Ženeva
| Ženeva (franc. Genève) |
||
| nem. Genf | ||
| švajčiarske mesto | ||
 Ženeva v roku 2005
|
||
|
||
| Štát |  Švajčiarsko |
|
|---|---|---|
| Kantón | Ženeva | |
| Rieka | Rhôna | |
| Nadmorská výška | 375 m n. m. | |
| Súradnice | ||
| Rozloha | 15,86 km² (1 586 ha) | |
| Obyvateľstvo | 185 958 (2009) | |
| Hustota | 11 724,97 obyv./km² | |
| Primátor | Sandrine Salerno (Parti socialiste) | |
| Časové pásmo | SEČ (UTC+1) | |
| - letný čas | SELČ (UTC+2) | |
| PSČ | 1200 | |
  Poloha mesta Ženeva v rámci Švajčiarska
|
||
 Poloha obce v kantóne
|
||
| Wikimedia Commons: Genève | ||
| Webová stránka: http://www.ville-geneve.ch | ||
Ženeva (franc. Genève [vyslov:ž-név], nem. Genf) je mesto v južnom Švajčiarsku. Leží pri výtoku Rhôny zo Ženevského jazera. Samotná Ženeva má 186 tisíc obyvateľov, aglomerácia vyše pol milióna.
Je priemyselným, obchodným a finančným centrom svetového významu. Sídli tu viacero medzinárodných organizácií.
Obsah |
Poloha[upraviť]
Ženeva sa nachádza na 46°12 s.š., 6°09' v.d, na juhozápadnom konci Ženevského jazera, kde z jazera vyteká rieka Rhôna. Druhou riekou v meste je Arve, ktorá sa zlieva s Rhônou ešte v meste, na mieste Jonction. Mesto je ohraničené dvomi pohoriami, Alpami a Švajčiarskou Jurou. Z mesta je za dobrého počasia vidieť zasnežený Mont Blanc, najvyššiu horu Európy (4807 m), vzdialenú asi 70 km juhovýchodne.
Dejiny[upraviť]
(L'Escalade à Genève) 1602
Keltský názov Genava označoval hlavné mesto kmeňa Allobrogov, ktoré v roku 121 pred Kr. bolo dobyté Rímom a stalo sa akýmsi predmestím v Zaalpskej Galii (Gallia Transalpine). V rokoch 52 a 58 pred Kr. sa tu zdržiaval Julius Caesar. Prvý kresťanský kostol tu vznikol okolo roku 350, v rokoch 443-467 bola Ženeva sídelným mestom burgundských kráľov a od prelomu 4. a 5. storočia do reformácie roku 1536 tu bolo biskupské sídlo. Na začiatku 11. storočia sa Ženeva stala spolu s Bourgogne časťou Svätej ríše rímskej, a to ako biskupstvo. Roku 1124 získal Ženevský biskup zmluvou s miestnym grófom vládu nad mestom.
Od polovice 13. storočia sa tu konajú významné trhy a mešťania sa snažili získať lepšiu pozíciu voči biskupovi. Roku 1309 biskup priznal mestu právo voliť si radných (syndikát) a v roku 1477 uzavrel zmluvu o združení so švajčiarskymi mestami Bern a Fribourg. V roku 1526 uzavreli podobnú zmluvu samotní mešťania, ktorí sa tak podľa vzoru talianskych miest vymanili z moci biskupov. Zároveň sa prostredníctvom nemeckých kupcov do mesta šírili myšlienky nemeckej reformácie a od roku 1536 boli v meste zakázané katolícke bohoslužby.
Toho istého roku prišiel do mesta francúzsky reformátor Ján Kalvín (Jean Calvin), ktorý si tu získal výnimočnú autoritu a zaviedol prísny, takmer teokratický režim. V roku 1541 napísal pre Ženevu novú ústavu, podľa ktorej popri obecnom zhromaždení občanov vládol volený zbor dve sto, rada šesťdesiatich a v náboženských záležitostiach konsistor, vedený Kalvínom. V roku 1553 dal Kálvin v Ženeve upáliť španielskeho lekára Michela Serveta, ktorý popieral Najsvätejšiu Trojicu. V roku 1559 založil akadémiu pre vzdelávanie kazateľov a v nasledujúcich rokoch sa Ženeva stala útočiskom náboženských exilantov, podnikavých mešťanov z Francúzska, Talianska a Nemecka. Tým sa mesto nielen rozrástlo, ale aj zbohatlo a začalo zohrávať stále významnejšiu úlohu. Do konca 19. storočia sa stalo najľudnatejším švajčiarskym mestom.
