Košice
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
| Košice | |||
| Mesto tolerancie | |||
 Historické jadro mesta - Hlavná ulica
|
|||
|
|||
| Štát |  Slovensko |
||
|---|---|---|---|
| Kraj | Košický | ||
| Historický región | Abov (Košice a okolie) | ||
| Rieka | Hornád | ||
| Nadmorská výška | 208 m n. m. | ||
| Súradnice | |||
| Najvyšší bod | Vysoký vrch | ||
| - výška | 851 m n. m. | ||
| Najnižší bod | Krásna nad Hornádom | ||
| - výška | 184 m n. m. | ||
| Rozloha | 242,768069 km² (24 277 ha) | ||
| Obyvateľstvo | 233 659 (31. 12. 2008) | ||
| Hustota | 962 /km² | ||
| Prvá pís. zmienka | 1230 | ||
| Primátor | Ing. František Knapík (KDH, SDKÚ - DS, SMK - MKP) | ||
| Časové pásmo | SEČ (UTC+1) | ||
| - letný čas | SELČ (UTC+2) | ||
| PSČ | 040 00 | ||
| Tel. predvoľba | +421-55 | ||
| Kód | 599981 | ||
| EČV | KE | ||
   Poloha v obce v rámci Slovenska
|
|||
  Poloha v rámci Košického kraja
|
|||
 |
|||
| Štatistika: MOŠ/MIS | |||
| Webová stránka: www.kosice.sk | |||
| Freemap.sk: mapa | |||
| Demonym: Košičan | |||
Košice (lat. Cassovia, franc. Cassovie, nem. Kaschau, maď. Kassa, chorv. Kašava, poľ. Koszyce, hebr. קושיצה, róm. Kasha) sú metropolou východého Slovenska a s okolo 234 000 obyvateľmi druhým najväčším mestom v štáte. Mesto je súčasťou Košicko-prešovskej aglomerácie, kde žije 555 800 obyvateľov.
Košice sú centrom celého Východného Slovenska a sídlom Košického kraja a regionálnej samosprávy - Košického samosprávneho kraja. Sú významným centrom politického, hospodárskeho, kultúrneho a cirkevného života, sídlom Košickej gréckokatolíckej eparchie, Košickej rímskokatolíckej arcidiecézy a sídlom metropolitu, štyroch univerzít, Ústavného súdu SR.
Mesto je strediskom významných kultúrnych inštitúcií aj s celoslovenskou pôsobnosťou, medzi ktoré patria Štátne divadlo Košice, Štátna filharmónia Košice, Slovenské technické múzeum, Východoslovenské múzeum, Východoslovenská galéria a Štátna vedecká knižnica. Sú označované za kultúrne centrum rómskej menšiny na Slovensku. Najväčšiu menšinu na území mesta tvorí maďarská menšina s podielom 3,78 % (podľa sčítania obyvateľstva v roku 2001), pre ktorej potreby bol zriadený maďarský konzulát.
Mesto hrá dôležitú rolu v dopravnom prepojení východ-západ, kde tvorí spojnicu medzi západnou a strednou Európou a Ukrajinou s Ruskom. Hrá dôležitú úlohu v rámci Karpatského euroregiónu, ktorého slovenská sekcia tu má sídlo. Spolu s partnerským mestom Miškovec vytvorilo v roku 2000 metropolitný Euroregión Košice-Miskolc. Má medzinárodné letisko a spojenie s východnou Európou prostredníctvom širokorozchodnej trate.
Odrazom bohatej histórie mesta je jeho centrum s početnými klenotmi gotickej, barokovej, klasicistickej a historizujúcej architektúry, ktoré tvorí najväčšiu mestskú pamiatkovú rezerváciu na Slovensku. Jej najvýznamnejšou dominantou je najväčšia gotická katedrála na Slovensku Dóm svätej Alžbety. Hlavná ulica lemovaná palácovými a meštianskymi domami s reštauráciami, butikmi a kaviarňami je promenádnym korzom mesta. V roku 2006 Košice navštívilo 260-tisíc turistov[1], pričom v meste je asi 7000 lôžok.
Mesto zvíťazilo nad Prešovom, Martinom a Nitrou v súboji o prestižný titul Európskeho hlavného mesta kultúry, ktoré bude hostiť v roku 2013.[2]
[upraviť] Polohopis a prírodné pomery
Mesto leží vo východnej časti Slovenska v Košickom kraji, v blízkosti hraníc s Maďarskom (20 km), Ukrajinou (80 km) a Poľskom (90 km) na križovatke historických obchodných ciest. Od hlavného mesta Bratislavy je vzdialené asi 400 km.
Mesto leží na oboch brehoch rieky Hornád v geografickom styku severného výbežku Východopanónskej panvy - Košickej kotliny a karpatského pohoria Slovenské rudohorie, ktoré mesto ohraničuje na severozápade masívom Čiernej hory a Volovských vrchov. Z východu ho obklopuje hradba Slanských vrchov sopečného pôvodu.
Z geologického hľadiska tu dominuje paleogén a riečne sedimenty. Z nerastného bohatstva sú v severozápadnej časti mesta v masíve Bankov významnejšie ložiská magnezitu, ktoré sa do roku 1997 ťažili a spracovávali v košickej magnezitke.
Centrum mesta leží v nadmorskej výške 208 metrov, najvyšším bodom mesta je vrch Hradová - 466,1 m n.m., ktorý patrí do masívu Čiernej hory.
Podnebie Košíc je mierne s priemernými teplotami -3 °C v januári a 19 °C v júli.
