Slovenská akadémia vied

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Slovenská akadémia vied
Service mark of the Slovak Akademy of Sciences.JPG

Odvetvie Veda
Založená 1953
Sídlo Bratislava, Slovensko
Pôvod Slovensko
Vedenie prof. RNDr. Jaromír Pastorek, DrSc. (predseda)
Webová stránka www.sav.sk
Sídlo Slovenskej akadémie vied
Pamätná tabuľa Slovenskej akadémie vied a umení, ktorá pôsobila v rokoch 1943-1953 v priestoroch dnešnej budovy UK v Bratislave; pamätná tabuľa Laca Novomeského, ktorý v budove pôsobil v rokoch 1950-51

Slovenská akadémia vied (SAV) je najvyššia vedecká ustanovizeň Slovenska. Sídli na Štefánikovej ulici v Bratislave. Súčasným predsedom je prof. RNDr. Jaromír Pastorek, DrSc.[1] Činnosť SAV reprezentujú volení členovia, akademici a členovia korešpondenti a vlastné vedecké pracoviská. Najvyšším orgánom je Snem SAV. Výkonným orgánom je Predsedníctvo SAV a jej predseda. Vedecká rada SAV je „samosprávnym orgánom akadémie na riešenie vedeckých a koncepčných úloh“.[2] Slovenská akadémia vied na svojich pracoviskách rozvíja vedecko-výskumnú činnosť a združuje ako svojich členov najvýznamnejších vedeckých pracovníkov.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Bola založená 18. júna 1953. Nadviazala na Slovenskú akadémiu vied a umení založenú roku 1942, Učenú spoločnosť Šafárikovu, vedecké odbory Matice slovenskej a na činnosť Muzeálnej slovenskej spoločnosti.

Prvým pokusom o založenie učenej spoločnosti typu akadémie na Slovensku bol projekt Mateja Bela Societas litteraria v Bratislave v roku 1735. Roku 1771 bol Márii Teréziii predložený návrh na založenie akadémie v Bratislave podľa vzoru berlínskej a petrohradskej akadémie (ani jeden návrh sa nerealizoval). Roku 1892 Andrej Kmeť podal návrh (uverejnený v Národných novinách) na založenie slovenskej vedeckej spoločnosti typu akadémie. Roku 1942 bola založená Slovenská akadémia vied a umení (SAVU), ktorá trvala až do založenia SAV roku 1953 (hoci v roku 1946 bola degradovaná na "vedeckú spoločnosť).

Zákonom SNR č. 1/1953 bola SAV uzákonená. Zbor povereníkov vymenoval prvých dvanásť akademikov. V roku založenia mala SAV 200 pracovníkov, koncom roku 1953 už 663 pracovníkov a 37 vedeckých pracovísk, prevažne prevzatých zo SAVU.

Základnými organizačnými formami vedeckej práce boli sekcie (spoločenských vied, biologicko-lekárskych, poľnohospodárskych, matematických a prírodovedných, technických). Roku 1962 boli sekcie zrušené, namiesto nich bolo zriadených 12 kolégií, začlenených do 3 oddelení vied: matematicko-fyzikálnych, chemicko-biologických a spoločenských vied.

Roku 1983 došlo k preorganizovaniu štruktúry oddelení SAV: Oddelenie o neživej prírode, Oddelenie o živej prírode, Oddelenie spoločenských vied.

Súčasnosť[upraviť | upraviť zdroj]

V súčasnosti Slovenská akadémia vied úspešne prezentuje Slovensko prostredníctvom 70 organizácií, z ktorých je 46 rozpočtových a 24 príspevkových organizácií. Vydáva 54 titulov vedeckých a odborných časopisov a 8 ročeniek. Pri SAV pôsobí 49 vedeckých spoločností.

Podľa plánov ministra financií Petra Kažimíra (SMER–SD) z roku 2013 by mala akadémie ušetriť na približne štvrtine svojich zamestnancov. Usporiť by sa malo 11 miliónov €. Podľa podpredsedu SAV, Pavla Šajgalíka by sa tak výrazne obmedzila možnosť akadémie získavať štrukturálne fondy a projekty. Do roku 2014 sa pripravuje nový zákon o verejnovýskumných inštitúciách. Medzi pripravovanými zmenami by mala byť aj možnosť SAV podnikať.[3]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Predseda SAV [online]. Bratislava : Slovenská akadémia vied, [cit. 2013-08-22]. Dostupné online.
  2. História [online]. Bratislava : Slovenská akadémia vied, [cit. 2013-08-22]. Dostupné online.
  3. GYARFAŠOVÁ, Soňa, sita. Štát chce šetriť na vede, hrozí masové prepúšťanie [online]. Petit Press, [cit. 2013-08-22]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Zoznam organizácii Slovenskej akadémie vied

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]