Bazilej

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 47°34′S 7°36′V / 47.567°S 7.600°V / 47.567; 7.600
Bazilej
(Basel)
Bâle, Basilea
mesto
Bazilej.png
Bale-coat of arms.svg
Erb
Štát Švajčiarsko Švajčiarsko
Kantón Bazilej-mesto
Rieka Rýn
Nadmorská výška 260 m n. m.
Súradnice 47°34′S 7°36′V / 47.567°S 7.600°V / 47.567; 7.600
Rozloha 22,75 km² (2 275 ha)
Obyvateľstvo 170 004 (august 2010) [1]
Hustota 7 472,7 obyv./km²
Založenie 374
Primátor Guy Morin
PSČ 4000
Poloha mesta na mape Švajčiarska
Red pog.svg
Poloha mesta na mape Švajčiarska
Wikimedia Commons: Basel

Bazilej (nem. Basel, franc. Bâle, tal. Basilea) je tretie najväčšie mesto Švajčiarska podľa počtu obyvateľov. Tvorí nadnárodné súmestie, kde žije približne 830-tisíc obyvateľov, zasahujúce až za hranice Nemecka a Francúzska[2].

Nachádza sa na severozápade Švajčiarska na rieke Rýn, blízko hraníc s Francúzskom a Nemeckom. Bazilej je významným centrom priemyslu v tejto oblasti, s dominanciou chemického a farmaceutického priemyslu. V meste sa nachádza najstaršia švajčiarska univerzita (1460). Bazilej má aj svoje bohaté a dávne kultúrne tradície, kultúrno-historické pamiatky, umelecké inštitúcie, centrá, spolky a nadácie i špecifické festivaly.

Geografia[upraviť | upraviť zdroj]

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Bazilej, ležiace na najkrajnejšom severozápade Švajčiarska, sa rozkladá na oboch stranách rieky Rýn. Popri častí kantónov Schaffhausen a Zurich patrí "Kleinbasel", severná časť mesta Bazilej, k jediným oblastiam vo Švajčiarsku, ktoré ležia na severnej strane Rýn u.

Rýn mení v oblasti mesta Bazilej smer toku z východo-západného na juho-severný. Tu končí časť Rýnu nazývaná po nemecky Hochrhein a začína tzv. Oberrhein. Tesne pred týmto miestom ústí do Rýnu rieka Wiese a Birs, ktorá tvorí hranicu kantónu Basel-Landschaft. Na plochom severnom brehu sa nachádzajú veľké priemyselné oblasti. Rýn je od svojho ústia až po Bazilej označená od roku 1868 ako medzinárodné vody.

Okolité obce[upraviť | upraviť zdroj]

Okolité obce mesta Bazilej sú:

Vďaka svojej polohe sa stal Bazilej už veľmi skoro dôležitým dopravným uzlom a tým aj významným obchodným miestom. Patrí k najhustejšie osídlenej oblasti Európy, no zároveň disponuje viac ako 320 ha zelene a 71 ha lesov.

Mesto Bazilej a obce Riehen a Bettingen spolu tvoria najmenší švajčiarsky kantón. Najnižší bod kantónu sa nachádza v prístave Kleinhüningen s 245 m n. m., najvyšším bodom je St. Chrischona s 522 m n. m. s televíznou vežou - najvyššou nezávislou stavbou vo Švajčiarsku.

Klíma[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto Bazilej má vďaka svojej polohe veľmi mierne a slnečné podnebie a v porovnaní so stredným Švajčiarskom veľmi málo hmly na jeseň. Priemerná ročná teplota je 9,0°C. Najteplejšie mesiace sú júl a august s priemernými teplotami 17,1 a 18,1°C a najchladnejšie január a december s 0,2 a 1,3°C. Priemerné ročné zrážky sú 785 mm, pričom najviac zrážok padá v júni a auguste (91 mm) a najmenej vo februári - v priemere 42 mm. V zime sa v Bazilej vyskytuje zvyčajne len veľmi malá alebo žiadna snehová pokrývka a ročne sa vyskytuje priemerne 30 dní so snežením. Rekordných 49 cm snehu napadlo v meste 5. marca 2006, ktorý úplne ochromil celý Bazilej, vrátane letiska. Vietor tu fúka väčšinou slabý, najčastejšie z východu alebo západu.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Počas obdobia Rímskej ríše bola proti prúdu rieky Rýn založená osada Augusta Raurica (cca 44 pred Kr.). Nachádzala sa iba niekoľko kilometrov od dnešného mesta a na vrchole bol postavený hrad s výhľadom na miesto dnešnej katedrály. Augusta Raurica bola postavená na mieste ešte staršej keltskej osady s keramickým opevnením. Mesto Bazilej bolo nazývané latinsky Basilea alebo Basilia (zo starovekej gréčtiny Vasilèa, Βασιλεια čo znamená kráľovstvo) a tento názov je zdokumentovaný z roku 374[3].

Mesto bolo v roku 917 vyplienené maďarským nájazdom[4]. V roku 1019 začala počas vlády nemeckého cisára Henricha II. výstavba katedrály (známa ako Münster). V roku 1356 bola po zemetrasení zničená veľká časť mesta. Počas rokov 1431 – 1449 sa v meste konal Bazilejský koncil. V roku 1501 sa Bazilej pridal k Starému sprisahanectvu ako 11. kantón[5]. Bazilej bol miestom vydania prvej knihy o ľudskej anatómií De humani corporis fabrica (1543), ktorú vydal Andreas Vesalius (1514–1564)[6] V roku 1874 bola v meste otvorená prvá švajčiarska zoo.

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Bazilej je významný dopravný uzol. Blízko mesta (vo Francúzsku) sa nachádza medzinárodné letisko Basel-Mulhouse-Freiburg International Airport, ktoré spravuje aj Švajčiarsko. Bazilej má jediný nákladný prístav vo Švajčiarsku, pretože je mesto splavnou časťou rieky Rýn spojené s prístavom v Rotterdame. V meste sa nachádzajú 3 železničné stanice, mestskú dopravu zabezpečujú električky a Rýn preklenuje 5 dopravných mostov.

Osobnosti mesta[upraviť | upraviť zdroj]

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Bevölkerungsbilanz nach Geschlecht, Heimat und Gemeinde im August 2010 [online]. Statistisches Amt Basel-Stadt, [cit. 2010-12-21]. MS Excel. Dostupné online. (nemecky)
  2. Eurodistrict Basel [online]. eurodistrictbasel, [cit. 2010-12-21]. Dostupné online. (nemecky)
  3. The Encyclopedia Americana, Grolier Incorporated 1999, s. 308
  4. HEUSLER, Andreas: Geschichte der Stadt Basel. Bazilej: 6. Aufl. Frobenius, 1969, s. 5-6.
  5. STRUPP, Karl: Wörterbuch Des Völkerrechts. De Gruyter 1960, s. 225
  6. The Illustrations from the Works of Andreas Vesalius of Brussels, Courier Dover Publications 1973, s.30

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Basel na anglickej Wikipédii a Basel na nemeckej Wikipédii.