[upraviť] Podnebie a počasie
| Košice-letisko | 2001 | 2002 | 2003 | |||
| Mesiac | Mesačné priemery | Úhrny zrážok | Mesačné priemery | Úhrny zrážok | Mesačné priemery | Úhrny zrážok |
|---|---|---|---|---|---|---|
| Január | -0,2 °C | 54,9 mm | -2,2 °C | 5,2 mm | -3,8 °C | 5,1 mm |
| Február | 1,1 °C | 7,4 mm | 2,8 °C | 11,1 mm | -3,2 °C | 13,4 mm |
| Marec | 5,5 °C | 89,7 mm | 5,8 °C | 11,4 mm | 3,3 °C | 6,2 mm |
| Apríl | 10,0 °C | 46,6 mm | 10,5 °C | 25,0 mm | 9,4 °C | 39,5 mm |
| Máj | 16,4 °C | 31,9 mm | 17,9 °C | 39,3 mm | 18,3 °C | 37,8 mm |
| Jún | 17,1 °C | 61,7 mm | 19,4 °C | 88,6 mm | 20,6 °C | 43,4 mm |
| Júl | 20,5 °C | 115,8 mm | 22,2 °C | 115,4 mm | 21,3 °C | 60,9 mm |
| August | 20,8 °C | 25,4 mm | 20,4 °C | 112,6 mm | 21,6 °C | 81,3 mm |
| September | 13,3 °C | 58,4 mm | 14,2 °C | 53,9 mm | 14,7 °C | 66,4 mm |
| Október | 11,6 °C | 18,1 mm | 7,8 °C | 92,7 mm | 6,8 °C | 81,6 mm |
| November | 2,0 °C | 46,2 mm | 5,3 °C | 23,1 mm | 5,8 °C | 21,3 mm |
| December | -4,9 °C | 10,3 mm | -3,3 °C | 31,8 mm | -0,8 °C | 21,1 mm |
- Absolútne maximum: 38,5°C (20. júl 2007)
- Absolútne minimum: -30,5°C (16. február 1940)
 Priemerné počasie pre Košice  |
|||||||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Mesiac | Jan | Feb | Mar | Apr | Máj | Jún | Júl | Aug | Sep | Okt | Nov | Dec | Rok |
| Najvyššia priemerná teplota °C (°F) | 0 (32) |
2 (36) |
8 (46) |
13 (55) |
18 (64) |
21 (70) |
23 (73) |
23 (73) |
19 (66) |
13 (55) |
5 (41) |
0 (32) |
12 (54) |
| Priemerná denná teplota °C (°F) | -2 (28) |
0 (32) |
4 (39) |
9 (48) |
14 (57) |
17 (63) |
18 (64) |
18 (64) |
15 (59) |
9 (48) |
2 (36) |
-1 (30) |
8 (46) |
| Najnižšia priemerná teplota °C (°F) | -5 (23) |
-3 (27) |
0 (32) |
5 (41) |
9 (48) |
12 (54) |
13 (55) |
13 (55) |
10 (50) |
5 (41) |
0 (32) |
-3 (27) |
5 (41) |
| Zrážky cm (palce) | 2 (0.8) |
3 (1.2) |
3 (1.2) |
3 (1.2) |
6 (2.4) |
8 (3.1) |
8 (3.1) |
7 (2.8) |
5 (2) |
3 (1.2) |
4 (1.6) |
3 (1.2) |
61 (24) |
| Zdroj: Weatherbase[4] 9. mája 2009 | |||||||||||||
[upraviť] Vodné toky
Pozri aj: Zoznam vodných tokov v Košiciach.
Mesto patrí do povodia riek Hornád - Slaná - Tisa. Rieka Hornád preteká východnou časťou mesta v smere sever - juh. Pravostrannými prítokmi Hornádu sú východo-západným smerom Myslavský potok a severozápadným smerom potok Čermeľ. Mestskou časťou Šaca v západnej časti mesta tečie zo severu na juh rieka Ida. Južne od Košíc sa do Hornádu vlievajú ľavostranné prítoky Torysa a Olšava. Ochranu pred povodňami zabezpečujú pre mesto priehrady na Hornáde Ružín I a Ružín II.
[upraviť] Vodné plochy a jazerá
Vodné pomery mesta neboli priaznivé pre vytvorenie prírodných vodných plôch. V intraviláne mesta a v jeho okolí sa nachádzajú umelé vodné nádrže na riekach Hornád a Ida, viaceré bagroviská, resp. štrkoviská a rybníky. Pozdĺž Hornádu v južnej časti mesta sú zachované slepé ramená.
- vodná plocha Jazero
- Seligovo jazero
- Čanianske jazerá - štrkoviská
- vodná nádrž Bukovec - zásobáreň pitnej vody
- vodná nádrž Pod Bukovcom - zásobáreň úžitkovej vody pre železiarne U. S. Steel Košice, s.r.o.
[upraviť] Správa mesta
[upraviť] Mestská samospráva
Zákon Slovenskej národnej rady z 1. októbra 1990 o meste Košice 401/1990 Zb. určil Košiciam štatút mesta spravovaného magistrátom, mestským zastupiteľstvom a primátorom mesta.[5] Tento zákon bol novelizovaný v roku 2006.[6]
Mestské zastupiteľstvo je orgánom samosprávy mesta a rozhoduje o najdôležitejších otázkach celomestského charakteru. Má 80 poslancov, volených priamo podľa proporcionálneho princípu veľkosti jednotlivých mestských častí.
Primátor je výkonným a reprezentatívnym orgánom mesta, volený priamo na 4-ročné obdobie. Vedie rokovania mestského zastupiteľstva a mestskej rady a podpisuje ich uznesenia. Má dvoch námestníkov.
Mestská rada je výkonným a poradným orgánom primátora, skladá sa z 15 členov volených mestským zastupiteľstvom zo svojich radov, ďalej všetkých starostov jednotlivých mestských častí a primátora mesta.
Magistrát je odbornou a administratívnou zložkou, delí sa na oddelenia a referáty, na jeho čele stojí riaditeľ.
Mesto Košice je ďalej delené na 22 samosprávnych mestských častí, ktoré sú spravované vlastnými miestnymi zastupiteľstvami na čele so starostami.
[upraviť] Regionálna samospráva a štátna správa
Decentralizáciou verejnej správy od roku 2002 prešla väčšina kompetencií krajov a okresov na samosprávny kraj. Košice sú sídlom Košického samosprávneho kraja. Na úrovni štátnej správy je územie mesta spravované Obvodným úradom Košice s pôsobnosťou pre celý Košický kraj.[7]
[upraviť] Ulice
[upraviť] Dejiny
_-_Andrassy%27s_Palace.jpg)
Dejiny mesta sú oveľa staršie ako jeho prvá písomná zmienka z roku 1230, ktorá spomína kostol v kráľovskej osade - Villa Cassa - predchodkyni neskoršieho mesta. Mestom sa Košice stali po roku 1241, kedy kráľ Belo IV. podporoval znovuosídlenie Uhorského kráľovstva po mongolskom vpáde prizvanými „hosťami“ zo saského Nemecka. Vzniká stredoveká zástavba okolo charakteristicky predĺženého šošovkovitého námestia, ktorá bola v rokoch 1270 - 1290 obohnaná mestskými hradbami. Opevnené mesto zostalo významnou vojenskou pevnosťou až do konca 18. storočia.
