Nitrianska župa (Uhorsko)

Nitrianska župa
Erb	Mapa
Poloha župy v Uhorsku
Základné údaje (Stav v roku 1910)
Rozloha	5 519 km²
Počet obyvateľov	457 455 obyv.
Hustota obyvateľstva	46,9 obyv./km²
Centrum	Nitra
Súčasné krajiny	Slovensko
Zloženie obyvateľstva (Stav v roku 1910)
Národnostné zloženie	Slováci 71 % Maďari 21,9 % Nemci 6,1 %
Náboženské zloženie	Rímskokatolícke 80,7 % Evanjelické a. v. 12,4 % Reformovaná k. c. 1,8 % Židovské 5 %

Nitrianska župa/stolica, Nitriansky komitát (lat. comitatus Nitriensis, maď. Nyitr(i)a (vár)megye, nem. Neutraer Gespanschaft/Komitat Neutra) bol jedným z komitátov, stolíc a žúp Uhorského kráľovstva.

Charakteristika

Nitrianska župa susedila s Moravou (od 16. stor. rakúska provincia, od roku 1918 súčasť Česko-Slovenska) a Bratislavskou, Komárňanskou, Tekovskou, Trenčianskou a Turčianskou župou. Dominantnou riekou bola Nitra, pretekajúca župou zo severu na juh, ďalej potom Váh v stredozápadnej časti a Morava v jej západnej časti. Rozloha župy v r. 1910 bola 5 519 km², (druhá najväčšia župa na Slovensku).

V súčasnosti sa pre región bývalej župy používa pomenovanie Ponitrie, pre jej severnú časť aj Horná Nitra, západnú časť je súčasťou regiónu Záhorie a južná časť je súčasťou regiónu Podunajsko.

Centrum

Administratívnym centrom stolice bol Nitriansky hrad, stoličné orgány sídlili v Nitre.

Rody vládnucich županov

Medzi najstaršie rody županov patrili Poznanovci (ich rod bol pravdepodobne slovanského pôvodu), medzi rokmi 1302 – 1777 patrila hodnosť župana (resp. hlavného župana) nitrianskemu biskupovi, potom sa na čele stolice striedali príslušníci najbohatších rodov stolice.

Dejiny

Nitriansky komitát patril medzi najstaršie v Uhorsku, vznikol pravdepodobne už v 10. storočí. O prvých županoch Nitrianskej župy po zriadení uhorského štátu podávajú svedectvo Zoborské listiny z roku 1111. Nitra sa aj vďaka „úsiliu“ uhorského veľmoža Matúša Čáka začala meniť na šľachtickú stolicu až po jeho smrti r. 1321.

V 16. storočí bola slobodným kráľovským mestom len Skalica (od r.1372).

Počas tureckých výbojov v 16. a 17. storočí sa súčasťou ostrihomského sandžaku stalo mnoho dedín medzi riekami Nitra a Žitava, Žitavská pahorkatina bola takmer celá pod tureckou kontrolou. V rokoch 1663 – 1685 si Turci podrobili aj Nové Zámky. Stolica trpela aj vojenským pustošením počas stavovských povstaní v 17. storočí.

Kultúrnym centrom stolice bola Nitra (sídlo biskupa, pobočka Slovenského učeného tovarišstva), ďalej Skalica (mestská (r. 1542), evanjelická a kalvínska škola, jezuitské gymnázium r. 1662), Prievidza (evanjelická škola r. 1666 prevzatá piaristami v rámci rekatolizácie), Brezová pod Bradlom (významné stredisko slovenského národného života).

Územie stolice sa od počiatku členilo na štyri slúžnovské okresy (Prvý, Druhý, Tretí a Štvrtý), okolo r. 1646 už niesli názvy podľa svojich sídiel: Novomestský (Záhorský) – Processus Vág-Újhelyiensis, Obdokovský – Processus Bodokiensis, Bojnický – Processus Bajmocziensis a Nitriansky – Processus Nitriensis. Od 17. storočia sa oddelil od Novomestského Skalický okres – Processus Szakolczensis.

V r. 1918 sa nitriansky župa stala súčasťou Česko-Slovenska (potvrdené Trianonskou zmluvou r. 1920). Nitrianska župa existovala ešte do r. 1927, aj keď v rokoch 1923 – 1927 v zmenených hraniciach a nie s takými právomocami ako počas Uhorska.

Počas 2. svetovej vojny bola južná časť bývalej Nitrianskej župy súčasťou Maďarska a novovytvorenej maďarskej župy Nitra-Prešporok (Nyitra-Pozsony) s centrom v Nových Zámkoch. Po skončení vojny sa okupované časti opäť stali súčasťou Česko-Slovenska. V súčasnosti je bývalé územie Nitrianskej župy súčasťou Nitrianskeho, Trenčianskeho a Trnavského kraja.

Národnosti

V Nitrianskej župe prevládalo slovenské etnikum, Maďari obývali územia na Žitavskej pahorkatine a juhozápad medzi Nitrou a Váhom, Nemci žili v Hornonitrianskej kotline (Handlová, Nitrianske (Nemecké) Pravno).

Okresy

V roku 1910 sa Nitrianska župa delila na tieto slúžnovské okresy:

• Nitra
• Šaľa, centrum Trnovec nad Váhom
• Nové Mesto nad Váhom
• Hlohovec
• Topoľčany
• Prievidza
• Nové Zámky, centrum Šurany
• Myjava
• Senica
• Skalica, centrum Holíč
• Piešťany
• Žabokreky nad Nitrou
• Mestá so zriadeným magistrátom:
  • Nitra
  • Nové Zámky
  • Skalica

V súčasnosti je bývalá Nitrianska župy rozdelená do týchto regiónov a okresov:

• Ponitrie
  • Horná Nitra
    • Prievidza (takmer celý okres)
    • Bánovce nad Bebravou (malá časť okresu)
    • Partizánske (2/3 okresu)
  • Topoľčany (celý okres)
  • Nitra (takmer celý okres)
• Podunajsko
  • Šaľa (takmer celý okres)
  • Nové Zámky (severozápadná časť okresu)
• Záhorie
  • Skalica (celý okres)
  • Senica (2/3 okresu)
• Považie
  • Myjava (celý okres)
  • Nové Mesto nad Váhom (1/2 okresu)
  • Piešťany (celý okres)
• Trnava a okolie
  • Trnava (len niekoľko dedín na východe a severe)
  • Hlohovec (celý okres)