Bratislavská župa (Uhorsko)
| Prešporská župa | |
| Erb | Mapa |
|---|---|
| Poloha župy v Uhorsku | |
| Základné údaje (Stav v roku 1910) |
|
| Rozloha | 4370 km² |
| Počet obyvateľov | 389750 obyv. |
| Hustota obyvateľstva | 89,1 obyv./km² |
| Centrum | Prešporok |
| Súčasné krajiny | Slovensko, Maďarsko, Rakúsko |
| Zloženie obyvateľstva (Stav v roku 1910) |
|
| Národnostné zloženie | Slováci 42,6 % Maďari 41,9 % Nemci 13,8 % |
| Náboženské zloženie | Rímskokatolícke 85 % Evanjelické a. v. 6,8 % Reformovaná k. c. 2,3 % Židovské 5,8 % |
Bratislavská župa/stolica resp. Bratislavský komitát, alebo Prešporská župa/stolica resp. Prešporský komitát (staršie aj Prešpurská župa a podobne; lat. comitatus Posoniensis, nem. Komitat Preßburg, maď. Pozsony vármegye) bola jedným z komitátov, stolíc a žúp Uhorského kráľovstva
Obsah |
Charakteristika [upraviť]
Bratislavská/Prešporská župa susedila s rakúskou krajinou Dolné Rakúsko, a uhorskými župami Nitra, Komárno, Ráb a Mošon. Župa bola na západe ohraničená Moravou, z východu Váhom, na juhu jej hranica prechádzala južne od Dunaja. Rozloha župy v r. 1910 bola 4370 km². V súčasnosti je územie župy takmer celé na Slovensku, malé časti sú v Maďarsku a Rakúsku. Názov župy sa nepoužíva ani pre názov príslušného regiónu, pre ktorý sa skôr používajú pomenovania Bratislava a okolie, Podunajsko, Trnava a okolie a Záhorie.
Na Slovensku je územie bývalej župy takmer totožné s okresmi Bratislava I – V, Dunajská Streda, Galanta, Malacky, Pezinok, Senec a Trnava, malé časti zasahujú aj do okresov Šaľa a Senica.
Centrum [upraviť]
Administratívnym centrom stolice do 17. storočia bol Bratislavský hrad a Šamorín. V 18. storočí sa centrom stolice stala Bratislava.
Župani Bratislavskej stolice v rokoch 1526 - 1848 [upraviť]
Dedičnými županmi Bratislavskej stolice boli od roku 1580 Pálfiovci (historicky: Pálffyovci).
- 1526 – 1527 František Baťáň (historicky: Batthyány)
- 1527 – 1545 Ján Salai (historicky: Szalay)
- 1545 – 1551 Mikuláš Salm
- 1551 – 1555 župa bez župana
- 1555 – 1574 Ecchius Salm
- 1574 – 1580 Mikuláš Salm mladší
- 1580 – 1600 Mikuláš Pálfi (historicky: Pálffy)
- 1600 – 1640 Štefan Pálfi
- 1641 – 1653 Pavol Pálfi
- 1653 – 1679 Mikuláš Pálfi
- 1679 – 1694 Ján Ferdinand Pálfi
- 1694 – 1732 Mikuláš Pálfi
- 1732 – 1751 Ján Pálfi
- 1751 – 1774 Karol Pavol Pálfi
- 1774 – 1791 Ján Pálfi
- 1791 – 1816 Karol Pálfi
- 1816 – 1825 Leopold Pálfi (vo funkcii administrátora už od roku 1810)
- 1825 – 1827 Jozef Pálfi
- 1827 – 1833 Fidelis Pálfi
- 1834 – 1835 Ferdinand Pálfi
- 1835 – 1847 Ferdinand Leopold Pálfi–Daun
- 1847 – 1848 Móric Pálfi[1]
Dejiny [upraviť]
Určitý druh územnej jednotky podobný ako Bratislavský komitát existoval ešte v 9. storočí v časoch Veľkej Moravy.
Bratislavský komitát existoval ako jeden z prvých už v 10. storočí. Podľa niektorých maďarských historikov existovali od polovice 13. storočia na území Bratislavského komitátu dve stolice: Malá bratislavská stolica (Posonium minus) v západnej časti Žitného ostrova a Veľká bratislavská stolica (Posonium maius), zvyšné územie. Od konca 13. storočia však už určite existovala len jedna Bratislavská stolica. Tento názor je však asi mylný a územie Malej stolice bolo pravdepodobne len na úrovni slúžnovského okresu.