V priebehu 18. storočia narastali spory medzi bohatými mešťania a ostatnými občanmi bez politických práv. Povstanie z roku 1707, ktoré viedol právnik Pierre Fatio, bolo s pomocou ostatných švajčiarskych miest potlačené a Fatio zastrelený. Pri ďalšej vzbure roku 1737 bolo 11 mŕtvych. Roku 1762 dala mestská rada spáliť spisy ženevského rodáka J.-J. Rousseaua a v roku 1781 proti ďalšiemu povstaniu povolali na pomoc francúzskeho kráľa Ľudovíta XVI. Po dobytí mesta emigrovalo cez tisíc občanov hlavne do Paríža. Avšak v roku 1793 "starý režim" definitívne padol a roku 1794 bola prijatá nová ústava. Už v tejto dobe bolo hlavným odvetvím v Ženeve hodinárstvo a zlatníctvo, na druhom mieste textilný priemysel.
V rokoch 1798-1814 patrila Ženeva k Francúzsku a po porážke Napoleona bol roku 1815 založený švajčiarsky kantón Ženeva spojením mesta Ženevy, jeho poddanských území a k nemu Viedenským kongresom pričlenené bývalé francúzske a savojské územia, medzi ktorými bolo aj mesto Carouge. Ale aj naďalej mala moc vláda aristokracie, až do roku 1847, kedy Ženeva dostáva novú kantonálnu ústavu. V roku 1848 schválená spolková ústava Švajčiarska ustanovila Ženevský kantón ako jeden z liberálnych kantónov. Roku 1839 tu poľský exilant Patek založil prvú hodinársku továreň (dnes firma Patek Philippe) a mesto sa rýchlo industrializovalo. V druhej polovici 19. storočia bolo zbúrané mestské hradby a mesto sa veľmi rozšírilo, v tej istej dobe Ženevu však počtom obyvateľov predstihol Zürich. Historické mesto si síce zachovalo svoj pôdorys a strmé, úzke uličky ale takmer všetky budovy boli od tej doby dôkladne prestavané.
V roku 1863 tu založil Jean Henri Dunant Medzinárodný výbor Červeného kríža, najstaršiu medzinárodnú humanitárnu organizáciu, a za tento čin bol v roku 1901 vyznamenaný Nobelovou cenou. Medzinárodný Červený kríž dostal Nobelovu cenu mieru celkom trikrát. V rokoch 1920-1946 bola Ženeva sídlom Spoločnosti národov a neskôr viacerých medzinárodných organizácii.
Hospodárstvo[upraviť]
Ženeva je významné bankové a obchodné centrum, centrum hodinárskeho priemyslu, má niekoľko priemyselných firiem, a je obľúbeným kongresovým miestom. V blízkosti letiska je veľké kongresové a výstavné centrum Palexpo, kde sa konajú aj pravidelné Ženevského autosalóny. Pre výnimočnú polohu na brehu jazera a medzi horami je vyhľadávaným cieľom turistov.
V Ženeve sídli niekoľko medzinárodných organizácií, medzi nimi
- Časť Organizácie Spojených národov (OSN - ONU / UNO); v rokoch 1920-1946 tu sídlila jej predchodkyňa, Spoločnosť národov;
- Svetová zdravotnícka organizácia (WHO / OMS),
- Medzinárodná únia pre telekomunikácie (ITU / UIT),
- Medzinárodná organizácia pre normalizáciu (ISO),
- Medzinárodná organizácia práce (ILO / OIT),
- Vysoký komisár Organizácie spojených národov pre utečencov (UNHCR)
- Svetová organizácia duševného vlastníctva (WIPO)
- Konferencia OSN o obchode a rozvoji (UNCTAD)
- Ekonomická a sociálna rada OSN
- Svetová meteorologická organizácia (WMO)
- Svetovej ústredie Červeného kríža (Croix rouge),
- Medziparlamentná únia (IPU / UIP)
- Ekumenická rada cirkví.
Vzhľadom k tomu tu má mnoho krajín (vrátane Slovenska) stále diplomatické zastúpenie alebo misie.
Na okraji Ženevy na francúzskej hranici sídli aj Európska organizácia pre jadrový výskum (CERN) s najväčším urýchľovačom častíc na svete.
Doprava[upraviť]
V Ženeve je električková, trolejbusová aj autobusová hromadná doprava, ktorú prevádzkuje podnik TPG. Prímestská doprava na niekoľkých miestach prekračuje francúzske hranice.
Pre obce a mestá na brehoch Ženevského jazera má význam aj pravidelná lodná doprava, švajčiarska aj francúzska.
Mesto a kantón sú výborne napojené na medzinárodnú dopravnú sieť. Nachádza sa tu po Zürichu druhé najväčšie letisko vo Švajčiarsku Genève-Cointrin, napojenie na francúzsku vysokorýchlostnú sieť TGV a diaľničnú sieť.
Partnerské mestá[upraviť]
Pozri aj[upraviť]
Iné projekty[upraviť]
Zdroj[upraviť]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ženeva na českej Wikipédii.
|
|||||||
