny. V severnej časti Vietnamu vznikla Vietnamská demokratická republika. V následných voľbách na severe krajiny bol Ho Či Min zvolený za prezidenta. V južnej časti krajiny ovládanej francúzkou bábkou Bao Daiom voľby neprebehli. Krajine diktátorským spôsobom vládol Ngo Dinh Diem. Komunistické snahy o zjednotenie krajiny násilím živené Ho Či Minom viedli k rozsiahlej vojne s účasťou USA.

Ho Či Min zomrel 3. septembra 1969 v Hanoji.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]