Bratislavská župa (Uhorsko)

Prešporská župa
Erb	Mapa
Poloha župy v Uhorsku
Základné údaje (Stav v roku 1910)
Rozloha	4370 km²
Počet obyvateľov	389750 obyv.
Hustota obyvateľstva	89,1 obyv./km²
Centrum	Prešporok
Súčasné krajiny	Slovensko, Maďarsko, Rakúsko
Zloženie obyvateľstva (Stav v roku 1910)
Národnostné zloženie	Slováci 42,6 % Maďari 41,9 % Nemci 13,8 %
Náboženské zloženie	Rímskokatolícke 85 % Evanjelické a. v. 6,8 % Reformovaná k. c. 2,3 % Židovské 5,8 %

Bratislavská župa/stolica resp. Bratislavský komitát, alebo Prešporská župa/stolica resp. Prešporský komitát (staršie aj Prešpurská župa a podobne; lat. comitatus Posoniensis, nem. Komitat Preßburg, maď. Pozsony vármegye) bola jedným z komitátov, stolíc a žúp Uhorského kráľovstva

Charakteristika

Bratislavská/Prešporská župa susedila s rakúskou krajinou Dolné Rakúsko, a uhorskými župami Nitra, Komárno, Ráb a Mošon. Župa bola na západe ohraničená Moravou, z východu Váhom, na juhu jej hranica prechádzala južne od Dunaja. Rozloha župy v r. 1910 bola 4370 km². V súčasnosti je územie župy takmer celé na Slovensku, malé časti sú v Maďarsku a Rakúsku. Názov župy sa nepoužíva ani pre názov príslušného regiónu, pre ktorý sa skôr používajú pomenovania Bratislava a okolie, Podunajsko, Trnava a okolie a Záhorie.

Na Slovensku je územie bývalej župy takmer totožné s okresmi Bratislava I – V, Dunajská Streda, Galanta, Malacky, Pezinok, Senec a Trnava, malé časti zasahujú aj do okresov Šaľa a Senica.

Bratislavská župa na juhozápade Slovenska

Centrum

Administratívnym centrom stolice do 17. storočia bol Bratislavský hrad a Šamorín. V 18. storočí sa centrom stolice stala Bratislava.

Župani Bratislavskej stolice v rokoch 1526 - 1848

Dedičnými županmi Bratislavskej stolice boli od roku 1580 Pálfiovci (historicky: Pálffyovci).

• 1526 – 1527 František Baťáň (historicky: Batthyány)
• 1527 – 1545 Ján Salai (historicky: Szalay)
• 1545 – 1551 Mikuláš Salm
• 1551 – 1555 župa bez župana
• 1555 – 1574 Ecchius Salm
• 1574 – 1580 Mikuláš Salm mladší
• 1580 – 1600 Mikuláš Pálfi (historicky: Pálffy)
• 1600 – 1640 Štefan Pálfi
• 1641 – 1653 Pavol Pálfi
• 1653 – 1679 Mikuláš Pálfi
• 1679 – 1694 Ján Ferdinand Pálfi
• 1694 – 1732 Mikuláš Pálfi
• 1732 – 1751 Ján Pálfi
• 1751 – 1774 Karol Pavol Pálfi
• 1774 – 1791 Ján Pálfi
• 1791 – 1816 Karol Pálfi
• 1816 – 1825 Leopold Pálfi (vo funkcii administrátora už od roku 1810)
• 1825 – 1827 Jozef Pálfi
• 1827 – 1833 Fidelis Pálfi
• 1834 – 1835 Ferdinand Pálfi
• 1835 – 1847 Ferdinand Leopold Pálfi–Daun
• 1847 – 1848 Móric Pálfi

Dejiny

Určitý druh územnej jednotky podobný ako Bratislavský komitát existoval ešte v 9. storočí v časoch Veľkej Moravy.

Bratislavský komitát existoval ako jeden z prvých už v 10. storočí. Podľa niektorých maďarských historikov existovali od polovice 13. storočia na území Bratislavského komitátu dve stolice: Malá bratislavská stolica (Posonium minus) v západnej časti Žitného ostrova a Veľká bratislavská stolica (Posonium maius), zvyšné územie. Od konca 13. storočia však už určite existovala len jedna Bratislavská stolica. Tento názor je však asi mylný a územie Malej stolice bolo pravdepodobne len na úrovni slúžnovského okresu.

