Ottův slovník naučný

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Ottův slovník naučný

Ottův slovník naučný alebo Ottova encyklopedie je 28-zväzková encyklopédia, ktorú v rokoch 18881909 vydal pražský nakladateľ Jan Otto. Obsahuje takmer 186 000 hesiel na 29 000 stranách, vďaka čomu je najrozsiahlejšou encyklopédiou vydanou v českom jazyku a jedným zo základných kameňov českej kultúry a identity.

Prvé vydanie[upraviť | upraviť zdroj]

Začiatkom 80. rokov 19. storočia začal český nakladateľ Jan Otto plánovať vydanie novej českej všeobecnej encyklopédie, ktorá by prekonala 14-zväzkový Riegrův slovník z rokov 18601874. V roku 1884 začal Otto spolupracovať s Janom Malým, bývalým redaktorom Riegrovho slovníka, ktorý vytvoril koncepciu nového diela pod názvom Národní encyklopedie česká. Po Malého smrti roku 1885 našiel Otto nového redaktora v osobe Tomáša Masaryka, ktorý bol zodpovedný za výber spolupracovníkov a mal zároveň autorsky pokryť oblasti psychológie, filozofie a sociológie. Práce na encyklopédii sa začali v roku 1886. O rok nato sa Masaryk zapojil do búrlivej a kontroverznej verejnej debaty ohľadom autentickosti dvoch údajne stredovekých rukopisov (Rukopis královédvorský, Rukopis zelenohorský) a rezignoval z postu hlavného redaktora. Nahradil ho prof. Josef Kořán.

Ottovi sa nakoniec podarilo zostaviť novú redakčnú radu z asi 60 význačných osobností českého akademického života. Prvý zväzok encyklopédie nazvanej Ottův slovník naučný vyšiel v januári 1888. Spočiatku vychádzal v podobe zošitov, neskôr viazaný v koži. Redakčná práca ďalej pokračovala bez väčších komplikácií, do roku 1908 vyšlo 27 zväzkov hesiel a jeden zväzok doplnkov. Ottův slovník naučný obsahuje asi 5000 obrázkov a takmer 500 strán príloh. Oficiálny počet hesiel je 139 418, skutočný počet je však vyšší, pretože mnohé heslá sú tvorené viacerými v podstate samostatnými podheslami. Okrem členov redakčnej rady prispelo do slovníka asi 1100 externých spolupracovníkov.

Ottův slovník náučný nové doby[upraviť | upraviť zdroj]

Jan Otto začal hneď po dokončení encyklopédie plánovať a pripravovať druhé, 16-zväzkové prepracované vydanie. Prípravy pokračovali dokonca aj po vypuknutí prvej svetovej vojny a po Ottovej smrti (1916), nikdy však neboli z dôvodu rastúcich nákladov realizované.

V roku 1930 však začal Ottov zať K. B. Mádl vydávať pod názvom Ottův slovník naučný nové doby doplnky k pôvodnej encyklopédii, ktoré mali reflektovať nové vedecké objavy a dejinné prelomy. Väčšina hesiel bola úplne nová. Ottovo nakladatelství vydávalo túto encyklopédiu až do roku 1934, kedy ju kvôli jeho finančným problémom prevzalo nakladateľstvo Novina. Posledné dva zväzky (V–Z) nikdy nevyšli, hoci boli pripravené do tlače, pretože celý projekt roku 1943 zastavili nacistickí okupanti. Ich vydanie nebolo umožnené ani po roku 1945. Medzitým sa ich text stratil, takže Ottův slovník naučný nové doby končí heslom Užok.

Zodpovedným redaktorom bol Bohumil Němec. Na asi 9000 stranách 12 zväzkov vyšlo 59 000 prevažne nových hesiel a 2000 obrázkov (ďalších 1000 v prílohách).

Reprint a digitalizácia[upraviť | upraviť zdroj]

Ottův slovník náučný vydali v rokoch 19962003 nakladateľstvá ARGO a Paseka v reprinte. Pod názvom Ottova encyklopedie obecných vědomostí ho zdigitalizovala spoločnosť AION CS a je k dispozícii na CD-ROM vo formáte PDF. Obe verzie zachovávajú pôvodný vzhľad slovníka. Plný text slovníka je k dispozícii aj na platenej internetovej stránke coto.je.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]