Praha

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Praha pozri Praha (rozlišovacia stránka).
Súradnice: 50°05′14″S 14°25′16″V / 50.087222°S 14.421111°V / 50.087222; 14.421111
Praha
Hlavné mesto Českej republiky
Prague Montage.jpg
Flag of Moravia.svg
Vlajka
Prague CoA CZ.svg
Erb
Motto: Praga Caput Rei publicae
(Predtým Praga Caput Regni)
Prezývky: Praha matka miest, Stovežatá, Zlaté mesto
Štát Česko
Kraj Hlavné mesto Praha
(CZ010)
Okres Hlavné mesto Praha
(CZ0101 - CZ010F)
Rieka Vltava
Súradnice 50°05′14″S 14°25′16″V / 50.087222°S 14.421111°V / 50.087222; 14.421111
Najvyšší bod vrch Teleček pri Zličíne
 - výška 399 m n. m.
Najnižší bod hladina Vltavy pri Suchdole
 - výška 177 m n. m.
Rozloha 496 km² (49 600 ha)
Obyvateľstvo 1 246 240 (31. marca 2013)
Hustota 2 512,58 obyv./km²
Vznik 9. storočie
Primátor Tomáš Hudeček (TOP 09)
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 1XX XX
Telefónna predvoľba +420 2
ISO 3166-2:CZ CZ-PR
EČV A
Lokalita svetového dedičstva UNESCO
Názov Historic Centre of Prague
Rok 1992 (#16)
Číslo 616
Región Európa a Severná Amerika
Kritériá ii, iv, vi
Praha na mape Česka
Praha na mape Česka
Red pog.svg
Praha na mape Česka
Mestské časti Prahy
Mestské časti Prahy
Wikimedia Commons: Prague
Webová stránka: magistrat.praha-mesto.cz
Demonym: Pražan[1]
Pražské mosty
Hlavná stanica v Prahe

Praha (nem. Prag, ang. Prague, tal. Praga, maď. Prága) je najväčšie mesto Česka, hlavné mesto Česka, sídlo Stredočeského kraja (ktorý územie mesta obklopuje) a zároveň samostatná správna jednotka (štatutárne mesto a vyšší územný samosprávny celok). Má rozlohu 496 km², žije tu 1 286 008 obyvateľov (2010), v metropolitnej oblasti s rozlohou 6 977 km² až 1 941 803 obyvateľov (2004).

Geografia[upraviť | upraviť zdroj]

Vodstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto leží na dolnom toku Vltavy pri ústí Berounky. Vltava má pri Karolovom moste šírku 320 m a je v Prahe dlhá 23 km, má priemerný spád 0,5 na 1 km, najväčšiu hĺbku 10,5 m a najvyšší stav v marci a apríli. Vltava v Prahe vytvára veľký meander, tzv. holešovický oblúk. Prítoky Vltavy sprava: Botič a Rokytka. Prítoky Vltavy zľava: Berounka, Dalejský potok, Brusnice a Šárecký potok.

Skoro celá Praha je v povodí Vltavy, do povodia Labe patrí len severovýchod mesta.

Geológia[upraviť | upraviť zdroj]

Praha leží v Pražskej kotline Pražskej plošiny.

Praha leží v severnej časti Barrandiénu v Stredočeskej oblasti, starej ale slabo premenenej oblasti Českého masívu. V oblasti mesta sa stretáva SZ-JV sázavský zlom s kolmým pražským zlomom a závistským prešmykom[2]. Okolie mesta je budované hlavne prvohornými morskými bridlicami, pieskovcovami a zlepencami. Výnimku tvorí južný obvod s podložím z vápenca a mramorov. V druhohorách (kriede) bola Praha zaliata morom a usadili sa tu vrstvy pieskovcov a opúk (dnes napr. na Strahove, Bielej hore a pod.). Potom more ustúpilo a dolinu Prahy formovali toky, najmä Vltava. Celkovo je v oblasti mesta vyvinutých jedenásť štrkových terás pleistocénneho veku. Horniny staršieho pliocénneho zdibského stupňa sa dnes nachádzajú asi 110 – 125 m nad dnešnou hladinou Vltavy.

Prítoky Vltavy vytvorili charakteristické terénne útvary akými sú Barrandova skala, Dívčí Hrady, Braniská, Vyšehradská skala, Petřín, Letná, Trója, Baba či Biela hora.

Podnebie[upraviť | upraviť zdroj]

Praha leží v oblasti severného mierneho pásma s výrazným striedaním štyroch ročných období na prechode medzi oceánskym a pevninským podnebím. Zrážkovo a teplotou mesto patrí do oblasti suchej a veľmi suchej. Charakteristický je rozdiel medzi podnebím v Pražskej kotline a v okolitej náhornej plošine. Väčšinu Prahy chráni pred západnými vetrami Petřín a Letná. Pre záveternú polohu sú v meste časté opary, dymy a hmly. Priemerná januárová teplota je 0,7 ˚C a priemerná júlová teplota 20,1 ˚C. Ročne spadne okolo 456,5 mm zrážok a priemerná ročná teplota je 10,4 ˚C.

