Hontianska župa (Uhorsko)
| Hontianská župa | |
| Erb | Mapa |
|---|---|
 |
 |
| Poloha župy v Uhorsku | |
.svg) |
|
| Základné údaje (Stav v roku 1910) |
|
| Rozloha | 2633 km² |
| Počet obyvateľov | 132441 obyv. |
| Hustota obyvateľstva | 50,3 obyv./km² |
| Centrum | Šahy |
| Súčasné krajiny | Slovensko, Maďarsko |
| Zloženie obyvateľstva (Stav v roku 1910) |
|
| Národnostné zloženie | Slováci 38,9% Maďari 55,3% Nemci 4,8% |
| Náboženské zloženie | Rímskokatolícke 71,7% Evanjelické a.v. 19,5% Reformovaná k.c. 6,3% Židovské 2,4% |
Hont (maď. Hont aj Honth, nem. Hont, lat. Honthum) bol v komitát, stolica a župa v Uhorsku.
Obsah |
Uhorský komitát/stolica/župa [upraviť]
Hontianska župa susedila s Tekovskou, Zvolenskou, Novohradskou, Peštiansko-Pilišsko-Šoltsko-Malokumánskou (Pest-Pilis-Solt-Kiskun) a Ostrihomskou župou. Hontianskou župou pretekali rieky Krupinica a Ipeľ. Rozloha Hontu v roku 1 910 bola 2 633 km².
Centrum [upraviť]
Administratívnym centrom Hontu bol Hontiansky hrad. V stredoveku však hontianska šľachta často snemovala spolu s novohradskou šľachtou v Balážskych Ďarmotách. Do roku 1497 zasadala stoličná sedria prevažne v Ipeľskom Predmostí. Počas tureckých výbojov stolica nemala trvalé sídlo. Od polovice 16. storočia zasadala sedria v Krupine (vtedy táto patrila do Zvolenskej stolice). V rokoch 1725 - 50 boli centrom stolice Sebechleby, od roku 1751 do konca 18. storočia Kemence. Po požiari stoličného domu sa centrom stolice stali Šahy (po maďarsky Ipolyság).
Rody vládnucich županov [upraviť]
Na čele stolice sa striedali členovia významných šľachtických rodín Hontu, od roku 1711 post hlavného župana dedične zastávali členovia rodu Kohári (Koháry).
Dejiny [upraviť]
Hontiansky komitát vznikol v 11. storočí odčlenením od Novohradského komitátu. Do konca 13. storočia sa komitát zmenil na šľachtickú (zemiansku) stolicu. Na prelome 13. a 14. storočia sa k Hontu pripojil Rimavský komitát (Malohont), ktorý však s Hontom priamo nesusedil, čo ustavične viedlo k sporom medzi šľachtou obidvoch častí stolice.
V rokoch 1552 (dobytie hradu Drégely) až 1682 väčšinu územia stolice obsadili turecké vojská a pripojili ju k Novohradskému sandžaku. Turecké územie siahalo až ku Krupine, ktorú však Turci nikdy nezískali a do okolia Banskej Štiavnice. Cisárske vojská oslobodili hrad Drégely už v roku 1593, neskôr Novohrad, a v roku 1595 Vyšehrad a Ostrihom. Turci však vo výbojoch pokračovali aj po porážke v pätnásťročnej vojne (Žitavský mier roku 1606) a získali územie približne po spojnicu Hontianske Nemce - Pukanec. Turci boli vyhnaní až po porážke pri Nových Zámkoch roku 1685.
V roku 1877 bola k Hontianskej župe pripojená Krupina. Najvýznamnejším mestom stolice bola Banská Štiavnica, ktorá bola roku 1787 druhým najväčším slovenským mestom s počtom obyvateľov 18 926.
Národnosti [upraviť]
Hont v 19. storočí obývali prevažne Slováci a Maďari, etnická hranica medzi nimi prebiehala severne od rieky Ipeľ. Slováci však tvorili aj jazykové ostrovy v maďarskom etnickom priestore na juhu stolice. Nemci mali prevahu len v Banskej Štiavnici a Banskej Belej.
Okresy [upraviť]
V stredoveku sa Hontianska stolica delila na štyri slúžnovské okresy:
- Bátovský (Processus Bathensis)
- Banskoštiavnický (Processus Schemnicziensis)
- Bzovícky (Processus Bozokiensis)
- Malohont
Po pripojení Malohontu ku Gemeru roku 1802 sa vytvoril štvrtý okres na východ a juh od Ipľa:
- Ipeľský (Processus Ipolyitanus)
V roku 1910 sa Hontianska župa delila na tieto okresy:
- Šahy
- Krupina
- Bátovce
- Vinica
- Vámosmikola (v súčasnosti v Maďarsku)
- Szob (v súčasnosti v Maďarsku)
- Municipiálne mesto:
- Banská Štiavnica, aj spolu s Banskou Belou
- Mesto so zriadeným magistrátom:
Slovenská župa [upraviť]
V roku 1918 (potvrdené roku 1920 Trianonskou zmluvou) sa 4/5 územia Hontianskej župy stali súčasťou Česko-Slovenska, zvyšok pripadol Maďarsku.
Hontianska župa v Česko-Slovensku existovala do roku 1922, 1. januára 1923 sa stala súčasťou Zvolenskej (veľ)župy. V roku 1928 boli župy na území Slovenska zrušené.
.png)
