Nové Mesto nad Váhom

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°45′17″S 17°49′51″V / 48.754722°S 17.830833°V / 48.754722; 17.830833
Nové Mesto nad Váhom
mesto
Nove Mesto nad Vahom, statna sprava.jpg
Budovy štátnej správy
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Trenčiansky kraj
Okres Nové Mesto nad Váhom
Región Považie
Nadmorská výška 195 m n. m.
Súradnice 48°45′17″S 17°49′51″V / 48.754722°S 17.830833°V / 48.754722; 17.830833
Rozloha 32,58 km² (3 258 ha) [1]
Obyvateľstvo 20 208 (31. 12. 2013) [2]
Hustota 620,26 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1253
Primátor Ing. Jozef Trstenský[3] (NEKA)
PSČ 915 01
ŠÚJ 506338
EČV NM
Tel. predvoľba +421-32
Poloha mesta na Slovensku
Red pog.svg
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta v rámci Trenčianskeho kraja.
Red pog.svg
Poloha mesta v rámci Trenčianskeho kraja.
Wikimedia Commons: Nové Mesto nad Váhom
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: www.nove-mesto.sk
Freemap.sk: mapa
Portal.svg Slovenský portál

Nové Mesto nad Váhom (maď. Vágújhely, nem. Waagneustadt) je mesto na Slovensku ležiace v Trenčianskom kraji, vzdialené asi 23 km od mesta Trenčín.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto leží na strednom Považí v severnej časti výbežku Podunajskej nížiny pri úpätí Malých Karpát. Nové Mesto nad Váhom leží na pravom brehu Váhu v nadmorskej výške 195 m n. m.

Časti mesta[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto sa skladá zo 7 oficiálne stanovených mestských častí: Centrum I., Centrum II., Centrum III. a Mnešice, Dolné Samoty a okolie, Hájovky a okolie, Javorinská a okolie, Rajková a okolie. Tie sa ďalej členia na mestské štvrte: Mnešice, Izbice, Hájovky, Rajková, Záhumenice, Horné Samoty, Dolné Samoty, Lúka I., Lúka II.,Centrum I., Centrum II., sídl. Javorinská.

Vodné toky[upraviť | upraviť zdroj]

Vodné plochy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Zelená voda - jazero po vyťažení štrkopieskov v tesnej blízkosti mesta slúži na rekreačné účely.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

V miestnej časti Mnešice bolo objavené praveké sídlisko a nálezisko z paleolitu, eneolitu, popolnicové sídlisko z mladšej doby bronzovej a veľkomoravské hroby. Zo slovanskej osady sa neskôr vyvinula trhová osada vďaka dobrej polohe na križovatke ciest Považím a na Moravu s brodom cez Váh. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1253, keď Belo IV. udelil slobody mešťanom za vernosť pri tatárskom vpáde. Od roku 1388 patrila k panstvu obec Beckov až do roku 1550, keď dostala mestské výsady. Roku 1440 napadli mesto husiti, 1530 a 1559 Turci a v období stavovských povstaní 1705 cisárske vojská. V 16. a 17. storočí postavené hradby. V 19. storočí rozvoj remesiel, stredisko obchodu s poľnohospodárskymi výrobkami, najmä obilím. Prvé slovenské divadelné predstavenie v roku 1870. Roku 1875 založená tlačiareň.

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Etnické zloženie obyvateľstva[upraviť | upraviť zdroj]

Slováci - 95,07 %
Česi - 1,73 %
Rómovia - 0,56 %
Maďari - 0,18 %
Nemci - 0,16 %
a iní

Náboženské zloženie obyvateľstva[upraviť | upraviť zdroj]

rímsky katolíci - 55,96 %
bez vyznania - 23,29 %
protestanti (hl. evanjelici a. v.)- 13,84 %
grécky katolíci - 0,23 %
a iní

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Divadlo[upraviť | upraviť zdroj]

Mestské kultúrne stredisko

Múzeá[upraviť | upraviť zdroj]

Podjavorinské múzeum na Námestí slobody

Podjavorinské múzeum v Novom Meste nad Váhom sídli v pôvodne renesančnej budove prefasádovanej v barokovom duchu v 17. storočí, zvanej Gilániho dom alebo “Gilániovec” podľa jedného z majiteľov. Vzniklo v roku 1950. Od začiatku 70 –tich rokov je špecializovanou pobočkou Trenčianskeho múzea zameranou na historicko -vlastivedného bádania, predovšetkým na výskum literárnej histórie. V priestoroch múzea je umiestnená vlastivedne ladená expozícia venovaná histórii Nového Mesta a okolia, jeho kultúre a tradíciam. Je členená na jednotlivé časti venované archeológii, histórii, etnografii a dejinám remeselníckych cechov v Novom Meste a okolia. Samostatná časť zoznamuje návštevníka s bohatou cirkevnou históriou tohto regiónu.

Bohatú ľudovú kultúru novomestského regiónu pripomína “sedliacka izba.” Dekór a tvaroslovie keramiky vychádza z habánskych tradícií a tvorí samostatný výtvarný regionálny fenomén. Obľúbenú výzdobu ľudového interiéru tvorili až do polovice tohto storočia sklomaľby so sakrálnou tématikou.

K najvzácnejším príkladom typu gotických tzv. “krásnych madon” patrí “Koryčanská”, alebo tiež “Beckovská” madona. V 14. storočí bola umiestnená v kaplnke Beckovského hradu, až Ctibor II. zo Ctiboríc ju dal umiestniť do obnoveného kostola v Novom Meste nad Váhom. Za husitských vpádov sa však vrátila späť do Beckova. V období reformácie Madonu preniesli do moravských Koričan, kde sa nachádza dodnes. V novomestskom múzeu si môže návštevník prezrieť jej vernú kópiu.

