Ženeva

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 46°12′0″S 6°9′0″V / 46.20000°S 6.15000°V / 46.20000; 6.15000
Ženeva
(franc. Genève)
nem. Genf
švajčiarske mesto
Geneve 2005 001 Ork.ch.jpg
Ženeva v roku 2005
Wappen Genf matt.svg
Erb
Štát Švajčiarsko Švajčiarsko
Kantón Ženeva
Rieka Rhôna
Nadmorská výška 375 m n. m.
Súradnice 46°12′0″S 6°9′0″V / 46.20000°S 6.15000°V / 46.20000; 6.15000
Rozloha 15,86 km² (1 586 ha)
Obyvateľstvo 185 958 (2009)
Hustota 11 724,97 obyv./km²
Primátor Sandrine Salerno (Parti socialiste)
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 1200
Poloha mesta Ženeva v rámci Švajčiarska
Red pog.svg
Poloha mesta Ženeva v rámci Švajčiarska
Poloha obce v kantóne
Poloha obce v kantóne
Wikimedia Commons: Genève
Webová stránka: http://www.ville-geneve.ch

Ženeva (franc. Genève [vyslov:ž-név], nem. Genf) je mesto v južnom Švajčiarsku. Leží pri výtoku Rhôny zo Ženevského jazera. Samotná Ženeva má 186 tisíc obyvateľov, aglomerácia vyše pol milióna.

Je priemyselným, obchodným a finančným centrom svetového významu. Sídli tu viacero medzinárodných organizácií.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Ženeva sa nachádza na 46°12 s.š., 6°09' v.d, na juhozápadnom konci Ženevského jazera, kde z jazera vyteká rieka Rhôna. Druhou riekou v meste je Arve, ktorá sa zlieva s Rhônou ešte v meste, na mieste Jonction. Mesto je ohraničené dvomi pohoriami, Alpami a Švajčiarskou Jurou. Z mesta je za dobrého počasia vidieť zasnežený Mont Blanc, najvyššiu horu Európy (4807 m), vzdialenú asi 70 km juhovýchodne.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Keltský názov Genava označoval hlavné mesto kmeňa Allobrogov, ktoré v roku 121 pred Kr. bolo dobyté Rímom a stalo sa akýmsi predmestím v Zaalpskej Galii (Gallia Transalpine). V rokoch 52 a 58 pred Kr. sa tu zdržiaval Julius Caesar. Prvý kresťanský kostol tu vznikol okolo roku 350, v rokoch 443-467 bola Ženeva sídelným mestom burgundských kráľov a od prelomu 4. a 5. storočia do reformácie roku 1536 tu bolo biskupské sídlo. Na začiatku 11. storočia sa Ženeva stala spolu s Bourgogne časťou Svätej ríše rímskej, a to ako biskupstvo. Roku 1124 získal Ženevský biskup zmluvou s miestnym grófom vládu nad mestom.

Od polovice 13. storočia sa tu konajú významné trhy a mešťania sa snažili získať lepšiu pozíciu voči biskupovi. Roku 1309 biskup priznal mestu právo voliť si radných (syndikát) a v roku 1477 uzavrel zmluvu o združení so švajčiarskymi mestami Bern a Fribourg. V roku 1526 uzavreli podobnú zmluvu samotní mešťania, ktorí sa tak podľa vzoru talianskych miest vymanili z moci biskupov. Zároveň sa prostredníctvom nemeckých kupcov do mesta šírili myšlienky nemeckej reformácie a od roku 1536 boli v meste zakázané katolícke bohoslužby.

