Bazilej

Bazilej (Basel)
Bâle, Basilea
mesto
Most Mittlere nad riekou Rýn
Erb
Štát	Švajčiarsko
Kantón	Bazilej-mesto
Rieka	Rýn
Nadmorská výška	260 m n. m.
Súradnice	47°34′S 7°36′V
Rozloha	22,75 km² (2 275 ha)
Obyvateľstvo	170 004 (august 2010)
Hustota	7 472,7 obyv./km²
Založenie	374
Primátor	Guy Morin
PSČ	4000
Poloha mesta na mape Švajčiarska
Wikimedia Commons: Basel

Bazilej (nem. Basel, franc. Bâle, tal. Basilea) je tretie najväčšie mesto Švajčiarska podľa počtu obyvateľov. Tvorí nadnárodné súmestie, kde žije približne 830-tisíc obyvateľov, zasahujúce až za hranice Nemecka a Francúzska.

Nachádza sa na severozápade Švajčiarska na rieke Rýn, blízko hraníc s Francúzskom a Nemeckom. Bazilej je významným centrom priemyslu v tejto oblasti, s dominanciou chemického a farmaceutického priemyslu. V meste sa nachádza najstaršia švajčiarska univerzita (1460).

Geografia

Poloha

Bazilej, ležiace na najkrajnejšom severozápade Švajčiarska, sa rozkladá na oboch stranách rieky Rýn. Popri častí kantónov Schaffhausen a Zurich patrí "Kleinbasel", severná časť mesta Bazilej, k jediným oblastiam vo Švajčiarsku, ktoré ležia na severnej strane Rýn u.

Rýn mení v oblasti mesta Bazilej smer toku z východo-západného na juho-severný. Tu končí časť Rýnu nazývaná po nemecky Hochrhein a začína tzv. Oberrhein. Tesne pred týmto miestom ústí do Rýnu rieka Wiese a Birs, ktorá tvorí hranicu kantónu Basel-Landschaft. Na plochom severnom brehu sa nachádzajú veľké priemyselné oblasti. Rýn je od svojho ústia až po Bazilej označená od roku 1868 ako medzinárodné vody.

Okolité obce

Okolité obce mesta Bazilej sú:

• Na severe a severo-východe Weil am Rhein (Nemecko) a Riehen (kantón Basel-stadt)
• Na východe: Birsfelden, Muttenz, Münchenstein, Reinach a Bottmingen (všetky patria do kantónu Basel-Landschft)
• Na západe: Binningen a Allschwil (kantón Basel-Landschaft, ako aj Saint-Louis, Hegenheim a Huningue (Francúzsko).

Vďaka svojej polohe sa stal Bazilej už veľmi skoro dôležitým dopravným uzlom a tým aj významným obchodným miestom. Patrí k najhustejšie osídlenej oblasti Európy, no zároveň disponuje viac ako 320 ha zelene a 71 ha lesov.

Mesto Bazilej a obce Riehen a Bettingen spolu tvoria najmenší švajčiarsky kantón. Najnižší bod kantónu sa nachádza v prístave Kleinhüningen s 245 m n. m., najvyšším bodom je St. Chrischona s 522 m n. m. s televíznou vežou - najvyššou nezávislou stavbou vo Švajčiarsku.

Klíma

Mesto Bazilej má vďaka svojej polohe veľmi mierne a slnečné podnebie a v porovnaní so stredným Švajčiarskom veľmi málo hmly na jeseň. Priemerná ročná teplota je 9,0°C. Najteplejšie mesiace sú júl a august s priemernými teplotami 17,1 a 18,1°C a najchladnejšie január a december s 0,2 a 1,3°C. Priemerné ročné zrážky sú 785 mm, pričom najviac zrážok padá v júni a auguste (91 mm) a najmenej vo februári - v priemere 42 mm. V zime sa v Bazilej vyskytuje zvyčajne len veľmi malá alebo žiadna snehová pokrývka a ročne sa vyskytuje priemerne 30 dní so snežením. Rekordných 49 cm snehu napadlo v meste 5. marca 2006, ktorý úplne ochromil celý Bazilej, vrátane letiska. Vietor tu fúka väčšinou slabý, najčastejšie z východu alebo západu.