V roku 1312, v dobe bojov o uhorský trón, mesto vyzbrojilo vojska a po boku kráľa Karola Róberta z Anjou porazilo v Bitke pri Košiciach oligarchov Omodeja Abu a Matúša Čáka Trenčianskeho, za čo si vyslúžili lukratívne privilégiá. V roku 1369 Košice získali mestský znak, ktorý je najstarším písomne doloženým mestským erbom v Európe[8]. Stali sa druhým najdôležitejším mestom v Uhorskom kráľovstve, s rovnakými právami ako malo hlavné mesto Budín. Boli kultúrnym, remeselníckym a obchodným centrom celej hornouhorskej oblasti a na dôležitých obchodných trasách, predovšetkým z Pobaltia na Balkán. Za vlády Žigmunda Luxemburského v prvej polovici 15. storočia došlo k okázalej gotickej výstavbe, ktorej najvýznamnejšou ukážkou je Dóm svätej Alžbety. Za humanistického panovania Mateja Korvína dosiahol rozkvet Košíc svoj vrchol, kedy sa s 10 000 obyvateľmi radili k najväčším mestám Európy.[9]
Od 16. storočia Košice hrali rolu protihabsburskej bašty v početných stavovských povstaniach uhorskej šľachty, z ktorých najvýznamnejšie z rokov 1703 - 1711 viedol knieža František II. Rákoci, pochovaný v Košiciach. Mesto bolo hlavnou hornouhorskou protitureckou vojenskou pevnosťou a centrom katolíckej vzdelanosti s etablovanou Košickou univerzitou, založenou v roku 1657. V 19. storočí sa stali výstavným posádkovým mestom s prenikajúcim priemyslom, početnými secesnými budovami štátnych úradov a inštitúcií a vlastnou koňskou, neskôr elektrickou mestskou železnicou (1891). Po roku 1918 sa začlenili do rámca novovzniknutého Česko-Slovenska. V rokoch 1938 - 1945 patrili horthyovskému Maďarsku.
V roku 1945 tu bola sformovaná prvá povojnová česko-slovenská vláda a vyhlásený Košický vládny program. V roku 1960 sa stali krajským mestom Východného Slovenska. V šesdesiatych rokoch bol na juhovýchodnom predmestí vybudovaný hutnícky kombinát, čo bolo príčinou masového prisťahovalectva a výstavby početných panelových sídlisk. Košice si vyslúžili označenie najrýchlejšie rastúceho mesta v Česko-Slovensku a až do zániku spoločného štátu obsadzovali tradičnú priečku piateho najväčšieho mesta v republike. Historické centrum zostalo chránené štatútom mestskej pamiatkovej rezervácie, najväčšej na Slovensku (ustanovená v 1983 s rozlohou 85,375 ha). Od roku 1990 sú spravované magistrátom s 22 samosprávnymi mestskými časťami a od roku 1993 sú sídlom Ústavného súdu Slovenskej republiky.
[upraviť] Obyvateľstvo
Národnostné zloženie z roku 2001: Slováci 89,1%, Maďari 3,8%, Rómovia 2,1%, Česi 1,2%, Rusíni 0,5%, Ukrajinci 0,5%, Nemci 0,2%.
Vierovyznanie: Rímskokatolíci 58,3%, bez vyznania 19,4%, Gréckokatolíci 7,6%, Evanjelici 4,1%, Pravoslávni 1,5%, nezistené 4,9%.
V demografickom vývoji došlo v 90. rokoch k stagnácii počtu obyvateľov. Po roku 2001 sa dokonca začal počet obyvateľov znižovať.
Relatívne výraznejší prírastok obyvateľov bol medzi rokmi 1991 a 2001 zaznamenaný v mestskej časti Sídlisko Ťahanovce o 9 089 obyvateľov (nárast o 168 %) , ktorý vznikol v dôsledku ukončenia komplexnej bytovej výstavby. Táto mestská časť si ako jedna z mála udržuje prirodzený prírastok obyvateľstva. V dôsledku plánovanej výstavby bytov, by tu mohlo v najbližších rokoch pribudnúť okolo 6 tisíc obyvateľov.
Najvyšší počet obyvateľov (39 691) mala v roku 2006 mestská časť Západ (16,9 %) a najnižší počet obyvateľov (393) mestská časť Lorinčík.
[upraviť] Vývoj počtu obyvateľstva
[upraviť] Národnosti
Národnostné zloženie obyveľstva mesta prešlo historickými zmenami a menilo sa podľa politických okolností, kedy záviselo od toho, koľko občanov sa prihlásilo ku slovenskej a koľko ku maďarskej národnosti. S populáciou 28 884 v roku 1891, iba polovica (49.9%) Košičanov deklarovala maďarčinu ako ich materský jazyk, 33.6% slovenčinu a 13.5% nemčinu. V roku 1910 z populácie 44 211 až 75,4% sa deklarovalo Maďarmi, 14.8% Slovákmi, 7.2% Nemcami a 1.8% Poliakmi.[10] Po roku 1918 v Prvej česko-slovenskej republike sa národnostná štruktúra menila výrazne v prospech slovenskej národnosti. Taktiež pribudlo Čechov, ktorí pôsobili v štátnych inštitúciách. Pred Druhou svetovou vojnou mali Košice aj čulú židovskú komunitu. V rokoch 1944-1945 okolo 10,000 Židov bolo deportovaných stranou Šípových krížov do Osvienčimu.[11]
Pre pestré dejiny a mnohé zmeny v národnostnom a náboženskom živote mesta sa Košice označujú ako mesto tolerancie.[12] Klub národnostných menšín bol symbolicky zriadený v pamätnom dome košického rodáka, maďarského spisovateľa Sándora Máraiho.[13] Od roku 1999 sa každý august usporadúva FEMAN - Európsky festival kultúry národov a národností. Niekoľkoročná tradícia spoločného ekumenického pašiového sprievodu ulicami mesta združuje deväť kresťanských cirkví.[14] Pre potreby maďarskej menšiny bol zriadený maďarský konzulát.[15] Košickú divadelnú scénu výrazne obohacuje obľúbené maďarské divadlo Thália. Česká kultúra je prezentovaná v Českom centre Košice.[16] Mesto je medzinárodne známe aj ako stredisko rómskej menšiny, ktorá sa sústreďuje v mestskej časti Luník IX. Rómske divadlo Romathan je jediné svojho druhu na Slovensku. Britské centrum pracuje popri Štátnej vedeckej knižnici.[17]
[upraviť] Partnerské mestá
_-_Tree_of_Partnership.jpg)
 Budapešť, Maďarsko (spolupráca v oblasti kultúry, podpísaná 9. mája 1997) |
 Bursa, Turecko (dohoda o partnerstve, podpísaná 29. marca 2000) |
 Cottbus, Nemecko (dohoda o partnerstve, podpísaná 6. júla 1992) |
