Matica slovenská
| Založenie | 4. augusta 1863 v Martine |
|---|---|
| Sídlo | Martin |
| Predseda | Ing. Marián Tkáč, PhD. |
| Pracoviská | · Vedné ústredie Matice slovenskej · Slovenský literárny ústav Matice slovenskej · Slovenský historický ústav Matice slovenskej · Krajanské múzeum Matice slovenskej · Stredisko národnostných vzťahov Matice slovenskej · Archív Matice slovenskej · Členské ústredie Matice slovenskej · Informačné ústredie Matice slovenskej · Finančno-ekonomický útvar Matice slovenskej · Technicko-investičný útvar Matice slovenskej · Požičovňa kostýmov a krojov Matice slovenskej · Redakcia Slovenskách pohľadov · Redakcia Slovenských národných novín · Vydavateľstvo Matice slovenskej |
| Webová stránka | www.matica.sk |
Matica slovenská je celonárodná slovenská kultúrna ustanovizeň so sídlom v Martine. Poslaním MS je rozvíjať a upevňovať slovenské vlastenectvo, prebúdzať a umocňovať národné povedomie Slovákov i krajanov žijúcich v zahraničí, prehlbovať vzťah občanov k slovenskej štátnosti. Prednostne získavať slovacikálne dokumenty, zhromažďovať, spracúvať, uchovávať, ochraňovať a sprístupňovať národné kultúrne dedičstvo, robiť základný slovakistický výskum, zúčastňovať sa na tvorbe a rozvoji miestnej a regionálnej kultúry. Združovať tvorcov a priaznivcov slovenskej kultúry a vedy vo svete. Zúčastňovať sa na propagácii Slovenskej republiky, rozvíjať styky s európskymi a svetovými organizáciami pre otázky kultúry, národnej identity, duchovného života a ochrany všeľudských hodnôt. Zakladať doma i v zahraničí nadácie a fondy na podporu národného a kultúrneho života Slovákov a na oceňovanie najvýznamnejších tvorcov z vymedzených oblastí tvorivej činnosti. Vydávať pôvodnú slovenskú umeleckú tvorbu, vedecké diela a publicistiku, spolupracovať pri tvorbe učebníc a učebných textov niektorých predmetov spoločenských vied pre základné a stredné školy. Zapájať mládež do kultúrno-tvorivého procesu a pestovať v nej národné, kresťanské, mravné a demokratické hodnoty.
Cieľom Matice slovenskej je pestovať v mládeži túžbu po poznaní národných dejín, kultúry a vzťah k národným tradíciám, pričom napomáha ich rozvoj. Uskutočňuje to predovšetkým vytváraním podmienok na všestranné vzdelávanie, podporou kultúrnych a iných záujmov a záľub mládeže, rozvojom sociálnych kontaktov a zvyšovaním jej kultúry pre plnohodnotný spoločenský život. Spolupracuje s detskými i mládežníckymi organizáciami a, samozrejme, aj s krajanmi v zahraničí predovšetkým v osvetovej i kultúrnej oblasti, ale i v oblasti voľnočasových aktivít pre deti a mládež.
Matica slovenská od roku 1990 každoročne organizuje pre deti medzinárodný detský tábor v srdci Vysokých Tatier v Tatranskej Lesnej. Každé tri roky Matica slovenská organizuje Matičný svetový festival slovenskej mládeže, na ktorom sa stretávajú mladí ľudia z celého sveta. Absolvujú rôzne športové podujatia, divadelné, folklórne a hudobné predstavenia, ale navštívia aj kultúrne pamiatky Slovenska. Matica slovenská svojím poslaním a postavením plní nezastupiteľnú úlohu v integrácii slovenskej spoločnosti bez rozdielu sociálneho postavenia, náboženského vierovyznania a politickej príslušnosti.
