Komitát

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

(Kráľovský) komitát alebo hradské španstvo alebo kráľovská župa je v slovenskej historiografii spätné označenie pre prvú fázu administratívnych jednotiek v Uhorsku, ktorá trvala od konca 10. storočia do 13./14. storočia.

Komitáty (aspoň niektoré) sa ďalej delili na hradné obvody, ich počet ani hranice však nie sú známe. Okrem toho existovali malé, tzv. pohraničné komitáty, ktorých úlohou bola ochrana hraníc, a ktoré zanikli so vznikom stolíc. Okolo roku 1074 bolo v Uhorsku 45 – 50 komitátov.

Začali vznikať asi už za Gejzu, najneskôr však za Štefana I. V severnej časti Uhorska (teda aj na Slovensku) nadviazali na župy a podobné jednotky Veľkej Moravy. Uhorsko bolo centralizovaným štátom, ktorý bol rozdelený na kráľovské komitáty spravované hodnostárom. Hodnostárom na čele bol župan menovaný panovníkom, neskôr aj podžupan. Župan sídlil zvyčajne na hrade, podľa ktorého komitát dostal aj svoje meno.

Komitáty boli jednoducho organizačné jednotky s cieľom správovať kráľovský majetok (ktorým do 13. storočia bola prakticky celá krajina). Išlo teda o kráľovské jednotky, na rozdiel od stolíc, ktoré boli šlachtické jednotky a na rozdiel od žúp, ktoré boli štátnymi jednotkami.

Prechod od komitátov k stoliciam prebiehal v každej župe inak rýchlo, prvé stolice vznikli v 13. storočí.

V latinčine – vtedajšom úradnom jazyku – mal tento útvar veľa rôznych označení, až v 13. storočí sa ustálil názov „comitatus“, odkiaľ pochádza aj slovo komitát. V maďarčine sa pravdepodobne tiež používalo viacero názvov, jeden z nich bol megye [vyslov: meďe], čo je slovo odvodené zo slovanského *medja (alebo zo slovenského medzä či bulharského mežda), ktoré pôvodne v slovanských jazykoch aj maďarčine označovalo (a v slovenčine ako medza a v slovinčine ako meja dodnes označuje) skôr územnú hranicu.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]