V roku 1385 zálohoval Žigmund Luxemburský Bratislavskú stolicu (podobne ako 13 spišských miest) spolu s Nitrianskou a Trenčianskou stolicou moravským markgrófom, aby získal prostriedky na presadenie svojho nároku na uhorský trón.
Vojčianska stolica predialistov [upraviť]
Osobitným územím bolo osem sídiel predialistov ostrihomského arcibiskupa na Žitnom ostrove. Strediskom stolice bola Vojka nad Dunajom, podľa ktorej mala stolica meno (Sedes praedialistarum Vajkensis, Sedes Archiepiscopalis Vajkensis). V prvej polovici sa delila na slúžnovské okresy: Horný (Processus sedis Vajkensis superior) s obcami Báč, Dobrohošť, Kyselica a Vojka a Dolný (Processus sedis Vajkensis inferior) s obcami Dolný Bar, Moravské a Pinkove Kračany a Petrovo.
Bratislavská stolica bola jednou z najbohatších v Uhorsku až do konca 18. storočia.
[upraviť]
Bratislava a Trnava patrili medzi najvýznamejšie mestá stolice, boli medzi poprednými strediskami kultúrneho života v Uhorsku. V Bratislave bola r. 1467 založená Academia Istropolitana, r. 1606 evanjelická škola, predchodkyňa lýcea, ktoré zohralo významnú úlohu v slovenskom národnom obrodení.
Trnava bola centrom rekatolizácie a univerzitným mestom. Univerzita, založená roku 1635 arcibiskupom Petrom Pazmáňom (Pázmánym), ktorá mala najmä náboženské poslanie, vyučovala právnikov a od roku 1769 ako prvá v Uhorsku aj lekárov.
1918 – súčasnosť [upraviť]
V r. 1918 sa Bratislavská župa stala súčasťou Česko-Slovenska, malé časti za Dunajom Maďarska a Rakúska (potvrdené r. 1920 Trianonskou zmluvou). Bratislavská župa existovala do konca roku 1927, kedy bolo župné zriadenie na Slovensku zrušené.
V Maďarsku sa časti bratislavskej župy stali v medzivojnovom období súčasťou župy Gyõr-Moson-Pozsony (Ráb-Mošon-Bratislava).
Počas vojnovej Slovenskej republiky (1939 – 1945) bola Bratislavská župa obnovená, no jej južná časť sa podľa Viedenskej arbitráže stala súčasťou Maďarska a spolu s malou okupovanou časťou bývalej Nitrianskej župy sa stala súčasťou novovytvorenej župy Nitra-Bratislava (Nyitra-Pozsony) s centrom v Nových Zámkoch.
Po 2. svetovej vojne boli okupované časti opäť pripojené k Česko-Slovensku. V súčasnosti je územie Bratislavskej župy rozdelené medzi Bratislavský kraj a Trnavský kraj.
Národnosti [upraviť]
Národnostný ráz stolice bol dosť zmiešaný. Slováci obývali prevažne sever a západ stolice, Maďari žili na juhu, Nemci v Bratislave a iných mestách a Chorváti, ktorí sem utiekli z Dolnej zeme pred tureckým útlakom.
Okresy [upraviť]
Pôvodne sa Bratislavská stolica delila na čtyri slúžnovské okresy: Prvý, Druhý, Tretí a Štvrtý (Processus primus, secundus, tertius a quartus). Roku 1806 sa počet slúžnovských okresov zvýšil na šesť: Záhorský, Bratislavský, Trnavský, Vonkajší, Hornoostrovský a Dolnoostrovský. V roku 1910 bolo územie Bratislavskej župy rozdelené na tieto slúžnovské okresy:
- Bratislava (Prešporek)
- Šamorín
- Dunajská Streda
- Galanta
- Malacky
- Trnava
- Senec
- Municipiálne mesto:
- Mestá so zriadeným magistrátom:
Referencie [upraviť]
- ↑ FALLENBÜCHL, Zoltán: Magyarország főispánjai - Die Obergespane Ungarns, 1526 - 1848. Budapest : Argumentum Kiadó, 1994, s. 92 - 93.