Historické centrum[upraviť | upraviť zdroj]

Historické centrum mesta s jedinečnou panorámou Pražského hradu je pamiatkovou rezerváciou UNESCO.

Mestská pamiatková rezervácia tu bola zriadená roku 1971 na ploche 8,22 km² a patrí do nej najmä Staré Město, Josefov, Malá Strana, Hradčany s Pražským hradom, Nové Město a Vyšehrad. Je to najrozsiahlejšia mestská pamiatková rezervácia v Európe.

V meste je veľa národných kultúrnych pamiatok a tisíce stavebných a umeleckých pamiatok.

Správne rozdelenie[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Časti Prahy

Od 1. júla 2001 platí nasledujúce rozdelenie mesta – 57 mestských častí spravuje 22 správnych obvodov s rozšírenými kompetenciami.

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

V Prahe žije trvalo asi 1 200 000 obyvateľov, čo je vyše 10 % celkového obyvateľstva Česka. Väčšina z nich však žije v okrajových štvrtiach a najmä nových sídliskách, rovnako ako v ostatných hlavných mestách Európy; v historickom centre žije cca 70 000 ľudí.

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Praha je dopravnou križovatkou. Na západe je diaľnica do Plzne a Norimbergu, na východe zas diaľnica do Brna a Ostravy a na severe smerom na Ústí nad Labem a Nemecka a na východe smerom na Hradec Králové.

Dôležité železničné stanice: Praha-Hlavní nádraží, Praha-Holešovice, Praha-Smíchov a Masarykovo nádraží.

Letisko sa nachádza v Ruzyni v severozápadnej časti mesta a je po viedenskom letisku druhým najväčším v strednej Európe. V meste je aj prístav na rieke Vltava.

Mestskú hromadnú dopravu tvorí integrovaný dopravný systém. Základ tvorí Pražské metro (trate A, B, C), významné sú aj električky a doplnkovú funkciu majú početné autobusy. Železnica zabezpečuje dopravu osôb medzi mestom a prímestskou oblasťou a z dvoch sídelných útvarov na juhovýchode mesta.

Hospodárstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Praha patrí tradične k najdôležitejším hospodárskym centrám Česka. Popri význačnom filmovom priemysle a zrejme najvýznamnejšom odvetví – turistike, sa tu nachádza aj veľa podnikov spracovateľského priemyslu.

Hrubý domáci produkt (HDP) v Pražskom kraji dosahoval roku 2002 asi 620 miliárd Kč (čiže 25,7 percent celkového HDP v trhových cenách) s vysokým podielom na hlavu obyvateľstva (226 % ak sa priemer celej krajiny = 100 %).

Spracovateľský priemysel[upraviť | upraviť zdroj]

Spracovateľský priemysel Prahy je s 7,6 percentami celkovej priemyselnej výroby na 5. mieste v regionálnej štruktúre všetkých 14 regiónov. Priemyselné závody sa sústreďujú najmä na severovýchode a juhozápade mesta. Na území hlavného mesta bolo roku 2003 zaregistrovaných 733 priemyselných závodov (s viac ako 20 zamestnancami) s celkovo 111 tisíc pracujúcimi.

Objemom svojej výroby sa v Prahe jednoznačne presadzujú dve odvetvia: produkcia potravín a produkcia elektrických a optických prístrojov, obe odvetvia s približne 33 miliardami Kč v roku 2002 alebo podielom 12 percent na produkciu odvetví v celom štáte (tržby za vlastné výrobky a služby v bežných cenách). Významnú rolu tu hrá predovšetkým výroba rozhlasových a televíznych prijímačov (20 percent celkovej produkcie krajiny a súčasne aj prvé miesto v regionálnej štruktúre).

Tieto odvetvia sú nasledované polygrafickým priemyslom s takmer 24,5 miliardami Kč tržieb. Význam tohto odvetvia vyplýva zo skutočnosti, že v hlavnom meste sa toto odvetvie silno koncentruje (44 percent celkovej produkcie) a Praha tu zaujíma prvé miesto zo všetkých regiónov.

Okrem toho sa však v Prahe nachádzajú aj ďalšie významné podniky tradičných priemyslových sektorov a odvetví, ktoré prispievajú k veľkému významu hlavného mesta ako priemyselného strediska:

  • výroba výrobkov kovospracujúceho priemyslu
  • výroba strojov a zariadení
  • chémia a farmaceutický priemysel
  • priemysel výrobkov zo skla, keramiky a porcelánu, stavebnej hmoty
  • výroba dopravných prostriedkov (okrem výroby automobilov), tu najmä koľajové súpravy, motocykle, ľahké lietadlá a iné.

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Panoramatická fotografia pri Nuselském moste na Vyšehradě
Panoramatická fotografia pri Nuselském moste na Vyšehradě

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. JÚĽŠ. Pražan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava : Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
  2. Mísař, Z., Dudek, A., Havlena, V., Weiss, J., 1983, Geologie ČSSR I Český masív. SPN, Praha, 333 s.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]