Miskolc, Maďarsko (dohoda o spolupráci, podpísaná 7. mája 1997 v Košiciach a 11. mája 1997 v Miškolci) |
 Mobile, USA (dohoda o partnerstve podpísaná 12. apríla 1991 v Mobile a 20. marca 1992 v Košiciach) |
 Niš, Srbsko (dohoda o spolupráci, podpísaná 22. marca 2001) |
 Ostrava, Česká republika (dohoda o spolupráci, podpísaná 24. mája 2001) |
|
 Petrohrad, Rusko (protokol o partnerstve a spolupráci, podpísaný 28. októbra 1995) |
 Plovdiv, Bulharsko (dohoda o spolupráci, podpísaná 29. novembra 2000) |
 Raahe, Fínsko (dohoda o družobných vzťahoch, podpísaná 28. júna 1987) |
 Rzeszów, Poľsko (prehlásenie o regionálnej spolupráci, podpísané 23. novembra 1991) |
 Užhorod, Ukrajina (dohoda o spolupráci, podpísaná 16. januára 1993) |
 Verona, Taliansko (prehlásenie o spolupráci, podpísané 20. augusta 1992) |
Moskva, Rusko (dohoda o spolupráci, podpísaná 29. novembra 2000) |
Wuppertal, Nemecko (dohoda o spolupráci, podpísaná 22. mája 1980) |
[upraviť] Kultúra a zaujímavosti
_-_Miklus%27s_Prison.jpg)
_-_Main_Street_5.jpg)
[upraviť] Divadlá
Divadelná scéna mesta Košice je bohato zastúpená škálou štátnych i nezávislých súborov. Najväčšie divadlá spravidla majú okrem hlavnej scény aj sesterské štúdiá. Štátne divadlo je klasickým divadlom s činoherným, operným a baletným súborom. Predstavenia sa konajú v historickej budove na Hlavnej ulici a v Malej scéne, ktorá uvádza komorné činohry a komédie.
Bábkové divadlo Košice vzniklo v roku 1956 a v roku 1997 popri ňom vznikla činoherná scéna Jorik. Divadlo Thália, uvádzajúce svoje predstavenia v maďarčine, bolo otvorené v roku 1969 a v roku 1995 si otvorilo Divadelný súbor Máraiho. Iným divadlom národnostnej menšiny v Košiciach je Divadlo Romathan, založené v roku 1992 ako jediné svojho druhu na Slovensku. Svoje predstavenia uvádza v rómčine i slovenčine.
Po roku 1989 vznikol celý rad alternatívnych divadiel, z ktorých najvýznamnejšie Staromestské divadlo založila v roku 1997 legendárna košická herecká dvojica Ľubica Blaškovičová a Peter Rašev. Ďalšími sú Divadlo Maškrta, Divadlo na Peróne, Divadlo v kufri a Divadlo Cassia Dance. Mnohé z nich sú zapojené do projektu Európskeho hlavného mesta kultúry Košice 2013.
[upraviť] Kiná
Prvé kino v Košiciach Uránia otvorili v roku 1909. Za komunizmu vzniklo niekoľko kinosál v centre mesta. V roku 1973 vybudovali na sídlisku Terasa veľkokapacitné panoramatické kino Družba s kapacitou cez 500 divákov.[18] Pred nástupom multikín v roku 2008 existovalo v meste ešte päť tradičných kín. V súčasnosti funguje iba jedno - kino Úsmev. Sedemsálové Multikino Cinemax je súčasťou obchodného centra Optima. Vo výstavbe je iné multikino v obchodnom centre Galéria. Alternatívnymi kinami sú Filmový klub Galéria a Cinefil.
[upraviť] Hudba
Štátna filharmónia Košice bola založená v roku 1969 ako druhý profesionálny symfonický orchester na Slovensku. Okrem svojej aktívnej koncertnej činnosti doma i v zahraničí prezentuje hudobné umenie aj prostredníctvom nahrávok pre rozhlas, televíziu a gramofónové spoločnosti. Je organizátorom troch medzinárodných festivalov: Košickej hudobnej jari, Medzinárodného organového festivalu Ivana Sokola a Festivalu súčasného umenia. Sídlom filharmónie je Dom umenia. K festivalom klasickej a organovej hudby prispieva aj Hudobná spoločnosť Hemerkovcov a Konzervatórium Košice.
[upraviť] Folklór
Najstarším folklórnym súborom z Košíc je folklórny súbor Čarnica, založený v roku 1957. Z jeho radov vzišiel aj legendárny ľudový rozprávač Ján Pisarčin alias Ander z Košíc. Veľmi známym a na Slovensku populárnym je folklórny súbor Železiar. Ďalšími sú folklórny súbor Borievka, folklórny súbor Hornád, folklórny súbor Jahodná a rad detských súborov.
Košické folklórne súbory prezentujú spev a tanec regiónu Abova, Šariša, Spiša a iných východoslovenských oblastí. Pre priaznivcov folklóru je organizovaný Cassovia folkfest každý jún s prehliadkou lokálnych, slovenských i zahraničných súborov. Regionálny charakter majú Abovské folklórne slávnosti konané v neďalekých Rozhanovciach.
[upraviť] Múzeá
V Košiciach, v meste s bohatou históriou, bol už v roku 1872 založený Hornouhorský muzeálny spolok, predchodca dnešného Východoslovenského múzea. Záujemcom o históriu približuje dejiny mesta a celého regiónu Východného Slovenska vo svojich desiatich stálych expozíciách. V hlavnej budove na Námestí Maratónu mieru sa nachádzajú expozície historická, numiznatická, zlatnícka a expozícia Košického zlatého pokladu. V náprotivej budove Divízie sú inštalované expozície prírodovedná a umeleckopriemyselná. V areály Katovej bašty, východného pozostatku košického mestského opevnenia vznikol nový muzeálny areál. Expozícia dejín mesta s katovým bytom a mučiarňou v Miklušovej väznici je najnavštevovanejším košickým múzeom. V Katovej bašte sa nachádza expozícia umeleckého kovolejárstva a k nej upínajúca sa replika tureckého domu Rodošto je hlavným exponátom expozície Františka II. Rákociho.
Počiatky technického múzea v Košiciach spadajú do vojnového roku 1943. Časť jeho exponátov tvorilo základ pri budovaní Slovenského technického múzea, jediného svojho druhu v republike. Vo svojich 21 expozíciách pokrýva dejiny techniky vo všetkých technických odboroch. V samotnom meste je inštalovaných 13 expozícií a v hlavnej budove je umiestnené aj planetárium. V areály letiska Košice-Barca sa nachádza Múzeum letectva.
