Maďarizácia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Rozloženie národností v Rakúsko-Uhorsku v roku 1911
Pamätník pripomínajúci odvlečenie 1 462 detí z územia Slovenska do Maďarska na cieľavedomé odnárodňovanie. Umiestnený je na budove Bibiany, medzinárodného domu umenia pre deti v Bratislave

Maďarizácia (doslova: pomaďarčovanie) alebo zastarano maďarizmus ako špecifický historický termín je súbor opatrení, postupov a snáh vlády, ale aj ostatných inštitúcií Uhorska na pomaďarčenie nemaďarského obyvateľstva v Uhorsku od konca 18. storočia, so zvýšenou intenzitou po rakúsko-uhorskom vyrovnaní.

Tento proces sa začal v čase (koncom 19. storočia), kedy počet maďarského obyvateľstva v Uhorsku podľa oficiálneho sčítania tvoril len 29%. Jedným z výsledkov maďarizácie bolo postupné (ku koncu často len štatistické) zvyšovanie tohto podielu, až napokon v roku 1910 dosiahol 54,5% z 18 264 533 obyvateľov v časti Uhorska bez Chorvátska-Slavónska (stále len polovica obyvateľstva) resp. 48,2% z 20 867 077 obyvateľov v Uhorsku vrátane Chorvátska-Slavónska [1].

Úradným jazykom v Uhorsku bola z dôvodu jeho národnostnej a jazykovej rozmanitosti odpradávna až do 60. rokov 19. storočia latinčina (1844 – 1848 prechodne maďarčina, 1848 – 1860 prechodne nemčina). Až potom sa maďarčina natrvalo stala aj úradným jazykom.

Pod pojem maďarizácia patrí napríklad rušenie nemaďarských škôl, zavedenie maďarčiny už do škôlok, rušenie spolkov a združení, zavádzanie vládnych pomaďarčovacích spolkov (napr. FEMKE), neuplatňovanie národnostného zákona z roku 1868, zákaz Matice slovenskej, Černovský masaker, Apponyiho školské zákony atď. Za hlavný dôvod maďarizácie sa považuje fikcia jediného politického národa, na ktorej neochvejne lipli maďarskí politickí vodcovia najmä po rakúsko – maďarskom vyrovnaní. Počnúc rokom 1880 upadala národnostná sieť škôl a zvyšoval sa pomer občanov hlásiacich sa k maďarskej národnosti. Maďarizácia logicky dosahovala najsilnejší účinok v mestách a preto pomaďarčovaniu podliehali najmä Nemci a Židia, teda národnosti, ktoré žili zväčša v mestách. V menšej miere podliehali pomaďarčovaniu Slováci. Omnoho menšie úspechy mala maďarizácia medzi Srbmi a Rumunmi, ktorí sa odlišovali od Maďarov aj nábožensky a ich materské štáty susedili s Uhorskom, čo posilňovalo ich národné povedomie.[2]


Obsah

Chronologický vývoj uhorského školstva s ohľadom na maďarizáciu [upraviť]

  • 1874 – 1875 – vláda Kolomana Tiszu zatvorila tri konfesijné slovenské gymnáziá. Vyššie evanjelické v Revúcej, nižšie evanjelické v Turčianskom Svätom Martine a nižšie katolícke v Kláštore pod Znievom.[3]
  • 1868 – zákon ukladal povinné vyučovanie úradného jazyka na školách (na základných – ľudových školách sa začalo vyučovať povinne maďarsky od roku 1879).[4][5][6]
  • 1879 – zákon 1879:XVIII. ukladal povinné vyučovanie úradného jazyka na základných školách.[7][8][9]
  • 1891 – zákon 1891:XV. ukladá povinnosť obciam zriaďovať opatrovne („óvady“).[10][11][12].
  • 1902 – nariadenie ministra Vlašiča (Vlassicz) [12] Povinnosť vyučovať maďarský jazyk na školách v rozsahu 17 až 24 hodín týždenne.[13][14][15].
  • január 1907 – gróf Apponyi reaguje na prejav slovenského poslanca Bellu slovami:
Učiteľom, ktorí nechcú z mládeže vychovať dobrých Maďarov, znemožním vyučovať. Pre každého občana štátu platí princíp, že v tomto štáte je pánom Maďar.
– gróf Apponyi

[16][17][18][19][20]

Literatúra [upraviť]

Referencie [upraviť]

  1. Mesároš, Július: Zložité hľadanie pravdy o slovenských dejinách. Veda, 2004
  2. ROMSICS, I. Trianonská mierová zmluva. vyd. Kalligram, Bratislava. 2006. ISBN 80-7149-828-9
  3. http://zlatyfond.sme.sk/dielo/902/Botto_Dejiny-Matice-Slovenskej-1863-1875/14 Július Botto: Dejiny Matice Slovenskej. (1863 – 1875)
  4. http://www.snk.sk/swift_data/source/NBU/Zborniky/BZ1998_1999/Cervenanova_Eva.doc .doc
  5. http://www.psp.cz/eknih/1925ns/se/stenprot/011schuz/s011001.htm Společní Česko-Slovenská parlamentní knihovna
  6. http://komentare.sme.sk/c/4208883/vzor-ci-podvod-z-uhorska.html Vzor či podvod z Uhorska? -Roman Holec (Autor je historik)
  7. http://www.trstensky.sk/sp_orava_dejiny_01.htm
  8. https://ep.edu.sk/Lists/Calendar/DispForm.aspx?ID=2812
  9. http://www.skg.sk/detail_country.php?f=3&section=0&city=Dubni%E8ka&lang=
  10. http://www.podhorany.ocu.sk/skolstvo.php?id_c=26
  11. http://www.psp.cz/eknih/1948ns/stenprot/044schuz/s044008.htm
  12. a b Kniha: Karel Kálal: Maďarizácia. Obraz slovenského utrpenia kapitola Školy, str. 13 – 19,ISBN 80-8079-047-7
  13. http://www.nrsr.sk/appbin/net/nrozprava/Download.aspx?Type=NRozprava.RozpravaRaw&Ref=XXX071026114500000_071026120000000.txt
  14. http://www.kss.sk/index.php?menu=vyhlasenia_a_stanoviska&article=187
  15. http://zscierne.edupage.org/about/
  16. http://encyklopedia.sme.sk/clanok.asp?cl=2739341
  17. http://www.slovakradio.sk/inetportal/devin/index.php?mainpage=showSprava&id=26108&lang=1
  18. http://www.historickarevue.com/?id=archiv_49
  19. http://www.eilert-sundt.vgs.no/eschola/slov/betydning_slov.htm
  20. http://www.psp.cz/eknih/2002nr/stenprot/018schuz/s018017.htm
  21. http://www.litcentrum.sk/?s-cv-contentID=34252&t=print

Iné projekty [upraviť]

Externé odkazy [upraviť]

(po anglicky)