Región (tradičný, Slovensko)
Región je „oblasť s výskytom javu alebo súboru javov v charakteristickej, preň vlastnej skladbe“[1].
Ide iba o neoficiálne a takmer nedefinovateľné útvary (presne vymedzené sú iba regióny cestovného ruchu, ktoré sú s nimi sčasti zhodné).
Typické tradičné regióny Slovenska[upraviť | upraviť zdroj]
Bývalé uhorské župy[upraviť | upraviť zdroj]
Bývalé uhorské župy, ktorých celé územie dnes leží na Slovensku:
- Nitrianska župa
- Tekovská župa
- Trenčianska župa
- Turčianska župa
- Liptovská župa
- Zvolenská župa
- Šarišská župa
Iné uhorské župy na Slovensku:
- Oravská župa
- Spišská župa
- Mošonská župa
- Bratislavská župa
- Gemer
- Malohont
- Rábska župa
- Komárňanská župa
- Ostrihomská župa
- Hontianska župa
- Novohradská župa
- Abov
- Turňa
- Zemplínska župa
- Užská župa
Iné tradičné regióny[upraviť | upraviť zdroj]
(Podľa názvu) iné regióny, ktoré sú v súčasnosti oficiálnymi regiónmi cestovného ruchu[upraviť | upraviť zdroj]
- Dolné Považie
- Stredné Považie
- Severné Považie
- Horná Nitra
- Horehronie
- Pohronie
- Poiplie
- Tatry
- Košice (približne zodpovedá Abovu)
- Horný Zemplín
- Dolný Zemplín
Pôvod názvov[upraviť | upraviť zdroj]
Ich názvy majú len v ojedinelých prípadoch (ak vôbec) vzťah k úradnému členeniu Slovenska. Názvy a hranice môžu byť naviazané na:
- meno pohoria (Zamagurie)
- názvy riek (napr. Podunajsko)
- názvy miest či hradov (Bratislava, Spiš)
- názvy pôvodných žúp (Hont, Liptov, Orava), ktorých názvy však boli odvodené od pôvodných sídelných hradov
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ región. In: Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska. Vyd. 1. Zväzok 2. Bratislava : Veda, 1995. 448 s. ISBN 80-224-0235-4. S. 106.
Ďalšia literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
- BEŇUŠKOVÁ, Zuzana, a kol. Tradičná kultúra regiónov Slovenska. 1. vyd. Bratislava : Veda, 1998. 262 s. ISBN 80-224-0518-3. (²2005. ISBN 80-224-0853-0)