Múzeum Vojtecha Löfflera je špecializovaným múzeom, ktoré vzniklo v roku 1993 ako dar mestu od významného košického sochára Vojtecha Löfflera a jeho manželky Kláry. Základ múzea tvorí 2000 exponátov majstrovej súkromnej zbierky. Okrem toho je múzeum významným výstavným priestorom trojrozmerného umenia.
Múzeum voskových figurín v Urbanovej veži je typom komerčného turistického múzea. Dejiny mesta približujú figuríny historických postáv i súčasných osobností, ktoré sú s Košicami nerozlučne spojené. Medzi nimi nájdeme významných uhorských kráľov, sedmohradské kniežatá, košických umelcov, ale i športovcov.
V Klube národnostných menšín je zriadená pamätná izba Sándora Máraiho. Tento významný spisovateľ, ktorý patrí k svetovej literárnej klasike 20. storočia, sa narodil v Košiciach a v mnohých svojich dielach reflektoval svoj vrúcny vzťah k rodisku.
Archeologické múzeum dokumentuje vývoj mestského opevnenia. Vzniklo po rekonštrukcii Hlavnej ulice v roku 1998, kedy sa mesto rozhodlo pod veľkou betónovou platňou sprístupniť pozostatky stredovekej Dolnej brány.
[upraviť] Galérie
Východoslovenská galéria vznikla v roku 1951 a v súčasnosti eviduje 6 400 diel z 19. a 20. storočia. V hlavnej budove na Hlavnej ulici, ktorou je Župný dom, sídlia expozície Maliastvo 19. storočia na Východnom Slovensku, Umenie 20. storočia na Východnom Slovensku a Slovenská grafika 20. storočia. Druhá budova galérie v pseudohistorizujúcom štýle na Alžbetinej ulici hostí expozíciu Július Jakoby - výber z tvorby a Košice vo výtvarnom umení.
Galéria KOPA DeSIGN sa sústreďuje na moderné umenie, pričom ponúka svoje priestory pre výstavy rôznych umelcov. Taktiež sa špecializuje na promovanie začínajúcich tvorcov.
[upraviť] Knižnice
Štátna vedecká knižnica naväzuje na bohatú knižničnú tradíciu Košickej univerzity, založenej v roku 1657. Historický fond predstavuje 90 000 zväzkov kníh od inkunábul (tlačí do roku 1500) po knihy zo začiatku 20. storočia, najmä z oblasti teológie, práva, medicíny, histórie a prírodných vied. Súčasná organizácia, založená v roku 1946, má právo povinného výtlačku. Popri knižnici funguje Nemecká študovňa Goetheho inštitútu, Informačné stredisko Rady Európy, vzdelávacie centrum amerikanistiky InfoUSA a Britské centrum.
Verejná Knižnica Jána Bocatia je mestskou knižnicou s ôsmimi pobočkami v najväčších mestských častiach. Vznikla v roku 1921 a má samostatné oddelenie čitárne časopisov, hudobné oddelenie a oddelenie regionálnej literatúry.
Knižnica pre mládež mesta Košice je špecializovaná knižnica pre prácu s deťmi a mládežou. V prevádzke je od roku 1955 s piatimi pobočkami v najdôležitejších mestských častiach.
[upraviť] Médiá
Od roku 1962 vysiela z Košíc štúdio štátnej verejnoprávnej televízie (dnes STV), ktoré prispieva najmä regionálnym spravodajstvom. Košická televízia TV Naša začala vysielanie v roku 1996 a bola jednou z prvých lokálnych televízií na Slovensku. Tradícia medzinárodného festivalu lokálnych televízií Zlatý žobrák siaha po rok 1995.
Rozhlasové vysielanie v Košiciach bolo spustené v roku 1927. Okrem Slovenského rozhlasu sídli v meste niekoľko lokálnych komerčných rádií s pôsobnosťou pre mesto, alebo aj celé Východné Slovensko.
Regionálnym denníkom pre mesto Košice je Korzár. Večerné noviny Košický večer boli založené v roku 1968 a denne vychádzali do roku 2004. Tradícia tohoto legendárneho košického denníku bola zachovaná a dnes vychádza v rámci skupiny Korzár raz týždenne, v piatok. Listy košické sú kultúrno-spoločenský magazín mapujúci súčasnosť i históriu Košíc a blízkeho okolia. Vychádzajú raz za dva mesiace. Ostatné celorepublikové periodiká majú v Košiciach svoje detašované redakcie.
[upraviť] Pravidelné podujatia
- Dni mesta Košice - máj - týždenné oslavy mesta pri príležitosti udelenia mestského erbu
- Veľká cena Košíc - máj - medzinárodný bridžový festival
- Košická hudobná jar - máj - festival klasickej hudby v Dome umenia
- Cyklistické preteky Košice - Tatry - Košice - jún - športové podujatie s dlhou históriou
- Cassovia folkfest - jún - festival folklóru s vystúpeniami folklórnych súborov
- Medzinárodná balónová fiesta - jún - prelety balónov nad mestom
- Zlatý žobrák - jún - prvý a najstarší medzinárodný festival lokálnych televízií
- FEMAN - Európsky festival kultúry národov a národností - august/september
- Medzinárodný organový festival Ivana Sokola - september - organový festival v Dóme a Dome umenia
- Medzinárodný maratón mieru - október - najstarší európsky maratón a druhý najstarší na svete
- Festival súčasného umenia - október - festival súčasnej hudby
- Festival nezávislých divadiel - november
[upraviť] Stavby
[upraviť] Pamiatky
Historické centrum mesta je najväčšou mestskou pamiatkovou rezerváciou na Slovensku. Bola vyhlásená v roku 1983. Zo všetkých slovenských pamiatkových rezervácií eviduje aj najviac pamiatkovo chránených objektov, ktorých je 501.[19]
Jadro mesta pretína šošovkovito roztiahnuté námestie - Hlavná ulica. Po jej dĺžke pretekal Čermeľský potok. Jeho imitácia bola v severnom a južnom úseku ulice inštalovaná v roku 1996. Potok vytváral v strede ulice ostrov, kde boli sústredené najdôležitejšie stavby mesta. Dóm svätej Alžbety je najväčšou gotickou katedrálou na Slovensku. Bol budovaný od konca 14. storočia do roku 1508. Po jeho južnej strane stojí gotická Kaplnka svätého Michala, pôvodne služiaca ako pohrebný kostol pre okolitý cintorín na mieste dnešného parčíku. Dóm má aj samostatnú zvonicu, ktorou je dodnes funkčná Urbanova veža. V severnej časti ostrova sa nachádzala mestská radnica, od 18. storočia ju však nahradila reduta s divadlom. Dnešná honosná budova Štátneho divadla bola postavená v roku 1899. Ulica je po celej svojej dĺžke lemovaná meštianskymi domami, šľachtickými palácmi, z kostolných objektov tu okrem Dómu stojí aj ranobarokový Premonštrátny kostol a pôvodne gotický, neskôr barokovo upravovaný Františkánsky kostol. Najkrajšou barokovou pamiatkou v meste je Trojičný stĺp so súsoším svätej Trojice - Immaculata. Na severe Hlavná ulica ústi do Námestia Maratónu mieru. V jeho strede je Pamätník maratónu mieru. Na námestí stoja reprezentatívne budovy Východoslovenského múzea a Úradu Košického samosprávneho kraja. V dolnej časti Hlavnej ulice boli odhalené pozostatky Dolnej brány mestského opevnenia. Od roku 1998 je tu otvorené Archeologické múzeum.
