Bitka o Dien Bien Phu

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Bitka o Dien Bien Phu
Súčasť indočínskej vojny
HD-SN-99-02041.JPEG
Príslušník francúzskej cudzineckej légie na hliadke.
Dátum 13. marec 1954 - 7. máj 1954
Miesto okolie Dien Bien Phu, Vietnam
Výsledok víťazstvo Viet Minhu
Protivníci
Francúzsko Francúzsko
Francúzska Indočína Francúzska Indočína
Vietnam Vietnam Viet Minh
Velitelia
Christian de Castries
Pierre Langlais
Võ Nguyên Giáp
Sila
13. marca:
10 800 vojakov[1]
Vlajka USA se 48 hvězdami 37 pilotov[2]
13. marca:
48 000 mužov prvosledových jednotiek
15 000 podporných jednotiek[3]
Straty
1 571[4]-2 293 mŕtvych
5 195 – 6 650[5] zranených
1 729 nezvestných[6]

11 721 zajatcov
8 290 mŕtvych zajatcov po bitke[7]

Americké straty
2 mŕtvi (James B. McGovern a Wallace A. Buford)[2]

Vietnamske údaje
4 020 mŕtvych
9 118 zranených
792 nezvestných[8]

Francúzske odhady
23 000[9]

Bitka o Dien Bien Phu bola ozbrojeným stretom medzi francúzskymi koloniálnymi vojskami v Indočíne a silami vietnamských partizánov Viet Minhu, podporovanými Sovietskym zväzom a komunistickou Čínou. Bitka sa skončila veľkým vietnamským víťazstvom a znamenala postupný odchod francúzskych síl z krajiny. Pád francúzskej pevnosti Dien Bien Phu súčasne ukončil indočínsku vojnu. Bola to jedna z prvých a veľkých porážok Francúzska v procese dekolonizácie a významný signál pre podrobené národy. Dien Bien Phu kapitulovalo 7. mája 1954.

Predohra ku konfliktu[upraviť | upraviť zdroj]

Francúzska republika sa po druhej svetovej vojne snažila obnoviť a posilniť svoje koloniálne panstvo (Francúzsku úniu) nielen v Afrike ale aj v Juhovýchodnej Ázii. Vo Vietname sa však už dlho pred vojnou, v 19. storočí postavil proti Francúzom povstalec Phan Đình Phùng a zasadil prvé zrnká vietnamského nacionalizmu. Proti pokusom o obnovenie koloniálneho panstva Francúzska v Indočíne sa postavilo hnutie odporu podporované komunistami (Viet Minh) na čele s Ho Či Minom. Vo veľkom bol Viet Minh podporovaný Čínou a Sovietskym zväzom, nakoľko cítili možnosť šírenia komunistickej hegemónie.

Zásah Francúzov vyústil do zdĺhavej vojny, v ktorej sa nedokázali prispôsobiť partizánskemu boju Viet Minhu. Napriek výrazným víťazstvám na začiatku ťaženia si Francúzi dokázali podmaniť len mestá. Francúzske velenie od začiatku vojny dúfalo, že Viet Minh zatiahne do klasických bojov, v ktorých by si naplno mohlo uplatniť svoju materiálnu prevahu. V neprospech Francúzskeho postupu proti Viet Minhu hral i fakt, že Francúzi nedokázali získať priazeň domáceho obyvateľstva.

Obsadenie oblasti[upraviť | upraviť zdroj]

Ako vyústenie zúfalej snahy francúzskeho velenia dosiahnuť víťazstvo vo veľkej bitke bolo vysadenie elitných jednotiek v oblasti Dien Bien Phu, ktoré bolo malou dedinou ležiacou v Hornom Tonkine, blízko hraníc s Laosom, asi 300 km od Hanoja. Oblasť tvorila rozľahlá planina ohraničená po stranách vyvýšenými bodmi, ktoré neskôr Francúzi obsadili a dali im ženské mená Anne-Marie, Beatrice, Claudie, Dominique, Eliane, Gabriele, Huguette a Isabelle. Potrebu ovládnutia tejto oblasti francúzske velenie zdôvodnilo ochranou Laosu a zabráneniu presunu vojsk Viet Minhu do Laosu, odkiaľ by dokázali útočiť na územia južného Vietnamu. Operácia sa začala 20. novembra 1953, keď v oblasti boli vysadené prvé oddiely. Už počas výsadku sa francúzske oddiely dostali pod slabú nepriateľskú paľbu. Po potlačení tohto odporu nastal v oblasti relatívny pokoj. Pre problematické zásobovanie pevnosti bol zriadený letecký most z Hanoja. Situácia však začala byť vážnejšia od druhej polovice januára 1954. Bolo takmer na dennom poriadku, že sa hliadkujúce oddiely dostávali pod paľbu. Pod vplyvom podcenenia nepriateľa vrchné velenie v Paríži odmietlo poskytnúť leteckú podporu.

