Abovsko-turnianska župa (Uhorsko)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Abovsko-turnianska župa
Erb Mapa
Abov-Turna coatofarms.jpg
Abaúj-Torna county map.jpg
Poloha župy v Uhorsku
Kingdom of Hungary counties (sk-Abovsko-turnianska) .svg
Základné údaje
(Stav v roku 1910)
Rozloha 3317 km²
Počet obyvateľov 202282 obyv.
Hustota obyvateľstva 61 obyv./km²
Centrum Košice
Súčasné krajiny Slovensko, Maďarsko
Zloženie obyvateľstva
(Stav v roku 1910)
Národnostné zloženie Maďari 77%
Slováci 18%
Nemci 3%
Ostatní 2%
Náboženské zloženie

Abovsko-turnianska župa (resp. Abovsko-turnianska stolica; staršie Abaujsko-turnianska župa/stolica) bola v rokoch 1786-90, 1848-59 a 1882-1918 stolica a župa v Uhorsku, ktorá sa v rokoch 1918 - 1919 rozpadla na dve rovnomenné župy v Česko-Slovensku (zanikla v roku 1923) a v Maďarsku. V rokoch 19381945 na základe výsledkov Viedenskej arbitráže došlo k opätovnému pripojeniu slovenskej časti (okrem malých častí na severe bývalej župy) k Maďarsku. Po roku 1945 v Maďarsku župa existovala už iba ako Abovská župa, v roku 1950 bola zlúčená do Boršodsko-abovsko-zemplínskej župy.

Bližšie informácie v hlavnom článku: Abovská župa
Bližšie informácie v hlavnom článku: Turnianska župa

Hlavné mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Po zlúčení oboch žúp v roku 1881 hlavným mestom sa stali Košice. V roku 1918 sa župa rozpadla, čo bolo definitívne potvrdené Trianonskou mierovou zmluvou v roku 1920. V Maďarsku sa hlavným mestom stalo Szikszó a v česko-slovenskej časti Košice. V roku 1923 v ČSR táto župa zanikla. Počas druhej svetovej vojny boli hlavným mestom opäť Košice. V období medzi rokmi 1945 a 1950 to bolo Szikszó.

Okresy[upraviť | upraviť zdroj]

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Rok Slováci Maďari Nemci Rusíni Rómovia Buneváci Rumuni Chorváti neznáme spolu
1891 48 240 119 526 10 010 249 0 0 0 0 0 179 884
1910 36 067 156 668 6 520 387 0 0 0 0 0 202 282
1941 18 879 203 438 904 256 623 2 581 72 3 105 226 861