Vo východnej časti historického jadra vznikla spojením dvoch gotických meštianskych domov Miklušova väznica. Medzi ňou a pozostatkom košického mestského opevnenia Katovou baštou sa nachácha Kavlínsky kostol. Vo dvore muzeálneho komplexu Katovej bašty vybudovali repliku exilového tureckého domu Františka II. Rákociho Rodošto. Malebná Hrnčiarska ulica je reštaurovaná do podoby uličky remesiel. V západnej časti historického jadra stojí najstarší zachovalý kostol v Košiciach - Dominikánsky kostol s kláštorom. Na vrchu Hradová stál v stredoveku Košický hrad. Značná časť jeho základov bola archeologicky preskúmaná a odkrytá v roku 1996.
[upraviť] Moderné budovy, polyfunkčné komplexy, obchodné centrá
- Hotel Hutník**** (1960 - 1962), po rekonštrukcii 2007-2008 Hotel Yasmin****
- Obchodný dom Tesco (predtým Prior a K-Mart) (1966 - 1968)
- Hotel Slovan**** (1967 - 1971), po rekonštrukcii 2007-2008 Doubletree by Hilton****+)
- Nová nemocnica (1972 - 1981)
- Železničná stanica (1972 - 1974)
- "Biely dom" - Magistrát mesta Košice (1985)
- Obchodný dom Dargov (1985 - 1987)
- Hotel Centrum*** (1985 - 1991)
- Expozitúry Národnej Banky Slovenska (1994 - 1996)
- Biznis Center (Kuzmányho - Štúrova) (1994 - 1996), bývalá budova Priemyselnej banky
- Hypermarket Tesco Džungľa (1998 - 1999)
- Obchodné centrum Optima (2003 - 2004), v dostavbe (2007 - 2008)
- Obchodné centrum Cassovia (2001 - 2002)
- Steel Aréna (1. etapa 1996 - 2006, 2. etapa 2009 - 2011), dostavba tréningovej haly v príprave
- Biznis Center II (Kuzmányho - Štúrova) (2008 - 2010), vo výstavbe
- Biznis Center III (Žižkova - Štúrova) (po 2010), v pláne
- Obchodné centrum Galéria (2003 - 2004), v dostavbe (2008 - 2009)
- OC Hornbach (2004 - 2005)
- Hypermarket Tesco Nad Jazerom (2007)
- Východoslovenský ústav srdcových chorôb (2007 - 2008)
- Cassovar (2007 - 2010), byty a administratívne priestory, vo výstavbe
- Administratívne centrum (Hviezdoslavova - Továrenská), v pláne
- Aupark Košice (2009 - 2010), v príprave
- Central Park - hotel Central Park****, byty, administratívne priestory v pláne
- City hotel**** v pláne
- Dostavba Sídliska Ťahanovce - 3000 nových bytových jednotiek v pláne
[upraviť] Atrakcie mesta
- Letná bobová dráha v mestskej časti Kavečany
- Vodnolyžiarsky vlek v mestskej časti Nad jazerom
- Košická zoologická záhrada v mestskej časti Kavečany
- Čermeľská železnica - úzkorozchodná železnica s historckými parnými lokomotívami
- Hrnčiarska ulička - ulička remesiel
- Paintball
- Spievajúca fontána na Hlavnej ulici
- Botanická záhrada UPJŠ
[upraviť] Verejné ustanovizne
- Ústavný súd [5]
- Úrad Košického samosprávneho kraja
- Krajský úrad v Košiciach
- Kancelária prezidenta SR - pracovisko Košice
- Kancelária predsedu NR SR - pracovisko Košice
- Národný inšpektorát práce - celorepubliková hlavná kancelária
- Generálny konzulát Maďarskej repuliky v Košiciach
- České centrum
- Britské centrum
- Klub národnostných menšín
[upraviť] Veda
Košice ako sídlo štyroch univerzít a významných priemyselných podnikov sústreďuje mnoho špecializovaných vedecko-výskumných pracovísk, prevažne technického zamerania, ale aj z oblasti veterinárnej medicíny a humanitných vied.[20]
|
Inštitúty Slovenskej akadémie vied: |
K ďalším výskumným pracoviskám patria:
|
Košice majú dve planetáriá. Širokej a odbornej verejnosti slúži planetárium v hlavnej budove Slovenského technického múzea.[21] Mestská výchovno-vzdelávacia inštitúcia pre deti a mládež Centrum voľného času DOMINO disponuje ďalším planetáriom, ktoré je spojené aj s hvezdárňou.[22]
[upraviť] Vysoké školy
Košice majú dlhú tradíciu strediska univerzitného vzdelania. V roku 1657 založená Košická univerzita symbolizovala prevahu katolíckej Európy pri vytlačovaní Turkov z Uhorska. Košice sú v súčasnosti druhým najvýznamnejším centrom slovenského vysokého školstva. Univerzita veterinárneho lekárstva v Košiciach, založená 1949, je jedinou svojho druhu v republike. Počiatky Technickej univerzity spadajú do roku 1937, avšak vojnové udalosti spôsobili jej presun do Bratislavy. Opätovne založená v roku 1952 je dnes s deviatimi fakultami a 17 000 poslucháčmi najnavštevovanejšou spomedzi košických vysokých škôl.[23] Popri nej existuje aj záujmové vzdelávanie tretieho veku. Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach má 7 045 poslucháčov na lekárskej, právnickej, prírodovedeckej, filozofickej fakulte a fakulte verejnej správy.[24]
V meste je umiestnených aj niekoľko fakúlt inokošických univerzít. Ekonomická univerzita v Bratislave sem umiestnila svoju podnikovohospodársku fakultu v roku 1969 a Katolícka univerzita v Ružomberku svoju teologickú fakultu v roku 2003. Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre tu má detašované pracovisko fakulty ekonomiky a manažmentu. V meste sídli aj Vysoká škola bezpečnostného manažérstva.
