Abovsko-turnianska župa (Uhorsko)

Abovsko-turnianska župa
Erb	Mapa
Poloha župy v Uhorsku
Základné údaje (Stav v roku 1910)
Rozloha	3317 km²
Počet obyvateľov	202282 obyv.
Hustota obyvateľstva	61 obyv./km²
Centrum	Košice
Súčasné krajiny	Slovensko, Maďarsko
Zloženie obyvateľstva (Stav v roku 1910)
Národnostné zloženie	Maďari 77% Slováci 18% Nemci 3% Ostatní 2%
Náboženské zloženie

Abovsko-turnianska župa (resp. Abovsko-turnianska stolica; staršie Abaujsko-turnianska župa/stolica) bola v rokoch 1786-90, 1848-59 a 1882-1918 stolica a župa v Uhorsku, ktorá sa v rokoch 1918 - 1919 rozpadla na dve rovnomenné župy v Česko-Slovensku (zanikla v roku 1923) a v Maďarsku. V rokoch 1938 až 1945 na základe výsledkov Viedenskej arbitráže došlo k opätovnému pripojeniu slovenskej časti (okrem malých častí na severe bývalej župy) k Maďarsku. Po roku 1945 v Maďarsku župa existovala už iba ako Abovská župa, v roku 1950 bola zlúčená do Boršodsko-abovsko-zemplínskej župy.

Hlavné mestá

Po zlúčení oboch žúp v roku 1881 hlavným mestom sa stali Košice. V roku 1918 sa župa rozpadla, čo bolo definitívne potvrdené Trianonskou mierovou zmluvou v roku 1920. V Maďarsku sa hlavným mestom stalo Szikszó a v česko-slovenskej časti Košice. V roku 1923 v ČSR táto župa zanikla. Počas druhej svetovej vojny boli hlavným mestom opäť Košice. V období medzi rokmi 1945 a 1950 to bolo Szikszó.

Okresy

• okres Cserehát, hlavné mesto Moldava nad Bodvou
• okres Füzér, hlavné mesto Ždaňa
• okres Gönc, hlavné mesto Abaújszántó
• okres Kassa, hlavné mesto Košice
• okres Szikszó, hlavné mesto Szikszó
• okres Torna, hlavné mesto Turňa nad Bodvou

Obyvateľstvo

Rok	Slováci	Maďari	Nemci	Rusíni	Rómovia	Buneváci	Rumuni	Chorváti	neznáme	spolu
1891	48 240	119 526	10 010	249	0	0	0	0	0	179 884
1910	36 067	156 668	6 520	387	0	0	0	0	0	202 282
1941	18 879	203 438	904	256	623	2 581	72	3	105	226 861