Bitka[upraviť | upraviť zdroj]

Francúzi na začiatku roku 1954 prišli o časť leteckej podpory vo forme perute bombardérov a ani posily, ktoré žiadal gen. Navarre neprišli, pretože vrchné velenie v Paríži partizánov podceňovalo. Podceňovanie spočívalo hlavne v tom, že Francúzi absolútne vylúčili, že by mohli partizáni disponovať silným delostrelectvom.

13. marca 1954 začal Viet Minh intenzívne útočiť na jednotlivé opevnené pahorky s pomocou ťažkého delostrelectva. Kvôli zlému počasiu neprichádzalo do úvahy vyslať do oblasti bombardéry, ktoré by dokázali účinne zasiahnuť a preto ešte v ten deň Viet Minh dokázal dobyť jedno zo stanovíšť francúzskej obrany. Vietnamské delostrelectvo bolo veľmi dobre maskované, čo Francúzom sťažovalo jeho lokalizáciu.

14. marca sa partizánom podarilo obsadiť ďalší z pahorkov. 28. marca sa pevnosti dostalo plnej leteckej podpory, ktorá však nebola v nepriestupnej džungli účinná. Francúzske letectvo bombardovalo džungľu napalmom bez presnej navigácie na ciele a nespôsobilo preto Viet Minhu žiadne väčšie škody.

30. marca až 5. apríla 1954 sa odohrala tzv. bitka piatich pahorkov. Vietnamci v nej zaútočili na oporné body okolo planiny s pevnosťou a po následnom ovládnutí pahorkov Viet Minhom bolo ostreľovanie pevnosti na dennom poriadku. Vzhľadom k zlému počasiu nefungoval letecký most a zásoby určené pre francúzsku pevnosť zhadzované na padákoch často padali do oblasti kontrolovanej Viet Minhom.

Posledná fáza útoku na pevnosť sa začala 1. mája. 6. mája 1954 predposledný deň bitky o Dien Bien Phu, nasadil Viet Minh do boja ruské raketomety BM-13 (kaťuša). Napriek plánom Francúzskeho velenia udržať pevnosť do ukončenia mierových rozhovorov, bola posádka pevnosti nútená 7. mája 1954 kapitulovať. Väčšina vojakov, ktorá nezahynula v bojoch bola Vietnamcami zajatá. Iba 70 francúzskym vojakom sa podarilo utiecť do Laosu.

Záver[upraviť | upraviť zdroj]

Počas bojov sa rozmohlo vo Francúzsku hnutie žiadajúce ukončenie bojov v Indočíne. Francúzska vláda začala v Ženeve vyjednávať so zástupcami komunistického Vietnamu. Ženevská konferencia trvala od apríla do 21. júla 1954. Za Francúzsko viedol rozhovory Pierre Mendès France. Po porážke pevnosti Francúzi súhlasili s odchodom z krajiny. Vietnam sa mal na základe dohody rozdeliť na dve časti (komunistický sever a protikomunistický juh), v ktorých mali prebehnúť demokratické voľby.

Demokratické voľby sa však nakoniec na juhu nikdy nekonali a medzi severným a južným Vietnamom prepukol postupne konflikt známy ako Vietnamská vojna.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Davidson, 224
  2. a b French Ambassy in the United States: News from France 05.02 (March 2, possition2005), U.S. pilots honored for Indochina Service, Seven American Pilots were awarded the Legion of Honor...
  3. Davidson, p. 223
  4. Lam Quang Thi, Andrew Wiest Hell in An Loc: The 1972 Easter Invasion, University of North Texas Press (2009), p. 14
  5. Lam Quang Thi, p. 14
  6. Tragic Mountains: The Hmong, the Americans, and the Secret Wars for Laos, trang 62, Ipossitionndiana University Press
  7. Tổng thống Pháp Jacques Chirac ca ngợi lòng dũng cảm của các binh sĩ Pháp trong trận chiến Điện Biên Phủ. Voanews.com. archivované na [http://www.voanews.com/vietnamese/archive/2004-05/a-2004-05-07-30-1.cfm originál z 2012-05-25 prístup: 2012-06-28.
  8. Ban tổng kết-biên soạn lịch sử, BTTM (1991). Lịch sử Bộ Tổng tham mưu trong kháng chiến chống Pháp 1945-1954. Nhà xuất bản Quân Đội Nhân Dân. (History Study Board of The General Staff (1991). History of the General Staff in the Resistance War against the French 1945–1954 (in Vietnamese). People's Army Publishing House.).
  9. Stone, p. 109

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]