[upraviť] Stredné školy
V Košiciach je stredné školstvo orientované predovšetkým na štvorročné a osemročné gymnáziá, ktorých je v meste dvadsaťštyri. Medzi nimi je jedno športové gymnázium a jedno s vyučovacím jazykom maďarským.
Stredné priemyselné školy zastupujú hutnícka, dopravná, stavebno-geodetická, elektrotechnická a strojnícka. V meste sú tri stredné zdravotné školy, štyri obchodné akadémie (z toho jedna s vyučovacím jazykom maďarským), konzervatórium a hotelová akadémia. Ďalej je tu rad stredných odborných škôl, súkromných a cirkevných stredných škôl.
[upraviť] Zdravotnícke zariadenia
Fakultná nemocnica Louisa Pasteura Košice bola založená v roku 1924 a je druhou najväčšou nemocnicou na Slovensku. Má 1616 lôžok a 3 700 zamestnancov v dvoch prevádzkach, Starej nemocnici v mestskej časti Juh a Novej nemocnici v mestskej časti Západ.[25]
Detská fakultná nemocnica Košice s 240 lôžkami bola založená v roku 1966. Korene špecializovanej bezlôžkovej Leteckej vojenskej nemocnice siahajú do roku 1858. Je výučbovou základňou Slovenskej zdravotníckej univerzity Bratislava v odbore letecké lekárstvo. Železničná nemocnica s poliklinikou Košice je v prevádzke od roku 1955. Nemocnica Košice-Šaca vznikla v roku 1959 ako závodný zdravotný ústav pri Východoslovenských železiarňach. Dnes s 380 lôžkami je jedinou súkromnou nemocnicou na Slovensku.
V meste sídlia s pôsobnosťou pre celé Východné Slovensko špecializované zariadenia Východoslovenský onkologický ústav Košice, Východoslovenský ústav srdcových chorôb Košice a Vysokošpecializovaný odborný ústav geriatrický sv. Lukáša Košice. V najväčších mestských častiach existujú samostatné polikliniky, ktorých je dokopy jedenásť (z toho dve súkromné).[26]
[upraviť] Hospodárstvo a infraštruktúra
_-_The_Slovak_Technical_Museum.jpg)
Východné Slovensko patrí k chudobnejším regiónom Európskej únie. Dosahuje 44% priemeru jej hrubého domáceho produktu. Košický kraj dosahuje 84% priemeru hrubého domáceho produktu Slovenska.[27]
Nezamestnanosť v Košickom kraji dosiahla k 31.12.2008 13,50%, v okrese Košice-okolie 17,37% a samotné mesto vykazuje 6,36 percentnú nezamestnanosť. Priemerná mesačná mzda v Košickom kraji v roku 2007 dosahovala 668,7 eúr.[28]
[upraviť] Dôležité firmy
Košice sú najdôležitejším priemyselným centrom Východného Slovenska. Najväčší podiel na priemyselnej produkcii má hutnícky kombinát U. S. Steel Košice, s.r.o., ktorého výroba sa sústreďuje prevažne na výrobky s vyššou pridanou hodnotou pre obalový, elektrotechnický, spotrebný, stavebný a automobilový priemysel. V roku 2008 spoločnosť zamestnávala 12 227 pracovníkov, čo ju radí medzi najväčších zamestnávateľov na Východnom Slovensku a druhým najväčším na Slovensku.[29]
Ďalšími významnými podnikmi, ktoré boli vybudované pred rokom 1989 a prežili ekonomickú transformáciu v 90.rokoch sú Východoslovenské strojárne Košice a Východoslovenské tlačiarne Košice. Stavebný priemysel reprezentujú Inžinierske stavby Košice. Tepláreň TEKO Košice v mestskej časti Juh zásobuje mesto tepelnou energiou a je aj výrobcom elektrickej energie. V priemyselnej zóne Bočiar pracuje prevádzka šachtových pecí Slovenských magnezitových závodov Jelšava.
Najnovšie sú Košice aj centrom špičkových informačných a telekomunikačných technológií. Svoje kancelárie do mesta umiestnili T-Systems Slovakia, Ness Slovakia, Siemens PSE, VSE IT služby, Cisco Systems Slovakia, Microsoft Slovakia a Slovak Telekom. V roku 2007 sa tieto firmy pod záštitou Košického samosprávneho kraja združili do organizácie Košice IT Valley, ktoré zamestnáva okolo 3000 kvalifikovaných odborníkov.[30]
Pri Letisku Košice-Barca bol založený priemyselný park Pereš. Prvým investorom na jeho území je firma Valeo Slovakia. Najvýznamnejší priemyselný park v regióne Košíc je pri obci Kechnec. Priemyselný park Kechnec je od mesta vzdialený 18 km a má v ňom prevádzku okolo 14 podnikov.
[upraviť] Doprava
[upraviť] Letisko Košice-Barca
Na juhozápade mesta sa nachádza Medzinárodné letisko Košice - Barca, s pravidelnými linkami do Bratislavy, Prahy, Viedne, Londýna a Manchesteru.
[upraviť] Cestná doprava
Autobusová doprava je zabezpečovaná z autobusovej stanice, susediacej so železničnou, na prímestských, štátnych i medzinárodných linkách.
Košice sú spojené diaľnicou D1 s Prešovom. Dokončenie jej nadväzujúcich úsekov, umožňujúcich spojenie cez Poprad a Žilinu do Bratislavy, je predpokladané na obdobie r. 2013 - 2015. Kvalitné prepojenie južným ťahom cez Zvolen má priniesť rýchlostná cesta R2 a spojenie na Budapešť a Miškovec rýchlostná cesta R4, ktorej výstavba je naplánovaná na roky 2010 - 2013.[31]
Vnútromestská tranzitná doprava cez mesto je od roku 2008 plne vedená obchvatom s mimoúrovňovými križovatkami.
[upraviť] Železničná doprava
Železničná doprava v Košiciach existuje od 14. augusta 1860, kedy bola predĺžená Potiská železnica od Miškovca do Košíc. Neskôr pribudli i ďalšie trate:
- 1870: Košicko-bohumínska železnica cez Žilinu do sliezskeho Bohumína, s odbočkou do Prešova.
