Bern (mesto)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Erb mesta
Súradnice: 46°57′0″S 7°27′0″V / 46.95000°S 7.45000°V / 46.95000; 7.45000
Bern
(franc. Berne)
tal. Berne
hlavné mesto
Bern luftaufnahme.png
Berne-coat of arms.svg
Erb
Štát Švajčiarsko Švajčiarsko
Kantón Bern
Rieka Aare
Nadmorská výška 542 m n. m.
Súradnice 46°57′0″S 7°27′0″V / 46.95000°S 7.45000°V / 46.95000; 7.45000
Rozloha 51,60 km² (5 160 ha)
Obyvateľstvo 125 681 (2011)
Hustota 2 435,68 obyv./km²
Primátor Alexander Tschäppät (SPS)
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 3000 - 3030
Poloha mesta Bern v rámci Švajčiarska
Red pog.svg
Poloha mesta Bern v rámci Švajčiarska
Wikimedia Commons: Bern
Webová stránka: http://www.bern.ch

Bern (francúzsky Berne, taliansky Berna) je hlavné mesto Švajčiarska v rovnomennom kantóne. Leží na rieke Aare. Má 124 000 obyvateľov (1997). Bolo založené roku 1191 vojvodom Berchtoldom zo Zähringenu, od roku 1848 je hlavným mestom. Je dopravnou križovatkou. Má mnohé historické pamiatky, múzeá, univerzitu a je sídlom niektorých medzinárodných inštitúcií. Symbolom mesta je medveď, podľa ktorého dostalo meno.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Skoré dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Konštrukcia mostu Untertor v Berne, Tschachtlanchronik, neskoré 15. storočie

Zatiaľ nebola objavená žiadna archeologická evidencia poukazujúca na to, že by bola oblasť mesta obývaná mimo mestské centrum pred 12. storočím.

Starobylé keltské oppidum stávalo na “Engehalbinsel” severne od Bernu, opevnené od 2. storočia pred Kr., (neskôr La Tène – nálezisko podľa ktorého sa nazvala laténska kultúra), je považované za jedno z 12 oppid Helvétov (keltský kmeň). V období Rímskej ríše (toto územie bola Horná Germánia – Horní Germánie-provincia Rímskej ríše) bol na rovnakej strane tiež tzv. Gálsko-rímsky vicus, kde vicus Rimania používali na označenie súsedstva.

Bernská zinková tabuľa nesie meno Brenodor – "obydlie Breno". V rannom staroveku bolo osídlenie aj v Bümpliz, dnešnej mestskej časti Bernu asi 4 km od stredovekého mesta.

Stredoveké mesto bolo založené rodinou Zähringer, ktorej moc začala vzrastať v 12. storočí v Hornom Burgundsku. Podľa histografie 14. storočia (Cronica de Berno, 1309), bol Bern založený v roku 1191 Bertholdom V., vojvodom zo Zähringenu.

V roku 1218, po smrti Bertholda bez dediča, sa mesto stalo slobodným ríšskym mesto Zlatou Chartou Bernu (Golden Charter of Bern) udelenou panovníkom Svätej rímskej ríše Frederikom II.

Stará Švajčiarska Konfederácia[upraviť | upraviť zdroj]

Bern v 1638

V roku 1351 sa Bern pripojil k Starej švajčiarskej konfederácii. Tak sa stal jedným z ôsmich kantónov v období formovania od 1353 do 1481.

V 1415 Bern vpadol do Aargau a dobyl ho. V roku 1536 zas Vaud a iné menšie teritóriá, a tým sa stal najväčším mestským štátom severne od Álp. V 18. storočí zahrňuje väčšinu dnešného kantónu Bernu a Vaudu.

Postupne mesto začalo prerastať západnú hranicu polostrova formovaného riekou Aare. V rokoch 1191 až 1256 západnú hranicu mesta označovali vystavané dnešné astronomické hodiny, tzv. Zytglogge. Potom, do roku 1345, túto rolu prevzali tzv. Käfigturm, a následne, do roku 1622, tzv. Christoffelturm (v blízkosti ktorých je dnes hlavná vlaková stanica). Počas Tridsaťročnej vojny boli vybudované 2 ďalšie opevnenia nazývané Schanze na ochranu polostrova.

Po obrovskom požiari v roku 1405 boli originálne drevené stavby zničené a nahradené stavebným drevom a trámovitými budovami a ešte neskôr pieskovcovými budovami. Tie sú dnes charakteristikou starého mesta. Napriek šíriacemu sa moru v 14. storočí sa mesto pomaly rozrastalo vďaka prisťahovalectvu z okolitých oblastí.

