Praha

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Praha pozri Praha (rozlišovacia stránka).
Súradnice: 50°5′14″S 14°25′16″V / 50.08722, 14.42111
Praha
Hlavné mesto Českej republiky
Prague Montage.jpg
Flag of Moravia.svg
Vlajka
Praha CoA CZ.svg
Erb
Motto: Praga Caput Rei publicae
(Predtým Praga Caput Regni)
Prezývky: Praha matka miest, Stovežatá, Zlaté mesto
Štát Flag of the Czech Republic.svg Česko
Kraj Hlavné mesto Praha
(CZ010)
Okres Hlavné mesto Praha
(CZ0101 - CZ010F)
Rieka Vltava
Súradnice 50°5′14″S 14°25′16″V / 50.08722, 14.42111
Najvyšší bod vrch Teleček pri Zličíne
 - výška 399 m n. m.
Najnižší bod hladina Vltavy pri Suchdole
 - výška 177 m n. m.
Rozloha 496 km² (49 600 ha)
Obyvateľstvo 1 288 696 (14. januára 2011)
Hustota 2 598,18 obyv./km²
Vznik 9. storočie
Primátor Bohuslav Svoboda (Občanská demokratická strana)
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 1XX XX
Telefónna predvoľba +420 2
ISO 3166-2:CZ CZ-PR
EČV A
Lokalita svetového dedičstva UNESCO
Názov Historic Centre of Prague
Rok 1992 (#16)
Číslo 616
Región Európa a Severná Amerika
Kritériá ii, iv, vi
Praha na mape Česka
Praha na mape Česka
Praha na mape Česka
Mestské časti Prahy
Mestské časti Prahy
Wikimedia Commons: Prague
Webová stránka: magistrat.praha-mesto.cz
Demonym: Pražan[1]
Tancujúci dom – známa moderná stavba na Jiráskovom námestí
Pražské mosty

Praha (nem. Prag, ang. Prague, tal. Praga, maď. Prága) je najväčšie mesto Česka, hlavné mesto Česka, sídlo Stredočeského kraja (ktorý územie mesta obklopuje) a zároveň samostatná správna jednotka (štatutárne mesto a vyšší územný samosprávny celok). Má rozlohu 496 km², žije tu 1 286 008 obyvateľov (2010), v metropolitnej oblasti s rozlohou 6 977 km² až 1 941 803 obyvateľov (2004).

Obsah

[upraviť] Geografia

[upraviť] Vodstvo

Mesto leží na dolnom toku Vltavy pri ústí Berounky. Vltava má pri Karolovom moste šírku 320 m a je v Prahe dlhá 23 km, má priemerný spád 0,5 na 1 km, najväčšiu hĺbku 10,5 m a najvyšší stav v marci a apríli. Vltava v Prahe vytvára veľký meander, tzv. holešovický oblúk. Prítoky Vltavy sprava: Botič a Rokytka. Prítoky Vltavy zľava: Berounka, Dalejský potok, Brusnice a Šárecký potok.

Skoro celá Praha je v povodí Vltavy, do povodia Labe patrí len severovýchod mesta.

[upraviť] Geológia

Praha leží v Pražskej kotline Pražskej plošiny.

Praha leží v severnej časti Barrandiénu v Stredočeskej oblasti, starej ale slabo premenenej oblasti Českého masívu. V oblasti mesta sa stretáva SZ-JV sázavský zlom s kolmým pražským zlomom a závistským prešmykom[2]. Okolie mesta je budované hlavne prvohornými morskými bridlicami, pieskovcovami a zlepencami. Výnimku tvorí južný obvod s podložím z vápenca a mramorov. V druhohorách (kriede) bola Praha zaliata morom a usadili sa tu vrstvy pieskovcov a opúk (dnes napr. na Strahove, Bielej hore a pod.). Potom more ustúpilo a dolinu Prahy formovali toky, najmä Vltava. Celkovo je v oblasti mesta vyvinutých jedenásť štrkových terás pleistocénneho veku. Horniny staršieho pliocénneho zdibského stupňa sa dnes nachádzajú asi 110 – 125 m nad dnešnou hladinou Vltavy.

Prítoky Vltavy vytvorili charakteristické terénne útvary akými sú Barrandova skala, Dívčí Hrady, Braniská, Vyšehradská skala, Petřín, Letná, Trója, Baba či Biela hora.

[upraviť] Podnebie

Praha leží v oblasti severného mierneho pásma s výrazným striedaním štyroch ročných období na prechode medzi oceánskym a pevninským podnebím. Zrážkovo a teplotou mesto patrí do oblasti suchej a veľmi suchej. Charakteristický je rozdiel medzi podnebím v Pražskej kotline a v okolitej náhornej plošine. Väčšinu Prahy chráni pred západnými vetrami Petřín a Letná. Pre záveternú polohu sú v meste časté opary, dymy a hmly. Priemerná januárová teplota je 0,7 ˚C a priemerná júlová teplota 20,1 ˚C. Ročne spadne okolo 456,5 mm zrážok a priemerná ročná teplota je 10,4 ˚C.

[upraviť] Historické centrum

Historické centrum mesta s jedinečnou panorámou Pražského hradu je pamiatkovou rezerváciou UNESCO.