V roku 1385 zálohoval Žigmund Luxemburský Bratislavskú stolicu (podobne ako 13 spišských miest) spolu s Nitrianskou a Trenčianskou stolicou moravským markgrófom, aby získal prostriedky na presadenie svojho nároku na uhorský trón.

Vojčianska stolica predialistov

Osobitným územím bolo osem sídiel predialistov ostrihomského arcibiskupa na Žitnom ostrove. Strediskom stolice bola Vojka nad Dunajom, podľa ktorej mala stolica meno (Sedes praedialistarum Vajkensis, Sedes Archiepiscopalis Vajkensis). V prvej polovici sa delila na slúžnovské okresy: Horný (Processus sedis Vajkensis superior) s obcami Báč, Dobrohošť, Kyselica a Vojka a Dolný (Processus sedis Vajkensis inferior) s obcami Dolný Bar, Moravské a Pinkove Kračany a Petrovo.

Bratislavská stolica bola jednou z najbohatších v Uhorsku až do konca 18. storočia.

Bratislava a Trnava

Bratislava a Trnava patrili medzi najvýznamejšie mestá stolice, boli medzi poprednými strediskami kultúrneho života v Uhorsku. V Bratislave bola r. 1467 založená Academia Istropolitana, r. 1606 evanjelická škola, predchodkyňa lýcea, ktoré zohralo významnú úlohu v slovenskom národnom obrodení.

Trnava bola centrom rekatolizácie a univerzitným mestom. Univerzita, založená roku 1635 arcibiskupom Petrom Pazmáňom (Pázmánym), ktorá mala najmä náboženské poslanie, vyučovala právnikov a od roku 1769 ako prvá v Uhorsku aj lekárov.

1918 – súčasnosť

V r. 1918 sa Bratislavská župa stala súčasťou Česko-Slovenska, malé časti za Dunajom Maďarska a Rakúska (potvrdené r. 1920 Trianonskou zmluvou). Bratislavská župa existovala do konca roku 1927, kedy bolo župné zriadenie na Slovensku zrušené.

V Maďarsku sa časti bratislavskej župy stali v medzivojnovom období súčasťou župy Gyõr-Moson-Pozsony (Ráb-Mošon-Bratislava).

Počas vojnovej Slovenskej republiky (1939 – 1945) bola Bratislavská župa obnovená, no jej južná časť sa podľa Viedenskej arbitráže stala súčasťou Maďarska a spolu s malou okupovanou časťou bývalej Nitrianskej župy sa stala súčasťou novovytvorenej župy Nitra-Bratislava (Nyitra-Pozsony) s centrom v Nových Zámkoch.

Po 2. svetovej vojne boli okupované časti opäť pripojené k Česko-Slovensku. V súčasnosti je územie Bratislavskej župy rozdelené medzi Bratislavský kraj a Trnavský kraj.

Národnosti

Národnostný ráz stolice bol dosť zmiešaný. Slováci obývali prevažne sever a západ stolice, Maďari žili na juhu, Nemci v Bratislave a iných mestách a Chorváti, ktorí sem utiekli z Dolnej zeme pred tureckým útlakom.

Okresy

Pôvodne sa Bratislavská stolica delila na čtyri slúžnovské okresy: Prvý, Druhý, Tretí a Štvrtý (Processus primus, secundus, tertius a quartus). Roku 1806 sa počet slúžnovských okresov zvýšil na šesť: Záhorský, Bratislavský, Trnavský, Vonkajší, Hornoostrovský a Dolnoostrovský. V roku 1910 bolo územie Bratislavskej župy rozdelené na tieto slúžnovské okresy:

• Bratislava (Prešporek)
• Šamorín
• Dunajská Streda
• Galanta
• Malacky
• Trnava
• Senec

• Municipiálne mesto:
  • Bratislava
• Mestá so zriadeným magistrátom:
  • Trnava
  • Modra
  • Pezinok
  • Svätý Jur