Moderné dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Bern bol okupovaný francúzskymi vojskami v roku 1798 počas Francúzskeho revolučného obdobia, kedy stratil niektoré svoje územia. V roku 1802 Bern získal naspäť územie Oberland (južne od Bernu). Po Viedeňskom kongrese v roku 1814 získal tiež územie Jura (francúzsky hovoriace územie), čím sa Bern stal opäť najväčším kantónom konfederácie. Tak tomu bolo počas obdobia reštaurácie až do roku 1979, kedy sa odtrhla oblasť Jura a vznikol kantón Jura. V roku 1848 sa Bern stal federálnym mestom (čo je oficiálny názov pre Bern ako de facto hlavné mesto) Švajčierskej federácie, ktorá vznikla 12.9.1848 po 27-dňovej občianskej vojne.

V Berne sa konalo množstvo kongresov socialistov, hlavne počas Druhej svetovej vojny, keď bolo Švajčiarsko neutrálne (svoju neutralitu získalo, resp. zaistilo už na Viedeňskom kongrese).

Populácia mesta rástla z čísla 5 000 v 15. storočí na 12 000 do konca 18. storočia a na číslo približne 60 000 do konca 19.storočia. Počet 100 000 prekročilo mesto počas dvadsiatych rokov 20. storočia. Najvyšší počet obyvateľov malo mesto v šesťdesiatych rokoch, a to približne 165 000. Odvtedy populácia jemne klesala. V roku 2009 bolo napočítaných 130 289 obyvateľov, z ktorých 101 627 bolo Švajčiarov a 28 662 (22%) rezidentov bolo cudzincov. V aglomerácii mesta žije približne 350 000 ľudí.[1]

Hlavné zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Centrum Bernu je hlavne stredoveké a bolo uznané za kultúrne dedičstvo UNESCO. Možno najznámejšou pamiatkou sú tzv. Zytglogge, čo sú v bernskej nemčine anglicky "time bell". Sú to prepracované stredoveké vežové hodiny s pohyblivými bábkami.

V Berne je tiež impresívna gotická katedrála z 15.storočia, tzv. Münster a tiež radnica z 15. storočia. Vďaka šiestim kilometrom arkád sa staré mesto mȏže pýšiť jednou z najdlhších krytých obchodných promenád v Európe.

Federálny palác Švajčiarska (Švajčiarska parlamentná budova)
Zytglogge - vežové hodiny a mestské stredoveké kryté promenády(Lauben)

Od 16.storočia má mesto medvedí park Bärengraben. Nová rozšírená ohrada má 4 medveďov. 2 starších a 2 mláďatá. V roku 2009 v rámci návštevy mesta ruský prezident Medvedev a jeho žena dali Bernu súkromný dar – dva malé medvede.[2]

Palác Federácie (Bundeshaus) bol stavaný v rokoch 1857 až 1902. Zasadá v ňom parlament, vláda a je v ňom časť federálnej administratívy. Je možné ísť na prehliadku.

Albert Einstein žil v meste v apartmáne na Kramgasse 49 od roku 1903 do 1905. V tom roku publikoval Annus Mirabilis Papers. Štyri články, ktoré zásadne prispeli k modernej fyzike a zmenili náhľad na priestor, čas a hmotu.

Ružová záhrada je jedno z veľmi navštevovaných miest. V roku 1913 bola premená v park z bývalého cintorína. Poskytuje pekný panoramitický výhľad na stredoveké centrum.

Najnovšia zaujímavosť mesta je sada fontán pred Federálnym palácom, ktorá bola slávnostne spustená v Auguste 2004.

Bern sa vyznačuje mnohými dȏležitými historickými pamiatkami.[3] Mimo Staré mesto tento komentár zahŕňa aj miesta ako Bärengraben, Gewerbeschule Bern (1937), Eidgenössisches Archiv für Denkmalpflege, Kirchenfeld honosná štvrť (po 1881), Thunplatzbrunnen, Budova Federálnej mincovne, švajčiarske národné archívy, Švajčiarsku národnú knižnicu, Historické múzeum (1894), Alpské múzeum, Múzeum komunikácie a Prírodovedné múzeum.

Osobnosti mesta[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. municipal statistics,[1] includes 6,816 weekend commuters not included in the federal statistics of 123,466.[2]
  2. "City of bears receives Russian bruins", 16 September 2009.
  3. Swiss inventory of cultural property of national and regional significance (1995), p. 103–105.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]