Dejiny

Počas obdobia Rímskej ríše bola proti prúdu rieky Rýn založená osada Augusta Raurica (cca 44 pred Kr.). Nachádzala sa iba niekoľko kilometrov od dnešného mesta a na vrchole bol postavený hrad s výhľadom na miesto dnešnej katedrály. Augusta Raurica bola postavená na mieste ešte staršej keltskej osady s keramickým opevnením. Mesto Bazilej bolo nazývané latinsky Basilea alebo Basilia (zo starovekej gréčtiny Vasilèa, Βασιλεια čo znamená kráľovstvo) a tento názov je zdokumentovaný z roku 374.

Mesto bolo v roku 917 vyplienené maďarským nájazdom. V roku 1019 začala počas vlády nemeckého cisára Henricha II. výstavba katedrály (známa ako Münster). V roku 1356 bola po zemetrasení zničená veľká časť mesta. Počas rokov 1431 – 1449 sa v meste konal Bazilejský koncil. V roku 1501 sa Bazilej pridal k Starému sprisahanectvu ako 11. kantón. Bazilej bol miestom vydania prvej knihy o ľudskej anatómií De humani corporis fabrica (1543), ktorú vydal Andreas Vesalius (1514–1564) V roku 1874 bola v meste otvorená prvá švajčiarska zoo.

Doprava

Bazilej je významný dopravný uzol. Blízko mesta (vo Francúzsku) sa nachádza medzinárodné letisko Basel-Mulhouse-Freiburg International Airport, ktoré spravuje aj Švajčiarsko. Bazilej má jediný nákladný prístav vo Švajčiarsku, pretože je mesto splavnou časťou rieky Rýn spojené s prístavom v Rotterdame. V meste sa nachádzajú 3 železničné stanice, mestskú dopravu zabezpečujú električky a Rýn preklenuje 5 dopravných mostov.

Osobnosti mesta

• Johann Froben (* cca 1460 – † 1527), kníhtlačiar a nakladateľ
• Erazmus Rotterdamský (* 1469 – † 1536), holandský mysliteľ, predstaviteľ zaalpskej renesancie a humanizmu
• Hans Holbein mladší (* 1497/1498 – † 1543), nemecký renesančný maliar a grafik
• Matthäus Merian (* 1593 – † 1650), rytec a nakladateľ
• Jakob Bernoulli (* 1655 – † 1705), matematik, fyzik a astronóm
• Johann Bernoulli (* 1667 – † 1748), matematik a lekár
• Daniel Bernoulli (* 1700 – † 1782), matematik, fyzik a medik
• Leonhard Euler (* 1707 – † 1783), matematik a fyzik
• Johann Rudolph Schellenberg (* 1740 – † 1806), botanik, spisovateľ, ilustrátor, rytec a entomológ
• Gustáv IV. Adolf (* 1778 – † 1837), švédsky kráľ
• Jacob Burckhardt (* 1818 – † 1897), filozof a historik umenia
• Johann Jakob Balmer (* 1825 – † 1898), matematik a fyzik
• Arnold Böcklin (* 1827 – † 1901), maliar, grafik a sochár
• Friedrich Nietzsche (* 1844 – † 1900), nemecký filozof, psychológ a filológ
• Carl Spitteler (* 1845 – † 1924), básnik, prozaik, dramatik a esejista, nositeľ Nobelovej ceny za literatúru
• Karl Barth (* 1886 – † 1968), nemecko-švajčiarsky teológ
• Hannes Meyer (* 1889 – † 1954), architekt a druhý riaditeľ Bauhausu v Dessau
• Peter Zumthor (* 1943), architekt
• Alexander Frei (* 1979), futbalista
• Roger Federer (* 1981), tenista

Partnerské mestá

• Puerto Cabezas, Nikaragua
• Pretória, Južná Afrika
• Šanghaj, Čína
• Van, Turecko

Pozri aj

• Zoznam miest vo Švajčiarsku

Iné projekty

• Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bazilej

Externé odkazy

• Bazilej na stránke Historisches Lexikon der Schweiz (po nemecky)

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Basel na anglickej Wikipédii a Basel na nemeckej Wikipédii.