- 1873: Zemplínska železnica do Michalian a ďalej na Čiernu nad Tisou.
- 1890: Turnianska železnica cez Turňu nad Bodvou a Tornanádasku do Miškovca, jej prepojením s Rožňavou od roku 1955 sa získalo aj južné spojenie so západom Slovenska.
Železničná stanica Košice vo východnej časti širšieho centra je hlavnou stanicou mesta, na ktorého území sa nachádzajú aj železničné stanice Barca, Krásna nad Hornádom a železničné zastávky Košice predmestie a Ťahanovce.
V Čermeľskom údolí na severovýchode mesta je v letnej sezóne v prevádzke úzkorozchodná Košická mládežnícka železnica.
V Košiciach končí širokorozchodná železničná trať, po ktorej sa dopravuje železná ruda z Ukrajiny do U. S. Steel Košice, s.r.o.. V súčasnosti sa vážne uvažuje o jej predĺžení až do Viedne.[32]
[upraviť] Mestská hromadná doprava
Košice majú najstaršiu mestskú hromadnú dopravu na Slovensku. Začiatok prevádzky koľajovej dopravy spadá do novembra 1891. Pomerne neskoro, až v 50. rokoch minulého storočia, sa v uliciach mesta objavuje nový dopravný prostriedok - autobus. V 60. rokoch sa vybudovala veľkokapacitná električková rýchlodráha na prepravu zamestnancov do VSŽ. V rokoch 1993-1999 prebiehala výstavba trolejbusovej trakcie. Mestskú hromadnú dopravu zabezpečuje Dopravný podnik mesta Košice, ktorý prevádzkuje spolu 62 liniek pravidelnej mestskej hromadnej dopravy týmito dopravnými prostriedkami:
- autobusy (na 44 linkách)
- električky (na 15 linkách)
- trolejbusy (na 2 linkách)
[upraviť] Mosty v Košiciach
Cez rieku Hornád sú postupne v smere toku rieky postavené nasledovné mosty:
- Cestný most v Ťahanovciach (zo začiatku 20. storočia, rekonštrukcia v roku 2006)
- Lávka pre peších popri bývalej nákladnej lanovke Magnezitka-Bankov
- Prechod pre peších nad priehradou (ulica Pri hati)
- Cestný most na Hlinkovej ulici (cesta II. triedy číslo 547)
- Železničný most (železničná trať 180)
- Cestný most v miestnej časti Džungľa na Rampovej ulici
- 3 cestné mosty - križovatka Prešovská-Sečovská - rýchlostná cesta R4, kríženie ciest I/50 a I/68, obchvat mesta
- Cestný most na sídlisku Nad jazerom
- Prechod pre peších nad priehradou na sídlisku Nad jazerom, obchvat mesta
- Most pre peších v mestskej časti Krásna
- Cestný most v mestskej časti Krásna
[upraviť] Šport
|
|
[upraviť] Športoviská |
[upraviť] Kúpaliská |
[upraviť] Osobnosti Košíc
[upraviť] Panoráma z Námestia osloboditeľov
[upraviť] Referencie
- ↑ Najviac turistov je z Česka.
- ↑ EHMK [1]
- ↑ Program na zlepšenie kvality ovzdušia v oblasti riadenia kvality ovzdušia - územie mesta Košice a územie obcí Bočiar, Haniska, Sokoľany, Veľká Ida. ke.kuzp.sk.
- ↑ Weatherbase: Počasie pre Košice [online]. [Cit. 16-06-2009]. Dostupné online.
- ↑ Zákon Slovenskej národnej rady z 1. októbra 1990 o meste Košice 401/1990 Zb.
- ↑ NOVELA ZÁKONA o meste Košice
- ↑ Obvodný úrad Košice
- ↑ Erb mesta Košice.
- ↑ O. Halaga: Právny, územný a populačný vývoj mesta Košíc, Košice 1967, s.54
- ↑ Atlas and Gazetteer of Historic Hungary 1914, Talma Kiadó
- ↑ Židia v Košiciach.
- ↑ Festival národov a národností [2]
- ↑ Klub národnostných menšín
- ↑ Ekumenický sprievod [3]
- ↑ Generálny konzulát Maďarskej republiky v Košiciach
- ↑ České centrum Košice
- ↑ British Council Košice
- ↑ Kino Družba
- ↑ Pamiatkové rezervácie na Slovensku
- ↑ Vedecké a výskumné ústavy
- ↑ PLANETÁRIUM - špecializované zariadenie
- ↑ Hvezdáreň a planetárium
- ↑ o činnosti Technickej univerzity v Košiciach za rok 2008
- ↑ Výročná správa UPJŠ 2008
- ↑ Fakultná nemocnica L. Pasteura Košice
- ↑ Polikliniky Košický kraj
- ↑ Hrubý domáci produkt
- ↑ Údaje spracované podľa ŠÚ SR Ukazovatele ekonomického vývoja za regióny
- ↑ U.S.Steel Finančné výkazy
- ↑ Košice IT Valley Profil
- ↑ Košice - Milhosť.
- ↑ Predĺženie širokorozchodnej trate[4]
[upraviť] Pozri aj
- Zoznam meštianskych domov a palácov v Košiciach
- Zoznam ulíc a námestí v Košiciach
- Košické sídliská
- Zoznam osobností Košíc
[upraviť] Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Košice
Wikislovník ponúka heslo slovníka Košice
[upraviť] Zdroje
[upraviť] Externé odkazy
- Mapy a letecké fotografie Súradnice: 48° 43′ s.š. 21° 15′ v.d.
- Google maps
- MSN World Atlas
- Družicové fotografie z WikiMapia alebo Google
- Mapa z Multimap alebo GlobalGuide
- Letecké fotografie z TerraServer
- slovakia.kosice.googlepages.com - Fotomapa mesta, súčasné i historické fotografie
- Fotokosice.eu - Historické fotografie a staré mapy mesta
- Letisko Košice-Barca
- Dopravný podnik mesta Košice
- Autobusová stanica - dopravca Eurobus
- Železničná stanica Košice
- Cestovné poriadky a iné informácie o MHD v Košiciach
- Virtuálne panoramatické prehliadky Košíc
- Panoramatické fotografie z Košíc a okolia
- Územný plán mesta Košice
- História košických Židov
| Mestské časti Košíc (22) |
|---|
|
Džungľa - I | Kavečany - I | Sever - I | Sídlisko Ťahanovce - I | Staré Mesto - I | Ťahanovce - I |