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Kostol Narodenia Panny Márie
  • Medzi najkrajšie sakrálne pamiatky Považia sa určite radí opevnený Kostol Narodenia Panny Márie. Pôvodne neskororománska trojloďová bazilika z polovice 13. storočia. V rokoch 1414-23 prestavaný v gotickom štýle ako centrálny oktogonálny objekt. V rokoch 1667-75 prestavali gotickú loď na barokové trojlodie vsunutím deliacich arkád. V kostole krížová cesta od J.B. Klemensa.
  • Pri kostole sa nachádza budova prepošstva, budovaná v rokoch 1643-94. V jej kaplnke sú nástenné maľby z roku 1692.
  • Na námestí barokové a renesančné meštianske domy zo 16. až 18. storočia a tiež morovy stlp z roku 1696.
  • Evanjelický kostol z roku 1787 s vežou pristavanou v roku 1928.
  • Kaplnka sv. Ondreja zo začiatku 18. storočia. (1719)
  • Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie z roku 1737.
  • Kaplnka sv. Rocha z roku 1750.
  • Palác Ghillanyiovcov zo 17. stor. (budova múzea)
  • Most cez Klanečnicu
  • Židovský cintorín s náhrobníkmi zo 16. - 19. storočia.

Parky[upraviť | upraviť zdroj]

Hurbanove sady, Park D. Štubňu - Zámostského, Park Petra Matejku, založený v roku 1885

Šport[upraviť | upraviť zdroj]

  • AFC Nové Mesto nad Váhom
  • VK Nove Mesto nad Vahom
  • AFC Považan Nové Mesto nad Váhom
  • Kanoistika - Klub rýchlostnej kanoistiky – Zelená voda, Nové Mesto nad Váhom
  • Preteky cestných motocyklov Majstrovstiev Československa na Podjavorinskom okruhu. Prvý ročník sa konal v roku 1952, posledný v roku 1981. V roku 2001 boli preteky obnovené vo forme veteránskeho podujatia a odvtedy sa konajú každoročne v auguste.

Pravidelné podujatia[upraviť | upraviť zdroj]

Novomestský jarmok, Divadelný festival Aničky Jurkovičovej, Považský maratón.

Hospodárstvo a infraštruktúra[upraviť | upraviť zdroj]

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

  • Autobusová stanica (aj medzinárodné autobusové spojenie s ČR, Rakúskom)
  • ŽSR Nové Mesto nad Váhom - hlavná trať Bratislava - Žilina - Košice, regionálna trať Nové Mesto n.V. - Vrbovce - Veselí n.M. (CZ), v stanici Nové Mesto nad Váhom zastavujú všetky vlaky kategórie Os, Zr, R, nezastavujú EC/IC vlaky (najbližšia stanica IC/EC - Trnava, Trenčín)
  • Najbližšie letisko - Letisko Piešťany 18 km, Letisko M. R. Štefánika Bratislava 100 km
  • Cestná doprava - diaľnica D1, výjazd Nové Mesto nad Váhom

Priemysel[upraviť | upraviť zdroj]

V meste sa sústreďuje najmä strojárenský priemysel ale napríklad aj potravinársky priemysel s výrobou mliečnych výrobkov.

Školstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Je hospodárskym a kultúrnym centrom podjavorinského kraja. Štruktúra obyvateľstva sa vyznačuje vysokým podielom vzdelanosti a kvalifikovanosťou pracovných síl. V regióne dominuje obyvateľstvo slovenskej národnosti. Už v minulom storočí bola v meste židovská reálka - jediná škola svojho druhu v celkom Uhorsku. Vyučovala sa tu nemčina, až počas silného maďarizačného tlaku koncom storočia, keď vstúpili do platnosti Apponyho zákony, sa vyučovalo po maďarsky. Prvým riaditeľom školy bol jej zakladať dr. Jozef Weisse - autor prvej slovenskej židovskej Biblie pre školy. Výchovu poľnohospodárskeho dorastu zabezpečovala od konca 1. svetovej vojny hospodárska škola, ktorá tiež patrila medzi prvé školy tohto druhu na Slovensku. V súčasnosti má mesto tieto školy: Gymnázium M. R. Štefánika, Strednú priemyselnú školu, Združenú strednú školu obchodu a služieb, poľnohospodársko-potravinárske učilište, 4 základné školy, cirkevnú školu a základnú umeleckú školu. Najbližšie vysoké školy sú v Trnave, Trenčíne, Nitre, Bratislave a Žiline.

Základné školy
  • Základná škola, Tematínska ul.
  • Základná škola, Odborárska ul.
  • Základná škola, Ul. kpt. Nálepku
  • Cirkevná základná škola sv. Jozefa, Klčové 87
  • Základná umelecká škola Juraja Kréna, Štúrova 15
  • Špeciálna základná škola, Ul. J. Kollára
Stredné školy
  • Stredná odborná škola , Bzinská 11
  • Združená stredná škola obchodu a služieb, Piešťanská 80
  • Gymnázium M. R. Štefánika, Športová 41
  • Bilingválne slovensko - španielske gymnázium, Športová 41
  • Stredná odborná škola, Jánošíkova 4
  • Cirkevné gymnázium sv. Jozefa, Klčové 87

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, rev. 2010-11-28. Ing. Jozef Trstenský je v zozname. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]