Bazilej
| Bazilej (Basel) |
||
| Bâle, Basilea | ||
| mesto | ||
 Most Mittlere nad riekou Rýn
|
||
|
||
| Štát |  Švajčiarsko |
|
|---|---|---|
| Kantón | Bazilej-mesto | |
| Rieka | Rýn | |
| Nadmorská výška | 260 m n. m. | |
| Súradnice | ||
| Rozloha | 22,75 km² (2 275 ha) | |
| Obyvateľstvo | 170 004 (august 2010) [1] | |
| Hustota | 7 472,7 obyv./km² | |
| Založenie | 374 | |
| Primátor | Guy Morin | |
| PSČ | 4000 | |
  Poloha mesta na mape Švajčiarska
|
||
| Wikimedia Commons: Basel | ||
Bazilej (nem. Basel, franc. Bâle, tal. Basilea) je tretím najväčším mestom Švajčiarska podľa počtu obyvateľov. Tvorí nadnárodné súmestie, kde žije približne 830-tisíc obyvateľov zasahujúcu až za hranice Nemecka a Francúzska[2].
Nachádza sa na severozápade Švajčiarska na rieke Rýn. Bazilej je významným centrom priemyslu v tejto oblasti, hlavne chemický a farmaceutický priemysel. Mesto sa nachádza vedľa hraníc s Francúzskom a Nemeckom. V meste sa nachádza najstaršia švajčiarska univerzita (1460).
Obsah |
[upraviť] Dejiny
Počas obdobia Rímskej ríše bola proti prúdu rieky Rýn založená osada Augusta Raurica (cca 44 pred Kr.). Nachádzala sa iba niekoľko kilometrov od dnešného mesta a na vrchole bol postavený hrad s výhľadom na miesto dnešnej katedrály. Augusta Raurica bola postavená na mieste ešte staršej keltskej osady s keramickým opevnením. Mesto Bazilej bolo nazývané latinsky Basilea alebo Basilia (zo starovekej gréčtiny Vasilèa, Βασιλεια čo znamená kráľovstvo) a tento názov je zdokumentovaný z roku 374[3].
Mesto bolo v roku 917 vyplienené maďarským nájazdom[4]. V roku 1019 začala počas vlády nemeckého cisára Henricha II. výstavba katedrály (známa ako Münster). V roku 1356 bola po zemetrasení zničená veľká časť mesta. Počas rokov 1431 – 1449 sa v meste konal Bazilejský koncil. V roku 1501 sa Bazilej pridal k Starému sprisahanectvu ako 11. kantón[5]. Bazilej bol miestom vydania prvej knihy o ľudskej anatómií De humani corporis fabrica (1543), ktorú vydal Andreas Vesalius (1514–1564)[6] V roku 1874 bola v meste otvorená prvá švajčiarska zoo.
[upraviť] Doprava
Bazilej je významný dopravný uzol. Blízko mesta (vo Francúzsku) sa nachádza medzinárodné letisko Basel-Mulhouse-Freiburg International Airport, ktoré spravuje aj Švajčiarsko. Bazilej má jediný nákladný prístav vo Švajčiarsku, pretože je mesto splavnou časťou rieky Rýn spojené s prístavom v Rotterdame. V meste sa nachádzajú 3 železničné stanice, mestskú dopravu zabezpečujú električky a Rýn preklenuje 5 dopravných mostov.
[upraviť] Osobnosti mesta
- Johann Froben (* cca 1460 – † 1527), kníhtlačiar a nakladateľ
- Erazmus Rotterdamský (* 1469 – † 1536), holandský mysliteľ, predstaviteľ zaalpskej renesancie a humanizmu
- Hans Holbein mladší (* 1497/1498 – † 1543), nemecký renesančný maliar a grafik
- Matthäus Merian (* 1593 – † 1650), rytec a nakladateľ
- Jakob Bernoulli (* 1655 – † 1705), matematik, fyzik a astronóm
- Johann Bernoulli (* 1667 – † 1748), matematik a lekár
- Daniel Bernoulli (* 1700 – † 1782), matematik, fyzik a medik
- Leonhard Euler (* 1707 – † 1783), matematik a fyzik
- Johann Rudolph Schellenberg (* 1740 – † 1806), botanik, spisovateľ, ilustrátor, rytec a entomológ
- Gustáv IV. Adolf (* 1778 – † 1837), švédsky kráľ
- Jacob Burckhardt (* 1818 – † 1897), filozof a historik umenia
- Johann Jakob Balmer (* 1825 – † 1898), matematik a fyzik
- Arnold Böcklin (* 1827 – † 1901), maliar, grafik a sochár
- Friedrich Nietzsche (* 1844 – † 1900), nemecký filozof, psychológ a filológ
- Carl Spitteler (* 1845 – † 1924), básnik, prozaik, dramatik a esejista, nositeľ Nobelovej ceny za literatúru
- Karl Barth (* 1886 – † 1968), nemecko-švajčiarsky teológ
- Hannes Meyer (* 1889 – † 1954), architekt a druhý riaditeľ Bauhausu v Dessau
- Peter Zumthor (* 1943), architekt
- Alexander Frei (* 1979), futbalista
- Roger Federer (* 1981), tenista
[upraviť] Partnerské mestá
[upraviť] Referencie
- ↑ Bevölkerungsbilanz nach Geschlecht, Heimat und Gemeinde im August 2010 [online]. Statistisches Amt Basel-Stadt, [cit. 2010-06-01]. MS Excel. Dostupné online. (nemecky)
- ↑ Eurodistrict Basel [online]. eurodistrictbasel, [cit. 2010-06-01]. Dostupné online. (nemecky)
- ↑ The Encyclopedia Americana, Grolier Incorporated 1999, s. 308
- ↑ HEUSLER, Andreas: Geschichte der Stadt Basel. Bazilej: 6. Aufl. Frobenius, 1969, s. 5-6.
- ↑ STRUPP, Karl: Wörterbuch Des Völkerrechts. De Gruyter 1960, s. 225
- ↑ The Illustrations from the Works of Andreas Vesalius of Brussels, Courier Dover Publications 1973, s.30
[upraviť] Iné projekty
[upraviť] Zdroj
Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku Basel na anglickej Wikipédii.
