Liberec

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 50°43′00″S 15°04′00″V / 50.716667°S 15.066667°V / 50.716667; 15.066667
Liberec
štatutárne mesto
Liberec z Ještědu 002.jpg
Pohľad na Liberec z Ještědu
Flag of Liberec.svg
Znak Liberec.svg
Štát Česko Česko
Kraj (NUTS 3) Liberecký (CZ051)
Okres (LAU 1) Liberec (CZ0513)
Historická krajina Čechy
Nadmorská výška 374 m n. m.
Súradnice 50°43′00″S 15°04′00″V / 50.716667°S 15.066667°V / 50.716667; 15.066667
Rozloha 106,10 km² (10 610 ha)
Obyvateľstvo 102 301 (1. 1. 2014) [1]
Hustota 964,19 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1352
Primátor Martina Rosenbergová (ČSSD)
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 460 01
Miestne časti 33
Zákl. síd. jednotky 98
Katastrálne územie 26
LAU 2 (obec) CZ0513 563889
Adresa mestského
úradu
Magistrát města Liberce
nám. dr. E. Beneše 1
460 59 Liberec
E-mailová adresa info@magistrat.liberec.cz
Poloha mesta v Česku
Red pog.svg
Poloha mesta v Česku
Wikimedia Commons: Liberec
Štatistika: ČSÚ
Webová stránka: www.liberec.cz
Portal.svg Český portál

Liberec (nem. Reichenberg) je štatutárne mesto na severe Čiech v Libereckom kraji.

Je krajským mestom, a so svojimi 102 113 obyvateľmi (podľa sčítania v roku 2013) je aj v kraji najväčším mestom.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Liberec leží v kotline medzi Ještědsko-Kozákovským chrbátom a Jizerskými horami. Päta radnice je vo výške 374 m n. m.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá písomná zmienka o Liberci je z roku 1352, za vlády Redernovcov bol roku 1577 Liberec Rudolfom II. povýšený na mesto. V rokoch 16221634 patril Albrechtovi z Valdštejna, po jeho zavraždení pripadol Liberec Matejovi Gallasovi.

V 18. storočí zaznamenal Liberec veľký rozvoj textilného priemyslu, spočiatku to boli dielne súkenníckych majstrov, ktoré sa neskôr zmenili na menšie továrne.

19. storočie je zlatým vekom Liberca, kedy dochádza k búrlivému rozvoju mesta, kedy vznikajú honosné vily, nová radnica či divadlo (1883).

Liberec bol do konca druhej svetovej vojny mestom nemeckým (so 7% menšinou Čechov) a hlavným mestom po Mníchove vzniknutých Sudetov. V tridsiatych rokoch bol zároveň centrom henleinovcov.

Významné objekty[upraviť | upraviť zdroj]

Budova radnice na námestí Dr. Edvarda Beneša

Najvýznamnejšími budovami sú novorenesančná radnica (1893) a zámok (17. storočie), z modernej architektúry nová budova Krajskej vedeckej knižnice a predovšetkým vysielač Ještěd (1973) na rovnomennej hore, dnes symbol mesta.

Medzi ďalšie pozoruhodné stavby patrí zoologická záhrada (založená v 1919), botanická záhrada či obchodný dom Ještěd, budova Divadla F. X. Šaldy, budova Severočeského múzea, novorenesančná budova mestských kúpeľov, kaviareň Pošta postavená v štýle viedenských kaviarní a celý rad víl a rodinných domov zo začiatku minulého storočia. Najstaršími zachovanými stavbami v Liberci sú mešťanské Valdštejnské domy na Větrnej uličke, pochádzajúce z rokov 1678 - 1681.

Z cirkevných stavieb stojí za zmienku kostol sv. Antonína Veľkého, kostol Sv. srdca pánovho a kostol Svätého kríža.

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Liberec získal železničné spojenie v roku 1859, kedy boli otvorené trate do Pardubíc a nemeckej Žitavy.

Bližšie informácie v hlavnom článku: Električková doprava v Liberci

Prestížnou záležitosťou bola stavba električkovej trate. Prvý úsek (od železničnej stanice k dnešnej ZOO) bol otvorený 25. augusta 1897. V ďalších rokoch električky jazdili aj do Rochlice, na Letku či do Horného Hanychova a naposledy v roku 1955 aj do Jablonca nad Nisou. V ďalších rokoch došlo k útlmu električkovej premávky (1960 – zrušená trať Rochlice - Růžodol (Letka), 1969 premávka v Jablonci n. N.).

Električková trať bola postavená s rozchodom 1000 mm. V roku 1990 sa začalo s rekonštrukciou na štandardný rozchod 1435mm. Vďaka tomu je dnes v úseku Viadukt - Lidové sady možno videt trať s troma koľajnicami, umožňujúcu premávku vlakov s obidvoma rozchodmi.

Dnes sú v prevádzke trate Lidové sady - Horní Hanychov (s prevádzkou 1435 mm vlakov), rekonštrukcia posledného úseku Dolní Hanychov - Horní Hanychov na nový rozchod bola ukončená v roku 2005. Druhou prevádzkovanou traťou je úsek Fügnerova (terminál MHD v Liberci) - Jablonec nad Nisou (rozchod iba 1000 mm).

Medzimestská trať by mala tiež prejsť prerozchodovaním, pre nedostatok finančných prostriedkov sa uvažuje o využití v úseku Vratislavice - Jablonec n.N. súbežnej železničnej trate. Uvažuje sa o hybridných vozidlách ľahkej železnice, ktorá by v budúcnosti mala spojiť aj ďalšie mestá Euroregiónu Nisa, napr. Žitavu, Jelenie Góru, Tanvald, Harrachov či Železný Brod.

České dráhy prevádzkujú aj kabínkovú lanovú dráhu dlhú 1183 m s prevýšením 450 m, ktorej dolná stanica sa nachádza v Liberci - Hornom Hanychove neďaleko konečnej stanice MHD a druhá stanica je na vrchole hory Ještěd pri televíznom vysielači s hotelom.

Cestnú dopravu najviac reprezentuje rýchlostná cesta R35, na ktorú v Turnove nadväzuje cesta R10 na Prahu.

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Český statistický úřad – Počet obyvatel v obcích České republiky k 1. 1. 2014 (PDF; 504 KiB)

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]


Mestá a obce okresu Liberec

BíláBílý Kostel nad NisouBílý PotokBulovkaCetenovČernousyČeský DubČtveřínDětřichovDlouhý MostDolní ŘasniceFrýdlantHabarticeHejniceHeřmaniceHlaviceHodkovice nad MohelkouHorní ŘasniceHrádek nad NisouChotyněChrastavaJablonné v PodještědíJanovice v PodještědíJanův DůlJeřmaniceJindřichovice pod SmrkemKobylyKrásný LesKryštofovo ÚdolíKřižanyKunraticeLázně LibverdaLažanyLiberecMníšekNová VesNové Město pod SmrkemOldřichov v HájíchOsečnáPaceřicePěnčínPertolticeProseč pod JeštědemPříšoviceRadimoviceRaspenavaRynolticeSoběslaviceStráž nad NisouSvětlá pod JeštědemSvijanský ÚjezdSvijanySychrovŠimonoviceVišňováVlastibořiceVšelibiceZdislavaŽďárek