Obsah |
[upraviť] Dejiny
„Slovenská Matica je jednota milovníkov národa a života slovenského a jej cieľ: v členoch slovenského národa mravnú a umnú vzdelanosť budiť, rozširovať a utvrdzovať; slovenskú literatúru a krásne umenia pestovať a podporovať a tým i hmotný dobrobyt slovenského národa napomáhať a na jeho zveľaďovaní pracovať“
- 1861
- V dňoch 6. a 7. júna na zhromaždení v Martine bola v prijatom Memorande národa slovenského aj požiadavka na založenie slovenského kultúrneho spolku. Zároveň sa ustanovil výbor, ktorý vypracoval stanovy Matice slovenskej.
- 1863
- Prvé valné zhromaždenie Matice slovenskej sa konalo 4. augusta. Za predsedu bol zvolený biskup Štefan Moyses, za podpredsedu superintendent Karol Kuzmány.
- 1865
- Národnú svetlicu, prvú budovu Matice slovenskej, slávnostne otvorili 8. augusta; bola financovaná z celonárodných grajciarových zbierok. Za krátke obdobie činnosti rozvinula MS rozsiahlu zberateľskú a vydavateľskú činnosť. Zhromažďovala cenné zbierky pamiatok z kultúrnych dejín Slovákov a Slovenska. Vydala 82 zväzkov kníh. Poskytovala štipendiá a pôžičky slovenským vedcom a študentom, nadväzovala domáce i zahraničné kontakty. Dôstojne vstúpila do rodiny slovanských spolkov s podobným názvom, ako boli Matica srbská (1826), Matica česká (1831), Matica chorvátska (1842), Matica moravská (1849).
- 1875
- Uhorská vláda zakázala činnosť Matice slovenskej. Zhabala jej všetok majetok a neskôr ho odovzdala tzv. Hornouhorskému maďarskému vzdelávaciemu spolku (FEMKA). Pokusy o obnovenie činnosti MS boli neúspešné. Pokračovali v nej však iné martinské spolky s celonárodnou pôsobnosťou, najmä Živena (1869), Kníhtlačiarsky účastinársky spolok (1870), Slovenský spevokol (1872) a Muzeálna slovenská spoločnosť (1893).
- 1919
- Činnosť Matice slovenskej bola obnovená 1. januára. Oživotvorujúce valné zhromaždenie sa konalo 5. augusta 1919. Matica nadviazala na predchádzajúcu prácu, navyše začala budovať členskú základňu a zakladať vedecké odbory. Zriadila aj Ústredie slovenských ochotníckych divadiel, knižnicu a archív.
- 1922
- Matica slovenská začala opäť vydávať časopis Slovenské pohľady, neskôr aj časopis pre deti Slniečko.
- 1932
- Valné zhromaždenie 12. mája výrazne ovplyvnilo ďalšie smerovanie Matice slovenskej. Sústredila sa na národný program, zintenzívnila vedeckú a rozvinula bohatú vydavateľskú činnosť (okrem kníh začala vydávať aj časopis Slovensko, určený pre členskú základňu).
- 1941
- Na pôde Matice slovenskej vznikol spolok Slovenská národná knižnica, jeho hlavnou úlohou bolo vyhľadávať, získavať a uchovávať slovacikálne tlačené dokumenty.
- 1943
- Matica slovenská založila v Martine modernú tlačiareň Neografiu.
- 1948
- Komunistický režim Neografiu znárodnil. V rokoch 1949 - 1953 politické orgány postupne zobrali Matici slovenskej vedeckú prácu, zlikvidovali jej členskú základňu a inštitúciu zredukovali na ústredie osvetovej práce. Dovtedajšiu matičnú vedeckú činnosť presunuli do príslušných ústavov Slovenskej akadémie vied v Bratislave.
- 1954
- SNR v apríli prijala zákon o Matici slovenskej ako Národnej knižnici a knihovedného ústavu.
- 1959
- V argentínskom meste Buenos Aires založili Zahraničnú Maticu slovenskú. Založil ju Jozef Cíger Hronský.
