Štatutárne mesto
 |
Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte. |
Štatutárne mesto (po nemecky Stadt mit eigenem Statut, hovorovo Statutarstadt, po česky statutární město) je mesto, ktorého správa je organizovaná podľa tzv. štatútu mesta, ktorý de-facto dáva mesto na roveň okresu, najmä v tom, že sa môže deliť na mestské časti, ktoré majú postavenie obcí.
Obsah |
[upraviť] Česko
Štatutárne mestá existovali v Česku už v rokoch 1850-1939 a 1945-1948. Vtedy ich územie tvorilo automaticky samostatný politický okres. Predstaveným štatutárneho mesta v Česku je primátor (v Česku tento termín označuje iba predstavených štatutárnych miest, zatiaľčo predstavení ostatných miest a obcí sa označujú ako starostovia). Mestský úrad štatutárneho mesta nesie v Česku označenie magistrát.
[upraviť] Štatutárne mestá do roku 1918
- Praha
- Liberec
- Brno
- Jihlava
- Kroměříž
- Olomouc
- Uherské Hradiště (1867-1928)
- Znojmo
- Opava od roku 1866
- Frýdek
- Bílsko od roku 1920 súčasť Poľska
[upraviť] Štatutárne mestá v rokoch 1945 - 1948
[upraviť] Štatutárne mestá od 24. novembra 1990
- Brno
- České Budějovice
- Havířov
- Hradec Králové
- Karlovy Vary
- Liberec
- Olomouc
- Opava
- Ostrava
- Pardubice
- Plzeň
- Praha (de facto)
- Ústí nad Labem
- Zlín
[upraviť] Štatutárne mestá od 12. novembra 2000
[upraviť] Štatutárne mestá od 1. januára 2003
[upraviť] Štatutárne mestá od 1. júla 2006
[upraviť] Rakúsko
V Rakúsku existuje celkovo 15 štatutárnych miest, legislatívne ukotvených formou zákona príslušnej krajinskej vlády. Na ich čele stojí starosta.
