Čanadská župa

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Čanadská župa
Župa v Uhorsku
Csanad coatofarms.jpg
Erb župy
Poloha župy v Uhorsku
Poloha župy v Uhorsku
Štát Uhorsko Uhorsko
Súčasné štáty Maďarsko, Rumunsko
Sídlo župy Makó
Rozloha 1 714 km²
Obyvateľstvo 140 007 (1910) [1]
 -   109 011 (1880) [2]
Hustota 84,7 obyv./km²
Národnostné
zloženie (1910)[3]
Maďari 73,7 %
Nemci 0,8 %
Rumuni 10 %
Slováci 12,3 %
Srbi 2,8 %
Národnostné
zloženie (1880)[2]
Maďari 69,12 %
Nemci 1,02 %
Slováci 11,41 %
Rumuni 10,18 %
Rusíni 0,08 %
Srbi a Chorváti 2,92 %
Ostatní 0,18 %
Náboženské
zloženie (1910)[4]
Evanjelické a. v. 13,1 %
Gréckokatolícke 3,2 %
Pravoslávne 11,8 %
Reformovaná k. c. 18 %
Rímskokatolícke 51,1 %
Židovské 2,3 %
Csanád county map.jpg
Wikimedia Commons: Csanád County

Čanadská župa (po latinsky: comitatus Chanadiensis vel Chenadiensis, po maďarsky: Csanád vármegye, po nemecky: Komitat Tschanad) je názov komitátu, stolice a župy v Uhorsku, v súčasnosti je územie rozdelené medzi juhovýchodné Maďarsko a západné Rumunsko. Hlavným mestom bolo mesto Makó.

Geografia[upraviť | upraviť zdroj]

Čanadská župa susedila s Čongrádskou, Békešskou, Aradskou a Torontálskou župou. Rieka Mureş tvorila jej južnú hranicu. Rozloha župy bola v roku 1910 okolo 1715 km².

História[upraviť | upraviť zdroj]

Čanadská župa bola vytvorená okolo 11. storočia a pomenovaná podľa hradu Čanád (maď. Csanád), ktorý bol pomenovaný podľa svojho prvého majiteľa, bratanca svätého Štefana, uhorského kráľa. Čanadské biskupstvo bolo jedno z najstarších v Uhorsku. Jeho prvým biskupom bol svätý Gellért. V roku 1920 bola Trianonskou zmluvou malá časť na juhovýchode župy odčlenená od Maďarska a pričlenená k Rumunsku aj s mestom Nadlak, kde doposiaľ žije početná slovenská menšina tvoriaca polovicu obyvateľov. Zvyšná časť župy bola spojená s časťami Torontálskej župy (malá oblasť južne od Szegedu) a Aradskej župy (malá časť južne od Békešskej župy) do novovytvorenej Čanadsko-Aradsko-Torontálskej župy. Po druhej svetovej vojne bola táto župa rozdelená medzi Békešskú a Čongrádsku župu. Rumunská časť Čanadskej župy je v súčasnosti súčasťou Aradskej župy.

Národnosti[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1880[5] bolo národnostné zloženie jednotlivých okresov Čanadskej župy nasledovné:

Okres Počet obyvateľov Slováci Maďari Nemci Rumuni Srbi/Chorváti Iní
Központ 17 575 20,03 % 61,05 % 0,87 % 8,77 % 3,76 % 5,52 %
Nadlak 20 019 27,99 % 30,37 % 1,11 % 33,93 % 1,11 % 5,49 %
Battonya 23 202 2,98 % 69,83 % 1,31 % 10,32 % 9,77 % 5,79 %
Mezőkovácsháza 18 152 14,25 % 76,88 % 1,23 % 1,97 % 0,04 % 5,63 %
Makó (mesto so z.m.) 30 063 0,11 % 94,39 % 0,70 % 0,04 % 0,10 % 4,66 %

Slováci tvorili absolútnu alebo relatívnu väčšinu v týchto obciach[5]:

  • Aleberti: 886 obyvateľov / Slováci 89,95 %
  • Ambrózfalva: 866 / 72,63 %
  • Pitvaros: 2 351 / 87,71 %
  • Nadlak: 10 646 / 52,58 %
  • Slovenský (Tót-) Bánhegyes: 2 255 / 63,19 %

Iné významné obce:

  • Apácza: 3 171 / 5,83 %
  • Batonya: 9 195 / 4,96 %
  • Kaszaper: 1 030 / 13,88 % (samostatná farnosť od roku 1867, samostatná obec až po 1. svetovej vojne, dovtedy súčasť obce (Tót-) Nagybánhegyes[6],[7])
  • Mező-Kovácsháza: 3 662 / 16,62 %
  • Slovenská (Tót-) Kovácsháza: 687 / 27,22 %

V roku 1910[8] bolo národnostné zloženie jednotlivých okresov Čanadskej župy nasledovné:

Okres Počet obyvateľov Slováci Maďari Nemci Rumuni Srbi Iní
Központ 23 786 21,34 % 67,97 % 0,47 % 7,29 % 2,62 % 0,31 %
Nadlak 25 941 30,72 % 32,44 % 0,79 % 34,07 % 1,04 % 0,94 %
Battonya 33 750 2,15 % 78,32 % 1,00 % 9,39 % 8,92 % 0,22 %
Mezőkovácsháza 26 853 11,95 % 86,73 % 0,56 % 0,59 % 0,08 % 0,09 %
Makó (mesto so z.m.) 34 918 0,44 % 98,28 % 0,60 % 0,43 % 0,12 % 0,13 %

Slováci tvorili absolútnu alebo relatívnu väčšinu v týchto obciach:

  • Csanádalberti: 1 370 obyvateľov / Slováci 95,11 %
  • Ambrózfalva: 1 042 / 95,10 %
  • Pitvaros: 2 936 / 93,53 %
  • Nadlak: 14 043 / 54,48 %
  • Nagybánhegyes: 5 204 / 51,71 % (predtým Tótbánhegyes)

Iné významné obce:

  • Sajtény: 4 965 / 5,06 %
  • Mezőhegyes: 7 972 / 6,82 %
  • Csanádapacza: 3 813 / 4,80 %
  • Batonya: 13 011 / 1,27 %
  • Végegyháza: 1 543 / 11,99 % (pretým Tótkovácsháza[9])
  • Mezőkovácsháza: 4 429 / 1,99 %

Rozdelenie[upraviť | upraviť zdroj]

Začiatkom 20. storočia sa Čanadská župa delila nasledovne:

Okresy (járás)
Okres Centrum
Battonya Battonya
Központ Makó
Mezőkovácsháza Mezőkovácsháza
Nagylak Nadlak
Mestá so zriadeným magistrátom (rendezett tanácsú város)
Makó

Mesto Nadlak leží v súčasnosti v Rumunsku, všetky ostatné vyššie spomenuté ležia v Maďarsku.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. 1. Az összes lélekszám, .... In:  A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 12 – 13. (maď.)
  2. a b REISZ, László. A Magyar Társadalomtudományok Digitális Archívuma [online]. [Cit. 2014-09-24]. Dostupné online. (maď.)
  3. 6. A népség anyanyelve ... [6. Materinský jazyk obyvateľstva ...]. In:  A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 22 – 27. (maď.)
  4. 8. A népség vallása .... In:  A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 30 – 33. (maď.)
  5. a b http://mtdaportal.extra.hu/adatbazisok.html
  6. http://kaszaper.hu/tortenet.htm
  7. A történelmi Magyarország atlasza és adattára 1914, ISBN: 963856833X
  8. http://kt.lib.pte.hu/cgi-bin/kt.cgi?konyvtar/kt06042201/0_0_4_pg_279.html
  9. http://www.nemzetijelkepek.hu/onkormanyzat-vegegyhaza.shtml