- 1968
- Politické uvoľnenie v spoločnosti prinieslo nádej aj na oživenie pôvodného poslania Matice slovenskej vrátane znovuobnovenia jej členskej základne a rozvoja starostlivosti o zahraničných Slovákov. Tento nádejný proces trval len krátko a bol zastavený v tzv. normalizačnom procese.
- 1973
- Slovenská národná rada prijala 20. decembra zákon o Matici slovenskej, ktorý ju v podstate vrátil do stavu spred dvadsiatich rokov. Členská základňa bola zrušená, činnosť Matice slovenskej sa znova sústredila v prvom rade na knihovníctvo, bibliografiu, biografiu, literárne múzejníctvo a archívnictvo.
- 1975
- 30. augusta otvorili v Martine na Hostihore novú, veľkoryso koncipovanú budovu Matice slovenskej, dielo architektov D. Kuzmu a I. Cimmermana.
- 1990
- V dňoch 10. - 11. augusta sa konalo oživotvorujúce valné zhromaždenie v Martine. Mnohí bývalí pracovníci, členovia a priaznivci sa opäť prihlásili k Matici slovenskej. Prvým predsedom v novodobej histórii sa stal Viliam Gruska. Na valnom zhromaždení zvolili za predsedu MS Ing. Jozefa Markuša, DrSc.
- 1991
- 26. júla Slovenská národná rada prijala nový zákon o Matici slovenskej, ktorý vytvoril priestor na jej postupný návrat od štátom riadenej inštitúcie k nezávislej ustanovizni. Výrazne sa rozvíja spolková súčasť Matice slovenskej a pretvára sa sieť jej pracovísk.
- 1992
- Matica slovenská v spolupráci so Svetovým kongresom Slovákov po prvýkrát organizuje stretnutie mladých Slovákov z celého sveta pod oficiálnym názvom Matičný svetový festival slovenskej mládeže. Konal sa v dňoch 12. - 19. júla v Martine. Matičný festival organizuje Matica slovenská každý tretí rok.
- 1993
- Vznik samostatnej Slovenskej republiky bol zavŕšením dlhej etapy boja Matice slovenskej za slovenskú národnú identitu. Postupne sa plnia tézy Národného programu MS, koncipovaného v rokoch 1991 - 1992. Do lona Matice sa vrátila totalitným režimom zoštátnená tlačiareň Neografia, časopis Slovenské pohľady, niektoré zoštátnené matičné domy. Matica založila zbierku na Národný poklad a začala udeľovať ceny Nadácie MS.
- 1997
- Zákonom z 13. februára, ktorý prijala Národná rada Slovenskej republiky, sa Matica slovenská stáva verejnoprávnou ustanovizňou, ktorá plní vymedzené štátne úlohy. Dňa 17. júla otvorili v Martine Svetový rok Slovákov.
- 2000
- Národná rada Slovenskej republiky schválila tzv. knižničný zákon, ktorý bez účasti MS pripravil vtedajší minister kultúry Milan Kňažko. Zákon poškodil Maticu slovenskú a negatívne zasiahol do jej činnosti na viacero rokov. Musela opustiť sídelnú budovu v Martine na Hostihore, ale aj historicky prvú budovu - obidve pripadli do správy Slovenskej národnej knižnice.
- 2004
- Valné zhromaždenie v Spišskej Novej Vsi prijalo Programové zámery na obdobie rokov 2004 - 2007 s výhľadom do roku 2010 a tiež Memorandum Slovákov doma i vo svete.
- 2007
- Matica slovenská zorganizovala 1. európsky kongres slovanských Matíc, na ktorom sa zúčastnili predstavitelia zo všetkých štátov, kde medzi Slovákmi pôsobí ich národná matica. Valné zhromaždenie Matice slovenskej v Martine schválilo významné dokumenty jej ďalšieho pôsobenia. Delegáti výraznou väčšinou opäť zvolili za predsedu MS Jozefa Markuša; výbor MS následne zvolil do funkcie nového správcu MS Jána Eštoka.