Mestská pamiatková rezervácia tu bola zriadená roku 1971 na ploche 8,22 km² a patrí do nej najmä Staré Město, Josefov, Malá Strana, Hradčany s Pražským hradom, Nové Město a Vyšehrad. Je to najrozsiahlejšia mestská pamiatková rezervácia v Európe.

V meste je veľa národných kultúrnych pamiatok a tisíce stavebných a umeleckých pamiatok.

[upraviť] Správne rozdelenie

Bližšie informácie v hlavnom článku: Časti Prahy

Od 1. júla 2001 platí nasledujúce rozdelenie mesta – 57 mestských častí spravuje 22 správnych obvodov s rozšírenými kompetenciami.

[upraviť] Obyvateľstvo

V Prahe žije trvalo asi 1 200 000 obyvateľov, čo je vyše 10 % celkového obyvateľstva Česka. Väčšina z nich však žije v okrajových štvrtiach a najmä nových sídliskách, rovnako ako v ostatných hlavných mestách Európy; v historickom centre žije cca 70 000 ľudí.

[upraviť] Doprava

Praha je dopravnou križovatkou. Na západe je diaľnica do Plzne a Norimbergu, na východe zas diaľnica do Brna a Ostravy a na severe smerom na Ústí nad Labem a Nemecka a na východe smerom na Hradec Králové.

Dôležité železničné stanice: Praha-Hlavní nádraží, Praha-Holešovice, Praha-Smíchov a Masarykovo nádraží.

Letisko sa nachádza v Ruzyni v severozápadnej časti mesta a je po viedenskom letisku druhým najväčším v strednej Európe. V meste je aj prístav na rieke Vltava.

Mestskú hromadnú dopravu tvorí integrovaný dopravný systém. Základ tvorí Pražské metro (trate A, B, C), významné sú aj električky a doplnkovú funkciu majú početné autobusy. Železnica zabezpečuje dopravu osôb medzi mestom a prímestskou oblasťou a z dvoch sídelných útvarov na juhovýchode mesta.

[upraviť] Hospodárstvo

Praha patrí tradične k najdôležitejším hospodárskym centrám Česka. Popri význačnom filmovom priemysle a zrejme najvýznamnejšom odvetví – turistike, sa tu nachádza aj veľa podnikov spracovateľského priemyslu.

Hrubý domáci produkt (HDP) v Pražskom kraji dosahoval roku 2002 asi 620 miliárd Kč (čiže 25,7 percent celkového HDP v trhových cenách) s vysokým podielom na hlavu obyvateľstva (226 % ak sa priemer celej krajiny = 100 %).

[upraviť] Spracovateľský priemysel

Spracovateľský priemysel Prahy je s 7,6 percentami celkovej priemyselnej výroby na 5. mieste v regionálnej štruktúre všetkých 14 regiónov. Priemyselné závody sa sústreďujú najmä na severovýchode a juhozápade mesta. Na území hlavného mesta bolo roku 2003 zaregistrovaných 733 priemyselných závodov (s viac ako 20 zamestnancami) s celkovo 111 tisíc pracujúcimi.

Objemom svojej výroby sa v Prahe jednoznačne presadzujú dve odvetvia: produkcia potravín a produkcia elektrických a optických prístrojov, obe odvetvia s približne 33 miliardami Kč v roku 2002 alebo podielom 12 percent na produkciu odvetví v celom štáte (tržby za vlastné výrobky a služby v bežných cenách). Významnú rolu tu hrá predovšetkým výroba rozhlasových a televíznych prijímačov (20 percent celkovej produkcie krajiny a súčasne aj prvé miesto v regionálnej štruktúre).

Tieto odvetvia sú nasledované polygrafickým priemyslom s takmer 24,5 miliardami Kč tržieb. Význam tohto odvetvia vyplýva zo skutočnosti, že v hlavnom meste sa toto odvetvie silno koncentruje (44 percent celkovej produkcie) a Praha tu zaujíma prvé miesto zo všetkých regiónov.

Okrem toho sa však v Prahe nachádzajú aj ďalšie významné podniky tradičných priemyslových sektorov a odvetví, ktoré prispievajú k veľkému významu hlavného mesta ako priemyselného strediska:

  • výroba výrobkov kovospracujúceho priemyslu
  • výroba strojov a zariadení
  • chémia a farmaceutický priemysel
  • priemysel výrobkov zo skla, keramiky a porcelánu, stavebnej hmoty
  • výroba dopravných prostriedkov (okrem výroby automobilov), tu najmä koľajové súpravy, motocykle, ľahké lietadlá a iné.

[upraviť] Partnerské mestá

[upraviť] Galéria

[upraviť] Referencie

  1. JÚĽŠ. Pražan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava : Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online. (po slovensky)
  2. Mísař, Z., Dudek, A., Havlena, V., Weiss, J., 1983, Geologie ČSSR I Český masív. SPN, Praha, 333 s.

[upraviť] Iné projekty

[upraviť] Externé odkazy

Osobné nástroje
Menné priestory

Varianty
Operácie
Navigácia
Tlačiť/exportovať
Nástroje
V iných jazykoch