Toho istého roku prišiel do mesta francúzsky reformátor Ján Kalvín (Jean Calvin), ktorý si tu získal výnimočnú autoritu a zaviedol prísny, takmer teokratický režim. V roku 1541 napísal pre Ženevu novú ústavu, podľa ktorej popri obecnom zhromaždení občanov vládol volený zbor dve sto, rada šesťdesiatich a v náboženských záležitostiach konsistor, vedený Kalvínom. V roku 1553 dal Kálvin v Ženeve upáliť španielskeho lekára Michela Serveta, ktorý popieral Najsvätejšiu Trojicu. V roku 1559 založil akadémiu pre vzdelávanie kazateľov a v nasledujúcich rokoch sa Ženeva stala útočiskom náboženských exilantov, podnikavých mešťanov z Francúzska, Talianska a Nemecka. Tým sa mesto nielen rozrástlo, ale aj zbohatlo a začalo zohrávať stále významnejšiu úlohu. Do konca 19. storočia sa stalo najľudnatejším švajčiarskym mestom.

V priebehu 18. storočia narastali spory medzi bohatými mešťania a ostatnými občanmi bez politických práv. Povstanie z roku 1707, ktoré viedol právnik Pierre Fatio, bolo s pomocou ostatných švajčiarskych miest potlačené a Fatio zastrelený. Pri ďalšej vzbure roku 1737 bolo 11 mŕtvych. Roku 1762 dala mestská rada spáliť spisy ženevského rodáka J.-J. Rousseaua a v roku 1781 proti ďalšiemu povstaniu povolali na pomoc francúzskeho kráľa Ľudovíta XVI. Po dobytí mesta emigrovalo cez tisíc občanov hlavne do Paríža. Avšak v roku 1793 "starý režim" definitívne padol a roku 1794 bola prijatá nová ústava. Už v tejto dobe bolo hlavným odvetvím v Ženeve hodinárstvo a zlatníctvo, na druhom mieste textilný priemysel.

V rokoch 1798-1814 patrila Ženeva k Francúzsku a po porážke Napoleona bol roku 1815 založený švajčiarsky kantón Ženeva spojením mesta Ženevy, jeho poddanských území a k nemu Viedenským kongresom pričlenené bývalé francúzske a savojské územia, medzi ktorými bolo aj mesto Carouge. Ale aj naďalej mala moc vláda aristokracie, až do roku 1847, kedy Ženeva dostáva novú kantonálnu ústavu. V roku 1848 schválená spolková ústava Švajčiarska ustanovila Ženevský kantón ako jeden z liberálnych kantónov. Roku 1839 tu poľský exilant Patek založil prvú hodinársku továreň (dnes firma Patek Philippe) a mesto sa rýchlo industrializovalo. V druhej polovici 19. storočia bolo zbúrané mestské hradby a mesto sa veľmi rozšírilo, v tej istej dobe Ženevu však počtom obyvateľov predstihol Zürich. Historické mesto si síce zachovalo svoj pôdorys a strmé, úzke uličky ale takmer všetky budovy boli od tej doby dôkladne prestavané.

V roku 1863 tu založil Jean Henri Dunant Medzinárodný výbor Červeného kríža, najstaršiu medzinárodnú humanitárnu organizáciu, a za tento čin bol v roku 1901 vyznamenaný Nobelovou cenou. Medzinárodný Červený kríž dostal Nobelovu cenu mieru celkom trikrát. V rokoch 1920-1946 bola Ženeva sídlom Spoločnosti národov a neskôr viacerých medzinárodných organizácii.

Hospodárstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Ženeva je významné bankové a obchodné centrum, centrum hodinárskeho priemyslu, má niekoľko priemyselných firiem, a je obľúbeným kongresovým miestom. V blízkosti letiska je veľké kongresové a výstavné centrum Palexpo, kde sa koná aj pravidelný Ženevský autosalón. Pre výnimočnú polohu na brehu jazera a medzi horami je vyhľadávaným cieľom turistov.

V Ženeve sídli niekoľko medzinárodných organizácií, medzi nimi

Vzhľadom k tomu tu má mnoho krajín (vrátane Slovenska) stále diplomatické zastúpenie alebo misie.

Na okraji Ženevy na francúzskej hranici sídli aj Európska organizácia pre jadrový výskum (CERN) s najväčším urýchľovačom častíc na svete.