- 2008
- Historicky prvé zasadnutie vlády Slovenskej republiky za účasti najvyšších ústavných činiteľov a predsedu MS sa konalo 2. januára pri príležitosti 15. výročia vzniku Slovenskej republiky v matičnej budove na Mudroňovej ulici v Martine.
- 2009
- V rámci Martinských matičných slávností bol otvorený Rok Jozefa Cígera Hronského (august 2009 - júl 2010) pri príležitosti 50. výročia vzniku Zahraničnej Matice slovenskej a 50. výročia úmrtia J. C. Hronského.
- 2010
- V septembri zorganizovala Matica slovenská 2. európsky kongres slovanských Matíc, na ktorom sa zúčastnili predstavitelia zo všetkých štátov, kde medzi Slovákmi pôsobí ich národná matica. Matica slovenská v spolupráci s Nitrianskym samosprávnym krajom, mestom Nitra, ďalšími mestami a obcami zorganizovala v dňoch 1. - 5. júla 2010 11. ročník Matičného svetového festivalu slovenskej mládeže. V novembri valné zhromaždenie Matice slovenskej zvolilo za svojho predsedu Ing. Mariána Tkáča, PhD.
[upraviť] Sídla Matice slovenskej
[upraviť] 1. budova
Pôvodná budova bola postavená v rokoch 1864 – 1865. Budova bola postavená podľa projektu Jána Nepomuka Bobulu z darov slovenského ľudu. Zastavaná plocha je 1 189 m². Pôvodne neskoro klasicistická budova bola začiatkom 20. storočia dočasne upravená pre štátne inštitúcie. Budova je od roku 1962 národnou kultúrnou pamiatkou. V areáli budovy sa nachádza aj socha S. H. Vajanského od Františka Úprku (1926), ktorá bola pôvodne umiestnená pred 2. budovou Matice slovenskej. V budove je momentálne umiestnená stála expozícia Slovenského národného literárneho múzea.
[upraviť] 2. budova
Druhá budova Matice slovenskej postavená v rokoch 1924 – 1926 je bohato členená v hmote tromi hlbokými rizalitmi na fasádach. Budova bola postavená podľa projektu Jána Palkoviča. Zastavaná plocha je 1 737 m². Od roku 1964 je kultúrnou pamiatkou. Pred budovou sa nachádza socha národného umelca Jána Kulicha „Matica slovenská“ (1964) zo zváranej ocele. V tejto budove sa nachádza súčasné sídlo Matice slovenskej.
[upraviť] 3. budova
Tretia budova Matice slovenskej postavená v rokoch 1963 – 1975. Do roku 2005 sídlo Matice slovenskej. Po delimitácii majetku medzi Maticou slovenskou a Slovenskou národnou knižnicou, slúži 3. budova pre potreby Slovenskej národnej knižnice. Matica slovenská momentálne sídli opäť v 2. budove.
[upraviť] Predsedovia Matice slovenskej
- 1863 – 1869 Štefan Moyzes (1797 – 1869)
- 1870 – 1875 Jozef Kozáček (1807 – 1877)
- 1919 – 1926 Matúš Dula (1846 – 1926)
- 1919 – 1921 Pavol Országh-Hviezdoslav (1849 – 1921)
- 1919 – 1926 František Richard Osvald (1845 – 1926)
- 1919 – 1950 Vavro Šrobár (1867 – 1950)
- 1922 – 1930 Juraj Janoška (1856 – 1930)
- 1926 – 1943 Marián Blaha (1869 – 1943)
- 1931 – 1939 Ján Vanovič (1856 – 1942)
- 1931 – 1949 Jozef Országh (1883 – 1949)
- 1945 – 1954 Jur Hronec (1881 – 1959)
- 1945 – 1950
1968 – 1973
1974 – 1976 čestný predseda Laco Novomeský (1904 – 1976) - 1973 – 1990 Vladimír Mináč (1922 – 1996)
- 1990 (január–august) Viliam Gruska
- 1990 – 2010 Jozef Markuš (1944-)
- 2010- Marián Tkáč (1949-)
[upraviť] Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Matica slovenská