Pozoruhodnosti, pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Katedrála sv. Petra
  • Ženevské jazero (Lac Léman) s plochou 582 km², ktoré podstatne patrí k obrazu mesta, so 140 m vysokým vodotryskom (Jet d'Eau), s promenádami a parkmi okolo jazera. Takmer 20 % plochy mesta pokrýva zeleň, najmä okolo jazera a v diplomatickej štvrti na západe
  • Historické centrum mesta vzniklo na malom pahorku na ľavom brehu Rhony, na ktorého vrcholku dnes stojí
    • Katedrála svätého Petra, kamenná románsko-gotická stavba zo začiatku 13. storočia na mieste staršieho kostola zo 6. storočia. Zbytky starších stavieb sú prístupné v podzemí katedrály. Katedrála bola niekoľkokrát spustošená, v rokoch 1400-1405 bola pristavená gotická kaplnka Makabejských a nad krížením vznikla štíhla stredná veža. V rokoch 1536-1559 tu pravidelne kázal Jan Kalvín, v rokoch 1752-1756 bolo pristavené nové priečelie a v rokoch 1794-1798 tu sídlil revolučný tribunál. Na vežiach je celkom 9 zvonov, najväčší La Clémence z roku 1407 váži 6,2 tony, a od roku 1749 je tu aj zvonkohra
    • V susedstve katedrály je Maison Mallet (bývalý biskupský palác) s medzinárodným múzeom reformácie
    • Gotický kostol svätej Márie Magdalény pod katedrálou smerom k jazeru
    • Radnica z 15. storočia
    • Gotická mestská zbrojnica
    • Mestská brána na námestí Molard
    • Rodný domček Jean-Jacques Rousseaua
    • Stena reformátorov z roku 1909 na zbytkoch hradieb so sochami G. Farela, J. Kalvína, T. de Bezy a J. Knoxa v nadživotnej veľkosti
    • Univerzita s reformačnou sálou, kde 6. júla 1915 predniesol pamätný prejav Tomáš Garrigue Masaryk
    • Jazdecká bronzová socha generála Guillaume-Henri Dufoura
    • Za hlavnou stanicou smerom k Palácu národov môžme nájsť tiež ulicu T. G. Masaryka

Na západnej strane mesta (pravý breh Rhony) je

  • Palác národov, sídlo OSN a bývalej Spoločnosti národov
  • Botanická záhrada, R. de Lausanne 1
  • Nábrežie pri jazere s hotelom Richmond, kde v roku 1915 pobýval v exile T. G. Masaryk
  • Na nábreží je pomník rakúskej cisárovnej Alžbety ("Sisi"), ktorá tu bola roku 1898 zavraždená

Múzea[upraviť | upraviť zdroj]

V meste je mnoho múzeí:

  • Musée de l´Arianne, Av. de la Paix 10 (sklo a keramika)
  • Musée d´Art et d´Histoire, R. Charles-Galland 2 (maľby, sochy, umelecké predmety)
  • Musée Barbier-Mueller, R. Jean-Calvin 10 (antické umenie, primitívi)
  • MAMCO, R. des Viuex-Grenadiers 10 (moderné umenie)
  • Prírodovedné múzeum, R. de Malagnou 1
  • Etnografické múzeum, Bd. Carl-Vogt 65
  • Múzeum Červeného kríža a Červeného polmesiaca, Av. de la Paix 17
  • Múzeum dejín vied, R. de Lausanne 128
  • Patek Philippe museum, R. des Vieux Grenadiers 7 (hodinky a hodinárstvo)

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

V Ženeve je električková, trolejbusová aj autobusová hromadná doprava, ktorú prevádzkuje podnik TPG. Prímestská doprava na niekoľkých miestach prekračuje francúzske hranice.

Pre obce a mestá na brehoch Ženevského jazera má význam aj pravidelná lodná doprava, švajčiarska aj francúzska.

Mesto a kantón sú výborne napojené na medzinárodnú dopravnú sieť. Nachádza sa tu po Zürichu druhé najväčšie letisko vo Švajčiarsku Genève-Cointrin, napojenie na francúzsku vysokorýchlostnú sieť TGV a diaľničnú sieť.

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ženeva na českej Wikipédii.